Medvede sa čoraz častejšie približujú k ľuďom na dedinách a strach z nich narastá. Dokumentárna séria Lebo medveď prináša pohľad na tému, ktorá rozdeľuje slovenskú spoločnosť – na medveďa hnedého. V dokumente vystupuje aj Vladimíra Fabriciusová, riaditeľka Chránenej krajinnej oblasti Poľana, ktorá sa snaží nájsť rovnováhu medzi ochranou prírody a bezpečnosťou jej obyvateľov. Jej život je poznačený ťažkým detstvom v horskom prostredí medzi horármi a poľovníkmi, kde sa naučila hľadať únik v prírode, aby sa vyrovnala s realitou života a otcom alkoholikom.
Téma na Slovensku rezonovala a rezonuje do dnešných dní. Čo je podľa vás hlavným dôvodom polarizácie spoločnosti a čo by bolo z vášho pohľadu najlepším riešením k upokojeniu situácie?
Myslím si, že dôvodom tej polarizácie je práve to, že nie sú prizývaní do diskusií skutoční odborníci, ktorí sa tej téme venujú dlhodobo. Nemyslím laikov, ktorí sa témou zaoberajú dva roky a nemajú problém prednášať na národných či medzinárodných konferenciách, poskytovať informácie na sociálnych sieťach. Myslím si, že to nie je správne. Mnohí ľudia, ktorí prezentujú, že chcú chrániť tento druh, sú na sociálnych sieťach veľmi agresívni. Samozrejme je veľká škoda, že medvede sa stali politickou témou.
Myslím si, že riešením by bola určite väčšia informovanosť, edukácia, možno aj formou kreslených filmov alebo krátkych reportáží pre deti, mládež a širokú verejnosť, ako aj odborné diskusie s naozajstnými expertmi, s rešpektovanými ľuďmi. Pevne verím, že aj séria Lebo medveď prispeje k osvete a aj k tomu, že sa ľudia zamyslia a možno sa budú pozerať na celú problematiku trošku inak. Verím, že tento rok bude rokom zmierenia, vzájomného rešpektovania a konštruktívnych riešení v manažmente medveďa hnedého, bez osočovania a hrubých slov.
V prvej časti dokumentu tvrdíte, že sa v horách cítite v bezpečí, ako doma. Za posledné roky sa táto téma dostáva k viacerým ľuďom a objavujú krásy prírody vo veľkom. Nie je to paradoxom? Máme pocit domova a zároveň rušíme iným bytostiam domov. Ako to vnímate?
V prvej časti vysvetľujem svoje vlastné vnímanie, prečo som dieťa hôr, pre mňa je hora môj domov. Mám pár blízkych kamarátov, ktorí to majú podobne ako ja. Nevyrastali sme v harmonických rodinných vzťahoch, keď sme boli deťmi a hľadali sme pocit bezpečia, čo je podľa mňa prirodzené. Každé mláďa chce prežiť. Môj dôvod, prečo takmer každý deň chodím do hôr je, ísť sa inšpirovať, pookriať, upokojiť, načerpať energiu, niečo nové sa naučiť a cítiť pri tom veľký nával lásky, pokory, vďaky a bezpečia.
Všímam si podobných ľudí, ktorí idú do hôr s pokorou, ale stretávam aj takých, ktorí sú v horách príliš sebavedomí a neúctiví nielen k prírode, ale k i ostatným turistom. Čo ich však k tomu vedie, to je ich… Vnímam na niektorých územiach zvýšený nárast turistov a keďže vyhľadávam samotu a ticho, pre úplné precítenie darov prírody a hôr, tak sa im zďaleka vyhýbam. Zvieratá nás občas zrkadlia a je na každom z nás, či to vidíme a či to chceme vidieť.
Ak by ste sa nemuseli držať žiadnych zákonov a z vlastných skúseností by ste mali vyriešiť medvediu problematiku, čo by ste spravili?
