Keramika, ktorú spoločne vytvára babička Jana Hoštáková s vnučkou Veronikou Broda, si získava srdcia ľudí práve preto, že v sebe nesie viac než len krásny tvar. Nesie príbeh, čas aj lásku k remeslu. „Mám už svoje roky a umelecká tvorba mi dáva nový život. Bez nej som stratená. A vnučka je nastavená podobne,“ tvrdí sympatická babička.
Autorka značky Nya ceramics začala tvoriť len pre vlastnú radosť. Prvé hrnčeky vznikali potichu, bez ambície čokoľvek budovať. „Vždy som inklinovala k ručnej tvorbe. Skúšala som aj háčkovať či maľovať, rovnako ako babička. Ako dieťa som chodievala na výtvarný krúžok. U mňa boli večery väčšinou tvorivé, žiadne vysedávanie pred televízorom. Keramika ma lákala, len som nevedela kde by som sa jej priučila. Až som našla malú skupinku nadšencov, naučila sa základy a po čase som začala chcieť viac. Chytila ma za srdce,“ opisuje svoje začiatky s hlinou Veronika.
Kúpila si hlinu, malý kruh aj domov a pustila sa do práce. Doslova po nociach. Z malej domácej tvorby vyrástla značka, ktorá si získala verných zákazníkov. Tí si často nekupujú iba keramiku, ale aj pocit pokoja, ktorý z nej vyžaruje. Aktuálny dopyt zákazníkov si už vyžadoval aj väčšiu pec a množstvo nového materiálu.
Babička ako umelecká duša
Osobitosť celej značky vytvára najmä rodinná spolupráca. Do výroby sa zapája aj autorkina babička Jana. Tá celý život rada kreslila a dnes maľuje na keramiku jemné motívy. Kvety, vtáčiky či ilustrácie na želanie zákazníkov. „Odjakživa som maľovala s olejom. Som samouk rovnako ako vnučka a s radosťou sa spolupodieľam na jej tvorbe. Musela som si zvyknúť na iný štýl, ale nevadí mi to. Predtým som maľovala „na zákazku“ , ľudia ma požiadali o stvárnenie domácich miláčikov, či svoje chalupy. Teraz maľujem vnučkine hrnčeky a baví ma to rovnako. Musím spolupracovať s farbami a je to pre mňa nová výzva. Ak by mi tvorba nedodávala energiu, nevládala by som.“ Veronika svoju babku šetrí. Predsa len ju ešte čaká každodenná domácnosť, záhrada aj varenie. Proces výroby sa odštartuje na Veronikinom kruhu, nasleduje pec, prichádzajú na rad babkine ruky a opäť vypálenie v peci. Celý proces zaberie približne mesiac.
Posúvanie limitov
Babka býva vo Sverepci a vnučka v Hornom Lieskove, obe obce sú od seba neďaleko vzdialené a obklopuje ich krásna príroda. Tá býva často inšpiráciou pri ich tvorbe. Babka zbožňuje vtáčikov, vnučka zase rastliny. Do tanierov a misiek často otláča kvety či listy zo záhrady. Každý kúsok tak nesie stopu prírody aj okamihu, v ktorom vznikol: „Vtáčky robia ľuďom radosť, jedna pani mi volala hádam aj tri razy ako sa tešila z hrnčeka so sýkorkami,“ spomína s úsmevom rozprávková babička. Veroniku najviac baví práca na kruhu, kde je stále priestor na zdokonaľovanie. Fascinuje ju aj glazovanie pri ktorom vložíte červený hrnček do pece a on vyjde svetlomodrý. „Nikdy neviete ako to vo výsledku dopadne. To sú krásne momenty,“ tvrdí nadšená keramikárka. Práve táto neistota však robí z každého jej výrobku originál.
Príďte sa priučiť
Veronika organizuje aj krúžky či kurzy keramiky“ „Trvá istý čas kým si osvojíte čo robiť s rukami tak, aby z toho niečo vzišlo, nie je to úplne jednoduché.“ Na kurze sa stretnú ľudia, ktorí držia keramiku po prvý krát, vyrábajú tam iba mačkané kúsky a vymodelujú si misu či vázu. Všetko, čo sa dá vyrobiť bez kruhu. Krúžok prebieha pravidelne, tam už sa točí na kruhu a účastníčky sa zdokonaľujú a posúvajú svoju tvorbu ďalej. „Dievčatá už presne vedia kde čo nájdu a majú vlastné tempo. Už si tak spolu hrkútame a zdieľame spoločnú záľubu,“ pochvaľuje si Veronika. „Inak by som bola v dielni sama, takto si nahrádzam potrebný ľudský kontakt.“
Poslúchla volanie srdca
Veronika najskôr pracovala 15 rokov v korporátnej firme. Keramiku začala tvoriť pred dvomi rokmi, neskôr ju zavolali do Považskej Bystrice na vianočné trhy a tie odštartovali jej novú kariéru. Pri práci sa autorka neriadi trendmi ani presným plánom. Keramika pre ňu zostáva intuitívnym procesom. Jeden deň vznikajú hrnčeky, inokedy misky, svietniky či zvonkohry. Pri práci doslova vypína okolitý svet. Pri hrnčiarskom kruhu sa dá ľahko zabudnúť na každodenný zhon a zostať v prítomnej chvíli: „Rada by som za kruhom dokázala ešte väčšie veci ako doteraz. Ale to je otázka budúcnosti, pretože aktuálne som vyťažená tak akurát. Starám sa o reklamu, strihanie videí, nákupy, upratovanie, výrobu, točenie aj glazovanie. Samozrejme balím produkty a behám na poštu. V blízkej dobe teda plánujem rozbehať e-shop, nakoľko mňa najviac na tom celom baví tvorba a verím, že týmto sa to mierne odľahčí.“ Mama dvoch synov vedie k tvorbe aj ich. Vyrobili si vlastné tanieriky, ktoré si pestro pomaľovali.
Pomalosť ako hodnota
V ateliéri Nya ceramics sa tvorí bez zhonu. Hlinu používajú takú, ktorá zvládne vysoké teploty, aby boli výrobky praktické aj v bežnej domácnosti. Môžu ísť do umývačky aj mikrovlnnej rúry. Dôležitá je aj ohľaduplnosť k prírode. Nevypálené zvyšky hliny končia v záhrade a výrobky sa balia do ekologických materiálov. Pomalý prístup k práci je tu základným princípom. „Ja som najradšej, keď vidím babku spokojnú. Veľa krát ju niekam volám a povie mi, že nejde lebo maľuje. Vtedy viem, že je vo svojom svete šťastná a to napĺňa aj mňa. V rodine máme pekné vzťahy, ktoré pravidelne udržujeme a trávime spolu čas preto, že sa máme skutočne radi. Babka pečie každý víkend buchty a minulý rok sme s ňou boli dokonca lietadlom v Chorvátsku. Bol to jej prvý let v živote. Veľmi si to všetko vážim a teším sa z každého pekného kúsku, čo spolu vytvoríme,“ uzatvára Veronika.
Foto: archív V. B, Ľuboš Ďurica