Ranná káva je pre mnohých malým rituálom, bez ktorého si začiatok dňa ani nevedia predstaviť. Za vôňou, ktorá zaplní kuchyňu, sa však často skrýva oveľa dlhšia cesta, než si uvedomujeme. Vedie cez brazílske plantáže, svahy Kilimandžára, ruky pestovateľov aj celé generácie rodín, pre ktoré je káva nielen prácou, ale aj spôsobom života.
Brazília a Tanzánia nemôžu byť na prvý pohľad rozdielnejšie. Jedna je najväčším producentom kávy na svete, druhá láka milovníkov výberovej kávy plantážami ukrytými vo vysokej nadmorskej výške pod najvyššou horou Afriky. Napriek tomu majú niečo spoločné. Za kvalitným zrnom sa v oboch prípadoch skrýva trpezlivosť, rešpekt k prírode a množstvo ľudskej práce.
Práve pôvod kávy sa v posledných rokoch dostáva čoraz viac do pozornosti. Podobne ako pri víne totiž aj pri káve záleží na pôde, podnebí, nadmorskej výške, spôsobe spracovania a dokonca aj na tom, ako rýchlo plody dozrievajú.
Brazília, kde káva živí celé generácie
Brazília je s kávou spätá už celé stáročia. V štáte Minas Gerais sa nachádzajú aj farmy Ipanema Coffees, kde sa kávovníky pestujú vo výške približne 1 300 metrov nad morom. Tradícia sa tu stretáva s modernými spôsobmi pestovania a snahou zachovať okolité prírodné prostredie.
Približne tretinu územia fariem tvoria prírodné rezervácie. Súčasťou miestnych projektov je zalesňovanie, starostlivosť o včelie úle aj vzdelávanie detí rodín, ktoré sú s pestovaním kávy späté.
To, koľko práce sa za obyčajnou šálkou skrýva, si počas pobytu v Brazílii uvedomil aj cestovateľ Zdenko Somorovský, ktorý rok žil práve v štáte Minas Gerais. „Pri cestovaní po Brazílii som si naplno uvedomil, koľko práce, času a námahy sa ukrýva v každej jednej šálke kávy. Toto malé zrnko tu živí už niekoľko generácií celé rodiny ľudí,“ hovorí. Brazílske kávy bývajú obľúbené najmä medzi ľuďmi, ktorí majú radi plnšiu a menej kyslú chuť. V šálke sa môžu objavovať tóny kakaa, čokolády, orechov či trstinového cukru. Aj preto často dobre fungujú pri príprave espressa.
Káva spod Kilimandžára
Úplne inú atmosféru má pestovanie kávy v Tanzánii. Na svahoch Kilimandžára leží farma Machare, ktorá vznikla v roku 1998 a dnes sa rozprestiera na približne 140 hektároch kávovníkových plantáží. Ďalšie desiatky hektárov tvoria riečne a chránené prírodné územia.
Kávovníky tu rastú až vo výške približne 1 550 metrov nad morom. Vyššia poloha znamená pomalšie dozrievanie plodov, čo sa môže prejaviť aj na komplexnejšej chuti kávy. Veľká časť práce sa stále robí ručne. Od zberu zrelých plodov až po sušenie a pravidelné obracanie zŕn na tradičných drevených konštrukciách.
Farma sa zároveň hlási k ekologickému spôsobu hospodárenia. Nepoužíva umelé hnojivá ani pesticídy, vyrába vlastný kompost a kávovníky využívajú prirodzený tieň okolitej vegetácie. Aj chuť tunajšej kávy je od brazílskej výrazne odlišná. Môže byť ovocnejšia, sviežejšia a objavujú sa v nej tóny červeného bobuľového ovocia, ďatlí či makadamových orechov. „Pôvod kávy a podmienky, v ktorých sa pestuje, sa dokážu výrazne premietnuť do výslednej chuti,“ vysvetľuje barista Šimon Pipka. Ovocnejšie kávy podľa neho dobre vyniknú aj pri príprave pomocou ručného filtra.
Keď začneme kávu vnímať inak
Pri každodennom rannom zhone si zrejme málokto predstaví plantáž vzdialenú tisíce kilometrov. Práve príbehy pestovateľov však pripomínajú, že káva nie je iba nápoj z automatu či kávovaru.
Od chvíle, keď sa na kávovníku objaví plod, až po moment, keď držíme v rukách horúcu šálku, môže prejsť množstvo mesiacov. Zber, triedenie, spracovanie, sušenie, praženie a napokon samotná príprava vytvárajú reťazec, v ktorom záleží na každom kroku.
A možno práve preto môže byť aj obyčajná ranná káva o niečo príjemnejšia, keď vieme, odkiaľ pochádza. Brazílska plantáž obklopená prírodnou rezerváciou či zelené svahy pod Kilimandžárom totiž pripomínajú, že aj za každodennými drobnosťami sa často skrývajú príbehy ľudí, miest a tradícií vzdialených tisíce kilometrov.