Herečka LENKA BARILÍKOVÁ patrí do známej divadelnej rodiny Spišákovcov. Jej svokrom bol legendárny Karol Spišák, manželom je režisér Michal Spišák a švagrom Ondrej Spišák. Sama je však predovšetkým všestrannou umelkyňou – herečkou, pedagogičkou a vyhľadávanou hlasovou koučkou.
Čím momentálne žijete? Na čo sa v najbližších mesiacoch najviac tešíte?
Mám za sebou veľmi krásne skúšobné obdobie. Začiatkom júna sme mali premiéru s divadlom DPM, ide o imerzívne divadlo, čo bola pre mňa úplne nová a fascinujúca skúsenosť.Utopenci sú imerzívnym divadelným zážitkom o ľuďoch, ktorí sa snažia udržať si ľudskosť vo svete plnom neistoty a rozpadu istôt. V opustenom azylovom dome sa narodeninová oslava mladého spisovateľa, obdivovateľa Bulgakova, mení na skúšku priateľstva, odvahy a morálnych hraníc.
Je to podobenstvo o dnešnom svete – o tom, čo sa stane s človekom, keď sa otriasajú hodnoty, na ktorých staval svoj život. Hráme v starom azylovom dome na Karpatskej ulici v Bratislave, ktorý je v rozklade – nie je tam elektrina ani voda, čo vytvára neuveriteľnú atmosféru,v dnešnom globálnom rozpade spoločnosti je to veľmi aktuálne spracovanie. Okrem toho ma čaká pracovné leto s projektom Kavej 2. Budeme chodiť po festivaloch a ešte dotáčame seriál, takže sa rozhodne nenudím.
V čom spočíva imerzné divadlo?
V imerzívnom divadle sa mení nielen postavenie diváka, ale aj herca. Herec už nie je niekto vzdialený na javisku. Stáva sa živým partnerom v spoločnom zážitku, ktorý vzniká tu a teraz.Na Karpatskú 24 divák prichádza za zážitkom a nechá sa niesť pocitom. Buď sa napojí na postavu, alebo to, čo chce vidieť, pretože niektoré scény sa odohrávajú súčasne.
Film Kavej 2 sa natáčal v oblasti Zemplínskej šíravy. Pochádzate z Košíc, chodievali ste tam ako dieťa? Bývala to oblasť vychýrená aj pre Bratislavčanov..
Áno, Šírava je moje detstvo. Pamätám si ju z čias podnikových dovoleniek, kedy sme si už skoro ráno museli ísť obsadiť miesto na pláži, pretože tam bolo celé Slovensko a naozaj to tam žilo. Keď sme tam minulý rok točili, bolo to úplne iné – tiché, akoby zastal čas.
Návštevujete Šíravu aj v dnešných časoch?
Nie, vôbec, nebola som tam celý čas ako som odišla študovať do Bratislavy, čo bolo naozaj veľmi dávno. Bolo to pre mňa veľmi príjemné a nostalgické vrátiť sa na tie miesta po dlhom čase.
Okrem herectva sa venujete aj hlasovému koučingu, ktorý ste nazvali Sebavedomie v hlase. O čo presne ide?
Pociťovala som potrebu odovzdať svoje skúsenosti ľuďom, ktorí nie sú hlasoví profesionáli, teda nie sú herci ani speváci. Či už ide o manažérov, právnikov alebo predavačky, kozmetičky… každý sa potrebuje vedieť spojiť so svojím prirodzeným hlasom, aby jeho prejav bol v harmónii s telom a myslením. Ponúkam individuálne konzultácie a teší ma, že sa mi klienti ozývajú sami na základe dobrých referencií a bez veľkej reklamy na sociálnych sieťach. Človek sa potrebuje spájať so sebou, aby zdravo znel a aby jeho znenie alebo jeho prejav bol v harmónii s telom a v súlade s myslením.