Ideálne podmienky by boli keby sa nikto na sociálnych sieťach, v médiách a na rôznych prednáškach, neurážal a nehral na odborníka a keby sa neviedli debaty v médiách, či v právnych procesoch, ktoré polarizujú spoločnosť, tu nie je víťaz, len porazený, tak človek ako aj medveď.
Myslím si, že problematika by sa dala vyriešiť tak, ako každá choroba, najprv by som sa spýtala, prečo ju mám a potom by som si ju liečila, pozrela by som sa, čím si ubližujem sebe ja, potom by som na sebe pracovala a zároveň by som požiadala toho najlepšieho lekára, aby mi pomohol vyliečiť sa, nie takého, ktorí kričí a obviňuje druhých, takého, ktorý ma vylieči.
Ako ste sa cítili, keď ste šli v dokumente s kožou na trh? Neoľutovali ste to niekedy? Čo vám to prinieslo?
Keď sa točil seriál, ja som ešte nevedela, aký bude scenár. Prioritne som do toho išla preto, aby sa natočili autentické zábery a aby verejnosť mala možnosť vidieť reálne problémy ľudí, ktorí už viac ako desať rokov prosia o pomoc, tak ochranári, ako aj ľudia na vidieku. Popri tom Miro s Marekom (režisér Miro Rema a kreatívny producent Marek Kučera-pozn.red.) točili aj môj životný príbeh, aspoň jeho časť. Išla som do toho preto, lebo som cítila potrebu zdieľať iným, že i keď „nám bolo naložené“, môžeme to bremeno odložiť a kráčať s ľahkosťou a radosťou, že nemusíme byť večné obete a máme zobrať svoj život do svojich rúk.
Veta: sme strojcami svojho šťastia – v nej je kryté oveľa viac.. V podstate celý náš zmysel života. Problematika samovrážd a ich príčin je stále tabu a pritom každý deň čítam, že to niekto vzdá. Mala som potrebu na to poukázať, ale hlavne ukázať cestu von. Pred piatimi rokmi som pochopila, že len ja sa môžem zmeniť, že všetka energia, ktorú som vkladala do toho, aby som bola inými ľúbená, je zbytočná, že v prvom rade, mám ľúbiť seba samú a až potom sa dejú zázraky.
Cesta sebaprijatia je náročná, ale dáva neuveriteľnú slobodu. Keď sme schopní prijať seba s našimi svetlami i tieňmi, dokážeme prijať i iných, keď sa ľúbime, dokážeme si vytvoriť prirodzené hranice a dôverujeme vedomiu, že nás vedie bez ega v láske k nášmu šťastnému bytiu. Neviem, aké budú reakcie iných. Možno budem niektorým blízka, iným vzdialená. Som to však ja a pre mňa bola teraz veľká výzva, prijať seba takú aká som, lebo v niektorých momentoch sa v seriály vidím ešte v role obete a to je môj najväčší tieň, ktorý s láskou prijímam a dôverujem, že v tomto momente som už dospelá…Som vďačná, že som dostala reparát na život, že môžem meniť seba a tým sa mení celý môj svet.
Keby ste sa mohli porozprávať so svojím mladším ja, čo by ste mu povedali?
S malou Vladenkou sa občas rozprávam a ona už vie, že je v bezpečí a že je mnou ľúbená. V nedávnej minulosti sme však viedli dlhšie rozhovory, trvalo mi chvíľu, kým som takmer pred 50-tkou dospela a prebrala plnú zodpovednosť za svoj život.
„V prvom rade, mám ľúbiť seba samú a až potom sa dejú zázraky.“
Vaša práca rozhodne nie je jednoduchá, čím sa v pracovnom živote riadite?
