Predstavte si krajinu, kde medzi mestami nevedú žiadne cesty, kde v lete slnko celé mesiace nezapadá a v zime fjordy zamŕzajú do nekonečného ľadu. Práve sem, takmer 5 000 kilometrov od domova, zaviedol osud Slovenku ADELU BUGYÍKOVÚ. V drsnej, no fascinujúcej Arktíde nenašla len nový domov a podnikanie, ale aj vzácny nadhľad nad veci, ktoré v Európe považujeme za samozrejmosť.
Ako sa mladá žena zo Slovenska dostane až za polárny kruh? Pre Adelu to bola kombinácia dávneho sna, náhody a rozhodnutia, ktoré v nej postupne dozrievalo. Kľúčovým momentom bol výlet na Svalbard za kamarátom. „Tamojšie prostredie, zima, ľadovce, polárne medvede aj samotný spôsob života ma uchvátili. Práve táto skúsenosť výrazne formovala moje vnímanie Arktického života a ovplyvnila moje ďalšie smerovanie,“ spomína Adela na momenty, kedy podľahla čaru Severu. Do Grónska dorazila v lete, priamo počas polárneho dňa, keď slnko svieti nepretržite 24 hodín denne. Zvyknúť si na miestny rytmus jej trvalo len niekoľko mesiacov. Ako sama s úsmevom hovorí: „V tomto období vám stačia len kvalitné zatemňovacie závesy či rolety a pozitívna myseľ“.
Hneď po príchode ju však najviac prekvapilo, ako Grónčania dokážu žiť naplno a v hlbokej harmónii s prírodou napriek tomu, že nemajú priamy prístup ku všetkým moderným vymoženostiam, na ktoré sme v Európe zvyknutí. Ich život je oveľa tradičnejší, jednoduchší a úzko spätý s prírodou. To, čo ulovia alebo ulovia v mori, dokážu naplno využiť – či už na vlastnú spotrebu, alebo na predaj. Žijú s veľkým rešpektom k okolitej prírode a jej zdrojom. Mimoriadne silné postavenie majú aj rodinné vzťahy, ktoré tvoria základ ich každodenného života a zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovávaní tradícií aj vzájomnej podpore.
Letná reštaurácia v Aasiaate a čaro polnočného slnka
Dnes žije Adela v Grónsku plnohodnotný každodenný život, v ktorom spája prácu s láskou ku gastronómii. Spolu s priateľom prevádzkujú v meste Aasiaat letnú fine diningovú reštauráciu. Väčšinu času venujú jej chodu, plánovaniu menu a organizovaniu podujatí. Hoci sa jej pracovný deň v mnohom podobá životu na Slovensku, najväčší rozdiel pociťuje pri pohľade z okna. Fascinujúce výhľady na otvorené море a nepretržité denné svetlo prinášajú človeku neopísateľný pocit pokoja. Keď majú voľno, radi ho s priateľom trávia v nedotknutej prírode, s priateľmi alebo zaslúženým oddychom. „Celkovo je tu život veľmi jednoduchý a úzko prepojený s prírodou. Mnohí obyvatelia trávia svoj čas lovom a rybolovom, ktoré sú nielen súčasťou tradície, ale pre mnohých aj bežnou súčasťou každodenného života. Počas dlhej zimy sa krajina mení na zasneženú divočinu, v ktorej sú obľúbeným dopravným prostriedkom psie záprahy aj snežné skútre. Život tu plynie pokojnejším tempom a rytmus dní sa často prispôsobuje prírodným podmienkam a striedaniu ročných období,“ tvrdí Adela.
Lekcia trpezlivosti
Život v Arktíde však prináša aj nemalé výzvy. Pre Adelu bola najväčšou skúškou izolácia. Medzi mestami a osadami v Grónsku totiž neexistujú žiadne cesty. Jedinou možnosťou dopravy je loď alebo lietadlo, pričom spoje často závisia od vrtochov počasia a vysokých cien. Miestne podmienky vyžadujú veľkú dávku prispôsobivosti a plánovania. Voda aj olej na vykurovanie sa do domov doplňujú raz za týždeň a občas vypadne signál. V obchodoch sa stáva, že jednoducho chýbajú základné potraviny ako vajcia či zemiaky. „Myslímsi, žev tomto zohráva dôležitú úlohu prirodzený inštinkt, ktorý vás naučí predvídať a správne vyhodnocovať situáciu,aby ste si včas nakúpili všetko, čo budete potrebovať. Ak nastane tuhá zima a predpoveď počasia naznačuje, že sa v najbližších týždňoch nič nezmení, znamená to, že fjord zamrzne. Lodiam bude preto oveľa ťažšie dopraviť zásoby, a práve vtedy začínate plánovať dopredu,“vysvetľuje Adela.
