Pán Kazimír Štubňa zo Spišskej Novej Vsi je možno jeden z posledných ľudí, ktorý sa stretával s Karolom Plickom – významným etnografom a fotografom, autorom filmu Zem spieva. Čo stretával! Boli dokonca priatelia a osobne ho vodil po dedinách, keď „zbierali“ kroje!
Celkom prvýkrát sa stretli v Levoči v 50-tych rokoch minulého storočia. Vtedy sa rekonštruoval oltár Majstra Pavla z Levoče. Pán Štubňa, ako maturant, chodieval do reštauračného ateliéru a ako začínajúci fotograf si zároveň robil aj fotky z obnovy známeho oltára. „Ten ateliér sa stal akousi Mekkou vtedajších umelcov. Chodievali tam významné osobnosti, významní fotografi a medzi nimi aj Karol Plicka. Urobil si pár dokumentárnych záberov a vtedy sme si – dá sa povedať padli do oka,“ spomína pán Štubňa na jeho celkom prvé stretnutie s Karolom Plickom. Rekonštrukciu oltára Majstra Pavla z Levoče dokončili v roku 1954. Umelci sa „rozpŕchli“, odišiel aj Karol Plicka. Až po vyše desiatich rokoch sa známy etnograf a fotograf znova objavil na Spiši. Martin Slivka totiž nakrútil o Karolovi Plickovi film – Na počiatku bola pieseň. Premiéra filmu bola v Levoči v roku 1970 a Slivka, ako žiak Karola Plicku, samozrejme, pozval svojho učiteľa na slávnostné premietanie. „Naša spolupráca sa obnovila ešte v roku 1969, pán profesor si ma tak trošku pamätal, a ja som mu aj pripomenul to naše prvé stretnutie,“ vraví pán Štubňa a zároveň dodáva, že Plicka prišiel na Spiš aj preto, že chystal ďalšiu publikáciu o tomto regióne.
Tak vzniklo priateľstvo
Profesor Plicka dediny v Levočských vrchoch a povodí Torysy nepoznal. „Chcel proste poznať ďalšiu časť Spiša lebo, čo sa krojových súčastí týka, mal to zmapované len po Ždiar. A ja som už vtedy fotografoval kroje a ľudí v horských dedinách. Chodil som s pánom profesorom po všetkých okolitých dedinách. No, a odvtedy vzniklo naše priateľstvo,“ vysvetľuje Kazimír Štubňa. Treba zároveň povedať, že o Karolovi Plickovi nakrútil dokumentárny film aj Kazimír Štubňa a to pod názvom Profesor Karol Plicka, rok 1968. Nakrútil prípravy na filmovanie spomínaného dokumentu – Na počiatku bola pieseň. Dokument zároveň zachytáva aj Plickovu návštevu v Levoči. „Chodil ku mne domov, rozprávali sme sa o krojoch, poukazoval som mu všetko. Pamätám si na jeho fotografovanie – boli sme spolu v Žehre, v Spišskej v Sobote aj v ďalších lokalitách. Keď sa pohyboval po Spiši, tak sa prihlásil u mňa a bol u mňa ako doma. Chodili sme spolu na moju chatu,“ rozpráva ďalej dnes už možno povedať pamätník, ktorý zažil profesora Plicku.
Kroj „vyrobí“ vznešenosť
Samozrejme, nedalo nám neopýtať sa na to, aký bol vlastne Karol Plicka?
