Banská Bystrica sa v sobotu 15. augusta opäť zaplníilakrojmi, spevom, tancom a ľuďmi, pre ktorých tradície nie sú iba spomienkou na minulosť. Deviaty ročník Slovenského dňa kroja prinesol dvanásť hodín programu, viac ako 1 500 účinkujúcich, desiatky folklórnych súborov, detské kolektívy, zahraničných hostí, tradičné remeslá, veľký krojovaný sprievod aj večerný galaprogram v priamom televíznom prenose.
Tento rok však malo podujatie aj výraznú tematickú líniu. Do centra pozornosti postavila prácu, teda hodnotu, ktorá po celé stáročia formovala život slovenských regiónov, ich zvyky, piesne, remeslá aj samotný folklór. Námestie SNP a okolité ulice v Banskej Bystrici sa v polovici augusta opäť stali miestom, kde sa na jednom priestore stretli takmer všetky podoby slovenského folklóru. Program Slovenského dňa kroja sa začal o 10.00 hodine na hlavnom pódiu na Námestí SNP. O dve hodiny neskôr sa pridal aj program pri Barbakane.
Zakladateľka podujatia Mária Reháková sa prihovorila návštevníkom slovami: „Tento rok je zvláštny, pretože máme najväčší počet účinkujúcich – 1 500 ľudí. Predstavuje sa tu okolo 55 až 56 folklórnych súborov a každý rok sa zameriavame na inú tému. Kým minulé ročníky boli venované spevu, tancu, hudbe či kroju, tento rok je ústrednou témou práca a robota. Práca bola úzko spätá s našimi predkami, určovala ich spôsob života a určite aj zábavu po práci. Máme však aj iné prekvapenia. Dnes je 15. augusta, veľký cirkevný sviatok Nanebovzatia Panny Márie. V kostole, ktorý nesie rovnaké meno, sa koná svätá omša. Tá sa bude prenášať aj von na LED obrazovku a ja vás pozývam na jej sledovanie. Odtiaľ pôjde procesia cez Mojzesovo námestie sem na toto pódium. Bola by som veľmi rada, keby sme si v tej procesii všimli pokoru a vieru našich predkov. Keby sme si tú pokoru vedeli tak trošku vziať na seba a prežiť to s nimi, pretože si myslím, že v súčasnosti treba trošku s tou pokorou žiť. Mám aj ďalšie novinky. Vydali sme knihu Slovenský deň v kroji – vlani sme krstili slovenskú verziu, teraz budeme krstiť jej anglický preklad. Taktiež sme vydali prvý ročník novín Slovenský deň kroja, kde nájdete program aj históriu. Chcem sa pochváliť, že sme nakrútili štyri dokumentárne filmy o zvyklostiach z rôznych regiónov, ktoré odvysielala Slovenská televízia. Ak ste ich nevideli, môžete si ich pozrieť dnes popoludní na Barbakane. Želám vám príjemné popoludnie, užime si to a urobme si krásny deň. Sme všetci krásne oblečení, tak v tomto duchu strávme dnešok.“
Predseda zo ZMOS Jozef Božik: „Banská Bystrica sa pre dnešný deň stala hlavným mestom slovenského folklóru, folkloristiky a národopisu našej minulosti, prítomnosti a verím, že aj budúcnosti. Chcem sa poďakovať mestu Banská Bystrica a všetkým, ktorí tvoria hodnoty slovenského folklóru. Keď som prichádzal na námestie, videl som stovky ľudí, ktorí sem prišli za bohatým programom, ktorý vás bude sprevádzať celým dňom. Toto podujatie spája všetkých Slovákov. Chcem sa poďakovať aj svojim kolegom primátorom a starostom. Na Slovensku máme viac ako tisíc folklórnych skupín, ktoré pôsobia vo vyše 700 obciach, pričom drvivá väčšina z nich je súčasťou Združenia miest a obcí Slovenska. Pani Majka Reháková poctivo chodí na každý snem našej organizácie a vystupuje pred tisíckou primátorov a starostov, aby prezentovala tento Národný deň slovenského folklóru. Máme deviaty ročník a ja si prajem, aby sa tu v Banskej Bystrici aj v ďalších desaťročiach konali takéto nádherné podujatia, ktoré spájajú Slovákov od východu po západ, od severu po juh. Je dôležité poznať vlastnú históriu, pretože každý moderný štát stojí na vlastenectve a kľúčom k nemu je práve poznanie histórie a úcta k folklóru. Dámy a páni, prajem vám všetko dobré, nech sa vám tu dnes páči a spoločne oslávme aj ten nádherný cirkevný sviatok. Prajem krásny slnečný deň a nech sa slovenskému folklóru doma i v zahraničí darí.“
Prítomným sa prihovoril aj primátor Banskej Bystrice Ján Nosko: „Baníctvo, vieme veľmi dobre, že Banská Bystrica ako banské mesto stojí na hrdých pilieroch baníctva, ktoré v stredoveku založila Turzovsko-fugerovská spoločnosť. Meď sa vyvážala prakticky do celého sveta a tvrdá a poctivá práca baníkov dala základy pre rozvoj a budovanie nášho mesta. Myslím si, že všetci by sme sa k tejto histórii mali vracať. Ako mesto sme vytvorili Turzovsko-fugerovskú expozíciu zážitkovú priamo v Barbakane, kedy Banská Bystrica skutočne vlastnila jeden z najvýznamnejších a najväčších mediarskych podnikov. Práve aj dnešný deň, Slovenský deň kroja, je návratom k tradíciám, zvykom a k tomu, čo nám tu naši predkovia zanechali. Mňa veľmi teší, že práve aj mladá generácia, aj seniori, ktorí sa venujú folklóru, dokážu sa v tomto priestore zdieľať. Pohľad na námestie plné dobrej nálady svedčí o tom, že tento projekt je životaschopný. Dnes bude ocenený aj náš banskobystrický súbor Prvosienka, ktorý má 45 rokov a hrdo sa hlási k tradíciám. Verím, že v našom meste a na našom krásnom Slovensku folklór zostane aj naďalej. Chcem vám všetkým popriať pekný deň, plný radosti a folklóru, a odneste si odtiaľto čo najkrajšie zážitky.“
Za číslami sa však ukrýva podstatne viac než veľké folklórne podujatie. Organizátori chceli aj deviatym ročníkom pripomenúť, že kroj nie je kostýmom vytiahnutým zo skrine pri slávnostnej príležitosti a ľudová pieseň nie je iba peknou melódiou. Oboje vznikalo zo života konkrétnych ľudí, z ich každodennej roboty, viery, rodinných udalostí, radostí aj starostí.