Práca nie je jednoduchá, občas robím aj s ľuďmi. Ale práca v ochrane prírody je krásna. Naozaj, snúbi sa v nej veľmi veľa pekného, pretože mať možnosť pôsobiť v tejto oblasti, spoznávať prírodu cez geológiu, faunu, flóru, je úžasné. A tým, že moja práca je aj manažérska, miestami je náročná, ale riadim sa rozumom a citom.
Jedným z mojich hlavných manažérskych nástrojov je participácia – spolupráca, čo je, myslím, vidieť aj v dokumente. V práci sa snažím uplatňovať aj skúsenosti a vedomosti z osobnostného rozvoja. Také moje životné motto je, že si naozaj vážim každého človeka a snažím sa vidieť v ňom to dobré.
„ Myslím si, že medvedia problematika by sa dala vyriešiť tak, ako každá choroba.“
Ako vyzerá aktuálne váš typický pracovný deň?
Ráno vstávam medzi 6-7 hodinou, zacvičím si, prichystám sa do práce, po práci si zvyknem ísť so psom zabehať na Pustý hrad alebo na Sliač, večer buď idem pozorovať medvede, píšem knihu alebo sa venujem osobnému rozvoju. Počúvam podcasty, čítam si, rozprávam sa so synmi alebo idem na koncert, do opery, posedieť si s priateľkami a večer, keď si líham do postele s obrovskou radosťou ďakujem za to, že mám bezpečný prístav a za všetko, čo som v ten deň zažila. Cez víkendy som žienka domáca alebo som v horách.
Aké hodnoty sú pre vás v živote najdôležitejšie?
Vedomie – žitie v slobode, láska – tá napĺňa môj život radosťou a šťastím a je nádherné ľúbiť, sloboda – veľmi ju potrebujem pre svoj pracovný i súkromný život, autenticita – to je vodítko k osobnému prijatiu a šťastiu, zdravie – to ma učí k pokore a vďačnosti, rodina a priateľstvo – som obklopená inšpiratívnymi a hodnotnými synmi, ženami i mužmi, ktorí mi dávajú pocit súdržnosti a prijatia a dôvera – istá forma slobody.
Máte nejaké malé radosti, ktoré si nikdy neodopriete?
Mám veľmi veľa radostí: beh, pohyb, cvičenie, joga, pobyt v prírode, smiech, dobrú kávu alebo čaj, dobrá hudba, kniha, kvety. Je toho veľa, čo mi robí radosť, ale tú najväčšiu mám vždy z detí, priateľov a z hôr.
Možné riešenia medvedej problematiky podľa Vladimíry Fabriciusovej:
a) vytvorila by odbornú komisiu, ktorá nastaví opatrenia – sanačné a regulačné, ale i preventívne, bude akceptovaná, apolitická a jej členovia budú jediní, ktorí budú komunikovať s médiami, bez politikov
b) pomenovala by reálne príčiny problémov a výskytov v blízkosti ľudských obydlí
c) súbežne s tým by zabezpečila okamžitú elimináciu jedincov, ktoré sú problémové a predstavujú reálne riziko pre zdravie a životy ľudí v úzkej spolupráci s odborníkmi a poľovníkmi
d) súbežne s tým by zabezpečila všetko, čo by pomohlo ľuďom, ktorí žijú už príliš dlho v strachu a s obmedzeným pohybom
e) zakázala by akékoľvek prikrmovanie poľovnej zveri
f) nastavila by systematický výskum populácie, ale aj ich vplyvu na ekosystém a naopak, a sledovala ich zdravotný stav a zhromažďovanie a analyzovanie relevantných dát a následné poskytovanie verejnosti
g) zabezpečila by nový informačný kanál, ktorý bude pre všetky vekové kategórie a bude poskytovať pravdivé informácie o populácii, o problémoch a riešeniach pútavou formou
h) vytvorila by regionálne odborné komisie, ktoré by každoročne vyhodnotili situáciu a navrhli by optimálne riešenia
foto: TV Markíza, archív V.F.