Koniec roka vnímajú s dôrazom na rodinu a radosti zo spoločnej práce. Adela Banašová a Sajfa nám prezradili viac o rodičovstve, čare sviatkov očami detí a o rešpekte k novým výzvam. Je z nich cítiť istotu ľudí, ktorí poznajú svoje miesto a vedia sa zasmiať samy na sebe. Čo je skutočne vnútorne obohacujúce.
Starý rok sa končí, vnímate príchod roku 2026 ako príchod niečoho extra nového? Premýšľate nad svojimi úspechmi, či neduhmi, prípadne nad konkrétnymi zmenami, ktoré by ste radi zrealizovali?
Sajfa: Ako každý jeden rok budeme o rok starší, čo ešte stále nevnímam ako nejaké negatívum. Ale to, že ten čas neuveriteľne rýchlo letí, vidíme na svojich deťoch. Chcel by som byť k nim ešte lepší, ešte pozornejší a ešte láskavejší. Chcel by som mať ešte väčšie pochopenie pre Sárkinu potrebu si ráno ešte kresliť vílu, keď máme 5 minút do odchodu a ona ma oblečenú len jednu pančuchu. Poznáme to asi všetci rodičia, však?
Adela: Rok 2026 už sám o sebe prináša veľa zmien a hlavne v mojom pracovnom živote. Už v januári štartujem asi v troch projektoch na novo a mám z toho rešpekt. Takže nepotrebujem si dávať ďalšie výzvy na niečo nové. Ten život mi to naplánoval celkom sám a mojim plánom je to zvládnuť všetko v nadhľade, s pohodou, v prijatí akýchkoľvek výsledkov.
Prežívali vaše deti Vianočný čas s iskrami v očiach pri pohľade na všetky trblietky a darčeky?
Sajfa: Jednoznačne áno. Od prvého decembra – od momentu ako škriatkovia prinesú adventné kalendáre, odpijú si z pripraveného mliečka a odjedia z malého koláčika, ktoré deti pripravili ako prejav vďaky. U nás fičí aj Mikuláš aj Ježiško. Celá mágia Vianoc je u nás postavená na tajomných návštevách týchto zázračných bytostí.
Adela: Maxik má Vianoce veľmi rád a hlavne sa teší, keď sa v obchodných domoch zmení výzdova z helovínskej na vianočnú, lebo tá helovinská ho síce veľmi baví, ale vie ho aj veľmi vydesiť. Tento rok žil vianočnou náladou už počas prvého vianočného stretnutia v škôlke, kde zapalovali sviečky a naľadovali sa na vianočný čas. A myslím si, že má rád tú atmosféru a vianočné stromčeky a na darčeky sa veľmi nefokusujeme, pretože všade ich dostal veľa a u každej rodiny. Od nás dostal jeden darček.
Ako to máte doma s objasňovaním existencie Ježiška?
Sajfa: Ešte našťastie nemusíme nič objasňovať a nebudem pokračovať v odpovedi, lebo Sára už vie čítať. (smiech)
Adela: Asi to máme iba pomenované, že čo by Max chcel od Ježiška, ale podľa mňa v tom nemá jasno. Alebo sa skôr pýtame, čo by chcel pod stromček, že si môže niečo želať a má nám to povedať, ale nepíšeme list Ježiškovi. Keď bude mať nejaké otázky, budeme na to pravdivo odpovedať, kým sa nepýta, tak sa pýtame na to, čo chce pod stromček.
Viete sa stíšiť aj počas predvianočného hektického obdobia, či to príde až po štedrom večeri?
Sajfa: Jednoznačne áno. Veľmi sa tešíme, že aj tento rok sme boli v kruhu rodiny, nikam sa neponáhľali, chodili sme po návštevách a vianočne sme “chillovali” už hádam od 20 – teho decembra.
Adela: To predvianočné obdobie je relatívne hektické, pretože december má v našej pracovnej sfére 19 dní. Na štedrý deň budeme ešte naživo vysielať vo fun rádiu. Mám rada stretnutia predtým, užili sme si veľa milých vianočných stretnutí s kamarátmi, na ktorých máme cez rok dosť málo času.
Kde strávite Silvester a nový rok? Uprednostňujete hory alebo domáce pohodlie?
Sajfa: Po minulé roky sa nám podarilo vycestovať s rodinou aj do tepla, ale tentokrát ostávame doma, možno pôjdeme na pár dni na hory. Takže trošku zmena. Ale Sára začala chodiť do školy, takže po prvýkrát sa musíme prispôsobiť jej školskému kalendáru.
Adela: Uprednostňujeme pohodlie s kamarátmi na chate. A tak to bude aj tento rok. Hory nie sú úplne podstatné, ale príroda naokolo je fajn.
Na Silvestra bude mať relácia Milujem Slovensko premiéru v TV JOJ. Zároveň budete mať premiéru v tejto šou aj vy dvaja s Adelou ako noví kapitáni tímov. S akými pocitmi vstupujete do tejto spolupráce?
Sajfa: S veľkým rešpektom predovšetkým, s pocitom zodpovednosti a s veľkou dávkou radosti z toho, že budeme spolu s Adelou v projekte, ktorý je zábavný a uvoľnený. Verím, že nám to spolu sadne a ľudia sa budú baviť. Nielen na nás, ale aj na hosťoch, ktorí sú neodmysliteľnou súčasťou tohto populárneho programu.