„Bol to jeden fantastický pán. Študoval vo Viedni, bol to sveták a ja som vždy hovoril, že starý pán bol už vtedy Európan. Plicka mal úžasne vrelý vzťah k Slovensku. Dobre sa tu cítil,“ konštatuje Kazimír Štubňa. „Od profesora Plicku som sa naučil vidieť človeka v kroji ako kráľa. On to vždy hovoril, že človek dedinský – jednoduchý, keď sa oblečie do kroja, tak je vznešený. On nikdy nefotografoval sociálnu biedu na dedine, tak ako to robili iní fotografi. Zachytával tú krásu človeka, tú jeho hrdosť. Hrdosť v kroji sa snažil vystihnúť a zdôrazniť,“ vysvetľuje pán Štubňa a dodáva, že Plicka počas svojich ciest natáčal ľudové piesne.Plicka sa dokonca dostal aj do vtedy málo známej dediny Brutovce, v okrese Levoča. V tom čase to bola veľmi odľahlá dedina, do ktorej ani cesta neviedla. Ako vidno, vo svojom pátraní po ľudových krojoch a piesňach bol Karol Plicka tak zanietený, že mu ani táto prekážka nerobila problém. Slová o Karolovi Plickovi od pána Kazimíra Štubňu sú skutočne pekné. A sú o to viac cenné, že ide zrejme o jedného z posledných pamätníkov, ktorý ešte naživo zažil významného etnografa, priekopníka v archivácii a zbere slovenských ľudových tradícií.
Spropagoval Spiš cez fotky
Treba však povedať, že aj pán Kazimír Štubňa sa venoval foteniu krojov. Spolu s etnografkou Dr. Máriou Felberovou nafotil publikáciu o ľudovom odeve. Išlo o veľkú publikáciu s názvom Ľudový odev na Spiši, ktorú dovedna robili až štyria fotografi a štyria etnografi a vyšla v roku 1990. „Fotili sme kroje, ktoré boli pôvodné. Ja som chcel, aby boli „čisté“, teda, aby boli autentické. Na to sme dávali pozor. Lebo v tom čase sa kroje už začali dopĺňať priemyselnými časťami odevov,“ upozorňuje pán Štubňa. Ako vyštudovaný projektant-architekt mal blízko k budovám, k architektúre. A tie zachytil tiež na svojich fotografiách. V roku 1990 založil vlastné vydavateľstvo obrazových publikácií – Arkus edition photography. Ako člen Spišského dejepisného spolku spolupracoval s renomovanými autormi a vlastným nákladom vydal viac ako 30 publikácií zameraných na propagáciu Spiša. Fotografie Kazimíra Štubňu boli inštalované na samostatných výstavách – Spiš, láska moja v roku 1987, v Galérii umelcov Spiša – Fotografie dvoch storočí v roku 2008, v Spišskom múzeu v Levoči, v historickej radnici pod názvom Zima na Spiši 2015 a v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi – Kalvária v Spišskej Novej Vsi od Majstra Pavla z Levoče v roku 2018.
Čestné uznanie
Kazimír Štubňa aktuálne žije a tvorí v Spišskej Novej Vsi a chystá výstavu pod názvom Spišská zima. Jej súčasťou budú aj ľudové kroje zo stredného a severného Spiša. Za rozvoj slovenskej fotografie mu udelili aj čestné uznanie, získal aj viacero ďalších významných ocenení. V roku 1967 spolu so Štefanom Péchym vybudovali štúdio amatérskeho filmu v Levoči a neskôr založil fotoklub v Spišskej Novej Vsi.
Dokument už aj o Kazimírovi Štubňovi
Áno, je to tak. Režisér Valentín Hvizdoš nakrútil dokument s názvom Konzervy času Kazimíra Štubňu. Ide o životný príbeh filmára a fotografa Kazimíra Štubňu, ktorý sa narodil v roku 1937 a už ako 11-ročný chlapec začal fotografovať. Nepretržite tvorí 75 rokov a v súčasnosti pripravuje novú výstavu. „Pána Kazimíra Štubňu poznám dlho, a to ako kultivovaného človeka a odborníka na film a fotografiu. Poznám jeho tvorbu z osobných stretnutí, ale aj cez jeho fotografické výstavy a poznám ho aj ako lektora. Chodili sme spolu do poroty pre filmárske súťaže. Mne sa s ním vždy veľmi dobre pracovalo. Je to vzdelaný a kultivovaný človek, ktorý ma mimoriadne dobrú pamäť a je obdarovaný veľmi dobrou výrečnosťou,“ hovorí režisér Valentín Hvizdoš.
Viera Mašlejová
Foto: Valentín Hvizdoš, Etnografické múzeum SNM v Martine, Bc. Vladimír Maľák, Mestské kultúrne stredisko Levoča
