Prieskum názorov detí 2025 sa uskutočnil na podnet Úradu komisára pre deti SR. Jozefa Mikloška, komisára pre deti, sme sa teda opýtali, ako on komentuje výsledky prieskumu a aj to, ako chce so zisteniami naložiť.
Ako hodnotíte výsledky prieskumu celkovo?
Na tieto výsledky nemožno mať len jeden názor. Pýtali sme sa detí dvadsať šesť otázok a každá z nich bola dôležitá a mapovala niečo iné. Môžeme povedať, že máme uvedomelejšiu mladú generáciu detí a najdôležitejším konštatovaním je, že vzťahy dieťaťa v rodine – s mamou, otcom, starými rodičmi, súrodencami a inými príbuznými sú pre jeho celkový život rozhodujúce. Rodina je ten najdôležitejší ochranný faktor pred duševnými problémami.
Rozmeňme si to teraz na drobné – čo pre vás vyznieva optimisticky?
Stúpla nám dôležitosť otcov. Trochu zveličene by som mohol pochváliť slovenských otcov, pretože v tomto prieskume oproti predchádzajúcemu – za dva roky, predbehli starých rodičov. Veľmi pozitívne vnímam, že pri meraní toho, čo je pre deti dôležité, označili v top trojke napríklad vzdelanie a na úplne poslednom mieste skončilo značkové oblečenie. Tiež osobne vnímam ako pozitívne, že sa nám úplne prepadli online kamarátstva. Je vidieť, že deti covidové obdobie zmenilo a akoby začínali viac túžiť po socializácii so živými kamarátmi. Nehovoriac o tom, že celkovo aj kamaráti stúpli vo viacerých pozitívnych parametroch.
Čo naopak vám robí vrásky na čele?
Sú to strachy detí. Nepočúva sa to dobre, keď vidíme, koľko z nich rieši svoju hmotnosť, alebo koľko z nich je nespokojných s počtom followerov na sociálnych sieťach. Bavíme sa totiž o deťoch, ktoré ešte nemajú čo robiť na sociálnych sieťach. Uvediem ďalší príklad optimizmu i pesimizmu zároveň: poklesla nám šikana, ale na druhej strane sa ukazuje, že deti si neuvedomujú riziká, ktoré na nich striehnu v online priestore a neobávajú sa kyberšikany, hoci drvivá väčšina z nich má nejaké zariadenie, ktoré sa na rôzne formy kyber útokov bežne používa. Určite je potrebné ďalej ich vzdelávať v tomto smere. Veľmi zaujímavo vyzerá aj to, že deti veľmi citlivo vnímajú ekonomické otázky. Hoci ich strata niektorého z rodičov, prípadne rozvod rodičov desí omnoho viac ako smrť, druhý najväčší a najjednoznačnejší strach majú z toho, že nebudú mať kde bývať. Osemdesiatdva percent si myslí, že slovenské deti ohrozuje chudoba a nedostatok peňazí.
Do výskumu ste po prvýkrát dali aj otázku o viere, prečo? Robí sa to bežne aj v iných krajinách?
Neskúmali sme, či sa to robí aj v iných krajinách. V prvom prieskume sme to napríklad vôbec nemerali. Teraz sme išli trochu ďalej a viac do hĺbky. A keďže v poslednom sčítaní obyvateľstva vyšlo, že k nejakej forme náboženského vyznania sa hlási takmer 69 percent obyvateľstva, povedali sme si, že prečo nie? Zistíme, či vôbec a do akej miery je pre deti dôležitá. A prekvapilo nás, že až pre 78 percent detí je dôležitá. A viac sme sa zamerali napríklad na šikanovanie a korelácie s typom rodiny alebo geografickým členením a na duševné zdravie detí a ich pocity.
Z výskumu vzišli naozaj zaujímavé zistenia, ako chcete s nimi naložiť?
Zameral vy som sa, napríklad, práve na zistenia v oblasti duševného zdravia mládeže a toho, ako sa boja zlyhaní. My, dospelí, robíme niečo zle. Buď je to školský systém, alebo niečo zaužívané vo výchove, kvôli čomu sa deti boja robiť chyby, hoci chyby sú prirodzené. Boja sa samoty, opustenosti, neprijatia… Budeme určite apelovať na rodičov a na ľudí, ktorí pracujú s deťmi, aby sa zamysleli nad tým, ako uvoľniť tento tlak v mysliach detí, ako znížiť pochybností detí o sebe samých. Dvadsaťsedem percent trávi so svojimi rodičmi menej ako tri hodiny denne – to tiež nie je dobré číslo. O výsledkoch budeme postupne informovať podrobnejšie, do dvoch mesiacov očakávame podrobnú analýzu. Budeme z nich čerpať pri viacerých okrúhlych stoloch a konferenciách, ktoré chceme usporiadať do konca roka. Vidíme aj to, že v prevencii šikany sme sa vybrali správnym smerom a je potrebné v tom pokračovať. Je veľmi dôležité otvárať témy, ktoré deti trápia a hovoriť o nich. Opakovane sa nám potvrdzuje, že veci sa zlepšujú aj tým, že sa o nich hovorí. Je to nesmierne dôležité aj z hľadiska hľadania systémových riešení. Nedajú sa robiť bez toho, aby sme si nevypočuli od samotných detí, čo vlastne chcú a potrebujú.
Viera Mašlejová
Foto: ÚKPD