„Poslaním Slovenského dňa kroja je autentická prezentácia folklóru. Ten spoločnými silami prinášame do srdca Slovenska zo všetkých kútov našej krajiny už deväť rokov, čím spoločne vytvárame živý odkaz pre budúce generácie,“ približuje organizátorka podujatia Mária Reháková.
Práca ako príbeh našich predkov
Jednou z najvýraznejších tém tohto ročníka je práca. Spolu s vierou a baníctvom sa označuje za jeden z troch pilierov programu. Objavilo sa sadenie stromčekov, kosenie a hrabanie, priadky, salašníctvo, žatva, dožinky, hrnčiarstvo, čipkárstvo, baníctvo aj ďalšie remeslá. Už dopoludnia sa predstavila Folklórna skupina Štrban zo Štrby a ukázala, že folklór nevznikal oddelene od bežného života, ale priamo z neho.
Zo Stankovian prišli členovia Stankovanky s trávnicami a piesňami z Liptova. Práve trávnice kedysi sprevádzali ľudí pri práci na lúkach a holiach. Folklórna skupina Lužňan z Liptovskej Lužnej zase prinesie spevy spojené s prácou. V programe sa objavia kosci a hrabačky, teda jeden z najcharakteristickejších obrazov niekdajšieho života horských oblastí Slovenska.
Z Liptovskej Tepličky prišla Folklórna skupina Tepličan s priadkami a večerom na salaši. Diváci tak videli svet zimných večerov, keď sa spracúvala ovčia vlna, ale aj prostredie salaša, ktoré patrilo k životu pod horskými hrebeňmi. Folklórna skupina Praslica z Kozároviec predstavila priadky, neskôr sa však na pódium vrátila aj s tradičnými dožinkami. Tie boli odmenou za celé obdobie ťažkej práce na poliach a zároveň poďakovaním za úrodu.
Tému práce doplnili aj Hráči z Malohontu zo Sušian. Ich vystúpenie bude venované piesňam o práci. Samotné Sušany sú obec preslávená hrnčiarskym remeslom a neskôr výrobou pálenej škridly. Moderátormi dennej časti boli Barbora Špániková a Daniel Výrostek.
Baníctvo dostalo v Banskej Bystrici osobitný priestor
Práca má v Banskej Bystrici ešte jeden mimoriadne silný rozmer. Baníctvo stáročia formovalo život mesta aj širokého okolia a práve tento rok si mesto pripomína 500 rokov od banskobystrického baníckeho povstania z rokov 1525 a 1526.
Aj preto sa do programu dostali členovia Starohorského baníckeho cechu zo Starých Hôr. Na pódiu zaznela história baníkov aj ich spev a detský folklórny súbor Radosť z Banskej Bystrice pridal banícku scénku. Téma práce tak nebola dekoráciou programu. Bola jeho dramaturgickou osou. Organizátori prostredníctvom jednotlivých regiónov pripomenuli, že piesne a tance často vznikali priamo pri práci a že remeslá, poľnohospodárstvo, salašníctvo či baníctvo boli rovnako dôležitou súčasťou kultúrnej identity ako kroje a hudba.
Od najmenších folkloristov až po legendárne súbory
Jednou z najkrajších čŕt tohtoročného Slovenského dňa kroja bolo výrazné zastúpenie detí. Už v prvých minútach programu sa predstavili detské folklórne súbory Ďumbier z Liptovského Mikuláša a Kolíska z Dubnice nad Váhom. Ďumbier prinesie Liptovskú svadbu, Kolíska spojí liptovský folklór s myjavským verbungom. Nasledoval detský folklórny súbor Hučava z Hrochote s pásmom Na potoku. Z Detvy pricestoval Podpoľanček so svojou Veselicou a neskôr aj Ratolesť. V programe sa objavil Matičiarik z Nových Zámkov, ktorý privedol na javisko takmer päťdesiat mladých účinkujúcich.
A detská generácia mala dôležité miesto aj v záverečných hodinách programu. Publikum videlo Radosť z Banskej Bystrice, Hochštetko z Vysokej pri Morave a predovšetkým jubilujúcu Prvosienku. Práve takéto zastúpenie najmladšej generácie je jedným z najdôležitejších odkazov podujatia. Tradícia totiž môže prežiť iba vtedy, keď sa ju deti neučia ako povinnosť, ale zažívajú ju prostredníctvom hudby, tanca, spoločných vystúpení a ľudí, ktorí im dokážu vysvetliť, prečo má význam.
FOTO: Drahoš Denkóci, Simona Zaťková, Róbert Karabín