Grónsko ju však naučilo trpezlivosti. Keď napríklad jeden deň netečie voda, vie, že na druhý deň ju dopustia a všetko bude v poriadku. „Človek si vďaka tomu začne viac vážiť maličkosti a uvedomí si, že nie každá komplikácia je skutočný problém. Mňa osobne táto krajina naučila žiť viac v prítomnom okamihu a rýchlejšie sa prispôsobovať nečakaným situáciám. Človek si uvedomí, že nie všetko sa dá naplánovať tak, ako chceme a vždy sa nájde nejaké riešenie. Nový deň prináša nové možnosti,“ dodáva.
Vítanie slnka a grónska pohostinnosť
Na Grónčanoch si Adela nesmierne váži ich prirodzenosť, pokoru a národnú hrdosť. Nemajú potrebu sa na nič hrať a nového človeka prijmú medzi seba s otvorenou náručou. „Grónčania sú veľmi národne založení ľudia. Sú hrdí na to, odkiaľ pochádzajú, a svoju krajinu sa snažia prezentovať v tom najlepšom svetle. Zároveň nemajú potrebu pretvarovať sa alebo byť niekým iným. Zostávajú prirodzení a verní svojej kultúre. Veľmi pozitívne na mňa pôsobia aj ich medziľudské vzťahy. Sú milí, otvorení a prejavujú rešpekt aj voči ľuďom, ktorí nie sú miestni. Najviac ma zaujal práve ten pocit, že ste vítaní a prijatí.“
K jej najobľúbenejším zážitkom patrí spoznávanie miestnych tradícií. Po dlhej polárnej noci, keď je krajina celé mesiace zahalená do tmy, obyvatelia spoločne oslavujú návrat svetla. Keď sa slnko prvýkrát objaví nad horizontom, hoci len na pár sekúnd, ľudia sa stretávajú na vrcholkoch hôr, spievajú a oslavujú nový začiatok. V tmavom období im zasa nočnú oblohu pravidelne rozžiari čarovná polárna žiara. Srdcom celého jej grónskeho dobrodružstva zostáva mesto Ilulissat. Práve tam nadviazala svoje najsilnejšie priateľstvá a nachádza sa tam aj majestátny ľadovcový fjord, ktorý človeku doslova vyrazí dych. Zaujímavý je aj systém bezplatnej zdravotnej starostlivosti.
„Grónsko patrí pod Dánske kráľovstvo. Keďže v Grónsku nie sú také možnosti štúdia zdravotníckych odborov ako v Dánsku, Dánsko často vysiela svojich lekárov na niekoľko mesiacov do Grónska, aby pomáhali miestnym obyvateľom. Preto sa môže stať, že počas dlhšieho pobytu sa váš lekár niekoľkokrát zmení. Veľkým plusom je, že zdravotná starostlivosť aj lieky na predpis sú pre miestnych obyvateľov poskytované bezplatne. Bežné lieky, ako paracetamol či ibuprofén, kúpite aj v supermarketoch. V odľahlejších oblastiach však pri vážnejších zdravotných problémoch musíte cestovať do väčších miest, napríklad do Nuuku alebo Ilulissatu, kde je dostupná širšia zdravotná starostlivosť.“
Čo si dopraje po návrate na Slovensko?
Hoci je od domova vzdialená takmer 5 000 kilometrov a chýba jej rodina, pes aj priatelia, zostávajú v každodennom kontakte aspoň online. A čo si dopraje ako prvé, keď zavíta späť na rodnú hrud? „Halušky a objatia od celej rodiny,“ priznáva so smiechom. A skúsenosť zo Severu Adele ukázala, že na spokojný život nepotrebujeme toľko, koľko si myslíme. Ako sama na záver pripomína, my na Slovensku si často neuvedomujeme slobodu a pohodlie, v ktorých žijeme. Grónsko jej však dalo lekciu, na ktorú nikdy nezabudne: „Život môže byť v jednom momente nesmierne veľký a plný dobrodružstiev, a pritom veľmi jednoduchý a skromný“.
Foto: archív A. B., schutterstock