Dlhé roky ste boli súčasťou Radošinského naivného divadla, dnes ste na voľnej nohe. Čo vám táto zmena priniesla?
V RND som pôsobila asi 12 rokov. Bola som aj v angažmáne v Nitre v Divadle Andreja Bagara. A práve v 2020 som odišla na voľnú nohu a dodnes je to pre mňa zlomový moment v mojej karieré. Považujem to za jedno z najlepších životných rozhodnutí. Pocítila som potrebu odviazať sa a začať robiť to, čo ma skutočne napĺňa. Hoci som na voľnej nohe, kontakt s divadlom som nestratila – hrám v Divadle Aréna, v divadle DPM , v Divadle NUDE či s Debris Company. Veľmi ma napĺňa aj pedagogická činnosť na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde učím techniku hlasu. Práve kontakt s mladými ľuďmi ma udržiava v obraze; napríklad moju poslednú inscenáciu Utopenci režíroval môj bývalý študent. Som teraz v stave, ktorý nazývam radosť a šťastie, pretože môžem širokospektrálne pracovať – učiť, točiť aj hrať.
Čo vás dokáže najspoľahlivejšie nabiť energiou po náročnom období?
Jednoznačne ticho. Potrebujem sa ponoriť do zelene, či už na našich chalupách, alebo u kamarátky na ostrove v Kanade. Máme to šťastie, že využívame naše rodinné chalupy – jednu v Cigelke, čo je nádherná 180-ročná drevenica, kultúrna pamiatka, o ktorú sa stará môj obdivuhodný 85-ročný otec. Je stále veľmi aktívny, energický, stará sa o ňu s láskou spoločne s bratom, ktorý žije v Košiciach. Druhá je pri Banskej Štiavnici. Tam dokážem vypnúť a len tak byť.
Prekvapilo by nás na vás niečo, čo robíte mimo svetiel reflektorov?
Možno by ľudí prekvapilo, keby ma stretli s kĺbkom vlny a háčkovkou. Nedávno som sa naučila háčkovať a je to pre mňa obrovský relax a uzemnenie v prítomnosti. Keď niekde čakám, háčkujem. Je to chvíľa, kedy môj mozog funguje úplne inak.
Aké miesto má vo vašom živote rodina? Čo považujete za základ fungujúceho vzťahu?
Rodina je pre mňa najväčším zdrojom spokojnosti. Vedieť, že sú deti a vnúčatá zdravé a šťastné, je pre mňa viac než práca, ktorú viem odstrihnúť. Sme veľká rodina a ja milujem variť pre veľa ľudí, vtedy si to spoločné hostenie naozaj užívame. Moja sestra síce žije v Amerike, ale vidíme sa každý rok a toto leto budeme všetci spolu aj s ockom v Chorvátsku. A základ vzťahu? Pre mňa je to nadhľad, humor, tolerancia, zodpovednosť a, samozrejme, láska.
Mnohé ženy majú problém s pribúdajúcimi rokmi. Ako vnímate starnutie vy?
Prechádzam do tohto obdobia v pokoji. Prijímam sa taká, aká som, a nechcem byť iná. Neodsudzujem žiadne vylepšenia u iných, ale ja sa teším každej novej vráske, pretože každá jedna predstavuje novú skúsenosť. Dôležité je byť spojený sám so sebou.
V čom vidíte silu dnešných žien v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami?
Keď som mala dvadsať ja, veľmi málo som si verila. Dnešné mladé ženy sú oveľa sebavedomejšie. Obdivujem ich za to, že majú nápad a myšlienku a vedia ju doviesť do konca, vedia sa realizovať. Vidíme silné ženy aj v parlamente, ktoré sa dokážu postaviť mužom a jasne formulovať svoje názory. Sú nesmierne inšpiratívne pre generácie, ktoré práve dorastajú, a ja pred nimi dávam klobúk dole. Treba robiť ešte väčšie prievany, aby ich bolo vidieť.
HANA ŠEBANOVÁ
Foto: Bara Podola