Slovensko má nový dôvod na hrdosť. Štvorica talentovaných študentov zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Prešove dokázala niečo, čo sa v silnej svetovej konkurencii podarí len málokomu. Tím Speshari v zložení Jakub Lazorčák, Marko Saloky, Pavol Emanuel Laban a Boris Krátky si z prestížnej svetovej súťaže RoboCup v Južnej Kóreipriniesol hneď dve zlaté medaily. Dominovali v hlavnej kategórii Rescue Simulation (záchranársky robot) a stali sa absolútnymi víťazmi aj v súťaži supertímov, kde ako jediní na svete dosiahli plný počet bodov.
Pri rozhovore prekvapia svojou skromnosťou. Žiadne veľké gestá, žiadne chvastanie. Skôr pokojná diskusia o algoritmoch, mapovaní priestoru či hľadaní chýb v programe. Za ich úspechom však nie sú zázračné nápady zo dňa na deň. Sú za ním stovky hodín práce, testovania a nekonečného hľadania riešení. „Po prvom súťažnom dni sme boli až tretí. Až na tretí deň sme sa dostali na prvé miesto. Konkurencia bola oveľa silnejšia ako minulý rok a mali sme čo doháňať,“ spomína Boris Krátky. Každý rok organizátori menia pravidlá tak, aby boli čo najbližšie skutočným podmienkam.
„Minulý rok boli údaje zo senzorov presné. Tento rok boli zámerne nepresné, takže sme museli vytvoriť nové filtre a upraviť celý spôsob, akým robot pracoval.“S úsmevom dodáva, že organizátori im zrejme zámerne komplikujú život. „Keď videli, že nám niečo funguje až príliš dobre, v ďalšom ročníku to zmenili tak, aby nám to robilo problémy.“Hoci dnes oslavujú zlato, cesta k nemu bola plná napätia. Súťaž trvala štyri dni a preverila nielen ich programátorské zručnosti, ale aj schopnosť zachovať si chladnú hlavu. Museli si poradiť s náročnými úlohami, ako bola napríklad „technická výzva“, kde mali len tri hodiny na to, aby naučili svojho robota počítať obsah trojuholníka v 3D priestore podľa farieb na zemi. Mnohé iné svetové tímy v tejto skúške nezískali ani bod, no naši chlapci excelovali.
Humanoidná hviezda internetu
Okrem víťazného virtuálneho softvéru stoja títo mladíci aj za fascinujúcim projektom humanoidného robota menom Štvorec. Tento mechanický fešák nie je len technickým unikátom, ale aj hviezdou sociálnych sietí, kde jeho videá dosahujú miliónové videnia. Štvorec dokonca prebral žezlo moderátora na ich tlačovej konferencii a ukázal, že budúcnosť robotiky je už tu. Na prvý pohľad pôsobí ako hrdina zo sci fi filmu. Humanoidný robot sa pohybuje medzi ľuďmi, komunikuje a vtipkuje.
Ako funguje mozog ich robota?
Ich víťazný virtuálny robot je vybavený technológiami, ktoré využívajú aj tie najmodernejšie záchranné zložky. Používa Lidar na mapovanie priestoru (technológia, ktorá pomocou laserových lúčov veľmi presne meria vzdialenosť objektov a vytvára ich trojrozmerný obraz – pozn. red), kamery na vyhľadávanie obetí a senzory na meranie orientácie (GPS a IMU). Celý systém je rozdelený na dôležité časti: mapovanie, navigáciu v neznámom prostredí a samotné ovládanie pohybu. Zaujímavosťou je, že väčšinu kódu napísali sami už na začiatku roka 2025. Hoci dnes umelá inteligencia napreduje míľovými krokmi, podľa nich stále nedokáže vytvoriť takéto komplexné riešenie úplne od základov. „AI používame skôr na hľadanie chýb alebo malé optimalizácie, keď tlačí čas,“ prezradili.
Každý člen tímu mal presne rozdelené úlohy
Boris vytváral mapovanie priestoru, Marko riešil navigáciu robota, Pavol vyvíjal systém na rozpoznávanie obetí a Jakub zabezpečoval pohyb robota a spoluprácu všetkých častí programu. „Jednotlivé časti na seba musia dokonale nadväzovať. Najprv sa vytvorí mapa, potom sa vypočíta cesta a až nakoniec sa robot rozhoduje, ako sa bude pohybovať,“ opisuje Jakub. Robot mal na splnenie úlohy iba osem minút. „Každé otočenie znamená stratu času, preto sme museli rozmýšľať nad tým, aby sa pohyboval čo najefektívnejšie. Najväčšiu mapu sa okrem nás nepodarilo dokončiť žiadnemu inému tímu,“ hovorí Marko.
Počas súťaže navyše prišla ďalšia výzva. Organizátori zmenili pravidlá a všetky tímy dostali iba tri hodiny na to, aby robota preprogramovali na úplne nové zadanie. Práve schopnosť rýchlo reagovať rozhodovala o víťazovi. Ich súťažný robot pritom vôbec neexistuje v skutočnosti. Žije iba vo virtuálnom svete. Keď sa spustí simulácia, ocitne sa v prostredí, ktoré nikdy predtým nevidel. Nevie, kde sú steny, prekážky ani cieľ. Musí sa orientovať iba pomocou senzorov.
Budúcnosť patrí talentom
Ich úspech nie je len hrou. Technológie, ktoré vyvíjajú, majú reálne využitie – podobné algoritmy boli využité napríklad pri mapovaní rádioaktívnych priestorov v jadrovej elektrárni Fukušima, kam sa ľudia nemohli dostať. Hoci sa Boris, Jakub a Marko už pripravujú na vyššie, dospelácke kategórie (kde je ich snom napríklad humanoidný futbal s robotmi),. „Jedným z cieľov RoboCupu je vytvoriť do roku 2050 robota, ktorý porazí ľudský futbalový tím,“ tvrdí jeden z chlapcov. Pri tejto predstave sa všetci usmievajú. Dobre totiž vedia, koľko práce ich ešte čaká. Pavol Emanuel Laban má pred sebou ešte jeden rok v juniorskej kategórii. Celé Slovensko mu bude držať palce, aby sa stal trojnásobným majstrom sveta.
Je skvelé, že na našich stredných školách vyrastajú talenty svetového formátu, ktoré sa nestratia ani v konkurencii technických veľmocí ako Japonsko či Kanada. Naši mladí programátori ukázali, že s nadšením, tvrdou prácou a štipkou prešovskej vynaliezavosti sa dá dobiť svet.
Foto: archvív J. L.