Kačacie a husacie hody predstavovali v tradičnom dedinskom živote symbolické zúčtovanie s hospodárskym rokom, oslavu hojnosti a dôležitý prechodový rituál pred príchodom tuhej zimy a adventného pôstu. Hoci sa ich podoba v priebehu rokov výrazne zmenila, ich najdôležitejšia podstata zostala rovnaká: sadnúť si spolu za jeden stôl a vychutnať si dobré jedlo. Viac o histórii, tradíciách a symbolike týchto hodov priblížila etnologička Katarína Nádaská.
Hody sa tradične konali na jeseň, najčastejšie od konca septembra až do novembra, okolo svätého Michala, Martina či Kataríny. V tomto období už bola úroda pod strechou, skončili sa ťažké poľnohospodárske práce a dobytok či hydina boli po lete dobre vykŕmené. Husacina a kačacina symbolizovali odmenu za celoročnú tvrdú prácu a oslavu toho, že rodina prežije zimu v dostatku.
Jesenné hodovanie malo v minulosti výrazný spoločenský rozmer. „Hody boli a dodnes sú obdobím, kedy sa stretávala širšia rodina, susedia a známi. Bolo nemysliteľné, aby rodina na hody nepozvala hostí. Domácnosti súperili o to, kto pripraví mäkšiu hus, chrumkavejšiu kožku či nadýchanejšie lokše. Jeseň bola na dedinách obdobím svadieb. Spoločné hodovanie pri husacine bolo ideálnou príležitosťou na zoznamovanie mladých ľudí, nadväzovanie vzťahov a pytačiek,“ vysvetľuje etnologička.
Hydina, lokše a víno
Za obľúbenosťou týchto dní však boli aj celkom praktické dôvody. Chovať veľké množstvo hydiny počas zimy bolo náročné na krmivo, preto bolo prirodzené spracovať ju práve na jeseň. Hydina sa pred hodmi cielene dokrmovala, aby mala dostatok tuku. Husacia či kačacia masť bola pritom cennou surovinou, ktorú domácnosti využívali nielen v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve.
A čo nesmelo chýbať na vtedajšom tradičnom stole? Predovšetkým pomaly pečená hus či kačica vo vlastnom tuku, lokše mastené výpekom a dusená biela alebo červená kapusta, často pripravovaná s karamelom a vínom. Jedlo dopĺňalo mladé víno, ktoré symbolicky nadväzovalo na jesenné oberačky a požehnanie nového ročníka.
Z úžitku sa stala tradícia
Postupne sa však z pôvodne úžitkového dedinského zvyku stala gastronomická tradícia. Výrazným príkladom je Slovenský Grob, kde sa husacina v minulosti začala pripravovať aj na predaj ako spôsob privyrobenia si pre miestne gazdiné.
„Komerčná tradícia hodov nevznikla z prebytku, ale z hospodárskej krízy na začiatku 20. storočia. Miestne gazdiné si potrebovali privyrobiť, a tak začali piecť husi, ktoré chovali na okolitých močiaroch, a predávať ich na trhoch v Prešporku či vo Viedni. Kým kedysi išlo o lacné a dostupné dedinské jedlo, dnes je husacina a kačacina považovaná za jesennú a teda najmä sezónnu delikatesu,“ približuje Katarína Nádaská.
Kým v 60. a 70. rokoch minulého storočia chodili ľudia za husacinou priamo do domácností a na dvory gazdiniek, dnes tieto domy nahradili špecializované husacie reštaurácie združené v profesijných cechoch, ktoré ponúkajú špičkový servis.
Čo si Slováci zachovali dodnes?
To najdôležitejšie však zostalo nedotknuté. Slováci sú v gastronómii verní tradíciám a pri hodoch to platí dvojnásobne.
„Svätej trojici na tanieri neodzvonilo: Zloženie hodového menu sa nezmenilo ani o milimeter. Stále je to do chrumkava pečená hus alebo kačica, lokše a dusená červená či biela kapusta. Akákoľvek moderná inovácia (napríklad hranolky namiesto lokší) je na hodovom stole považovaná takmer za hriech,“ dopĺňa odborníčka.
Za tradičnou chuťou husaciny a kačaciny však nemusíte cestovať ďaleko. Lidl počas jesennej sezóny ponúka široký výber surovín, z ktorých si jednoducho vyskladáte celé menu v kruhu vašich najbližších. V predajniach nájdete všetko od celej kačice cez kačacie prsia s kožou až po husacie stehná. Chýbať, samozrejme, nemôžu ani obľúbené prílohy v podobe zemiakových lokší či žemľovej knedle. Hodovať s Lidlom sa naozaj oplatí.
Kačica celá, 1 kg, Lidl, 2,99 €
Kačacie prsia, 100 g, Lidl, 0,79 €
Husacie stehná, 100 g, Lidl, 1,69 €
Zemiakové lokše, 400 g, Lidl, 1,69 €
Žemľová knedľa, 720 g, Lidl, 1,19 €