Adela: S pozitívnymi, pretože Sajfa je môj dlhoročný párťák a mám dôveru v jeho vzťah ku mne. Mám dôveru v celý tím, s ktorým som vždy veľmi rada túto šou robila. Je to moje domáce prostredie. Len uvidíme ako sa naladíme. Isto sa naladíme dobre, len som zvedavá, že ako.
Na čo sa najviac tešíte?
Sajfa: Asi na televíznu spoluprácu s Adelou v priestore, ktorý bude “bez limitov”. Chcem veriť tomu, že to, čo majú ľudia na nás radi v rádiu prenesieme aj na televízne obrazovky. Na to sa teším asi najviac.
Adela: Na to, ako Sajfa podľa mňa nebude vôbec chápať pravidlá hier a bude ten, ktorému bude treba najviac všetko vysvetľovať. Takže teším sa na komunikáciu medzi Martinom (Nikodýmom – pozn.red) a Sajfom.
Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku byť spoločne súčasťou Milujem Slovensko?
Sajfa: Myslím, že nebolo príliš nad čím rozmýšľať. Cítil som to, že ak po spoločnej debate s Adelou poviem áno, tak aj ona sa utvrdí v tom, že to bude aj jej správne rozhodnutie.
Adela: Mala som v úvode veľmi silný neochvajný pocit, že by som po účinkovaní s Danom nemala túto dvojicu rozbiť. Napokon som si ale uvedomila, že tak, ako aj Dano funguje slobodne ďalej sám v projektoch, v ktorých som bola aj ja, napríklad na Markíze a už tam niesom, tak aj ja mám právo na nejakú slobodu v tom, že si môžem fungovať niekde inde aj bez neho. S tým, že sme stále kamaráti a máme to aj vyjasnené a stále ďalej spolupracujeme aj v iných veciach. Tak sa mi to tak nakoniec utriaslo.
V súvislosti s názvom relácie milujete Slovensko? Čo máte na ňom najradšej a existuje niečo, čo by ste radi u nás zmenili?
Sajfa: Slovensko je úžasná krajina plná úžasných ľudí. Milujem to, že keď chceme, tak vieme byt svetoví. Mame ako krajina obrovský potenciál, len si musíme viac veriť, musíme byť ochotní sa učiť, musíme si navzájom viac priať a menej závidieť. To je niekedy to naše prekliatie – málo doprajeme úspech jeden druhému.
Adela: Nechcem teraz politizovať, ale politická situácia na Slovensku.. Neviem, či je výsledkom toho, ako sme my polarizovaní, alebo my sme polarizovaní ako výsledok toho, čo nám ponúkajú naši politici. Je to asi jedno s druhým. Ale neprináša to duševný komfort. To by som veľmi rada zmenila a politikov asi nezmeníme. Tak to pôjde od každého z nás, že aké prostredie, aké Slovensko si z tohto pohľadu budeme vytvárať vo svojich mikrosvetoch a snáď sa tým nakazí aj ten makrosvet. Ale inak na Slovensku milujem to, že je tu kopec pekných miest, po ktorých sa môže človek slobodne a bezpečne prechádzať. Je tu stále lepší a kvalitnejší turistický ruch a teda možnosť cestovať po Slovensku. A mám veľmi rada mnohé slovenské hotely a ubytovacie zariadenia a reštaurácie a ľudí, s ktorými sa pustím do rečí. Ja som tu rada a bola by škoda, keby takéto pekné bolo úplne pohltené tým, čo nás teraz vnútorne zatemňuje.
Čo od pôsobenia v tejto obľúbenej šou očakávate, že vám dá alebo prinesie?
Sajfa: Určite mi prinesie ďalšiu zaujímavú pracovnú skúsenosť. Nepotrebujem show na to, aby som sa zviditeľnil. Tieto pohnútky už máme za sebou. Ja sa chcem asi predovšetkým dobre zabaviť, lebo len tak tú pozitívnu emóciu tohto programu prenesieme aj na divákov.
Čím vás relácia okrem nových vedomostí obohacuje?
Adela: Obohacuje ma tým, že mi stále pripomína detstvo a základnú dávku hravostí a nadhľadu a tým, že vždy, keď tam vidím hocikoho, kto príde súťažiť, že niekedy vstúpi dospelák a potom odchádza úplne rozjuchané decko. A to mám na tej relácii rada.
Do relácie prichádzate po rokoch v rádiovom a internetovom svete. Cítite potrebu sa nejako špeciálne pripraviť na vysielanie, alebo uprednostňujete spontánnosť?
Sajfa: Režisérsky pokyn Rada Štefanova znie jednoznačne – spontánnosť je úplný základ. Je to aj o vedomostiach, takže istá neistota bude tiež vítaná. Vlastne to najzákladnejšie je, aby sme tam každý prišli sám za seba a na nič sa nehrali. Adela je Adela a Sajfa je Sajfa, či už v rádiu, na internete alebo v televízii.
Obaja ste vo svojom fachu už dlhé roky úspešní. Čo je pre vás najväčší signál, že rozhovor ide tým správnym smerom?
Sajfa: Keď sa na rozhovore baví aj sám respondent a cíti, že je v bezpečnom priestore, kde sa môže otvoriť ešte o trošku viac ako niekde inde. A pochopiteľne, keď nás samotných ten rozhovor baví, lebo sa niečo zaujímavé dozvedáme.
Adela: Keď rozhovor pulzuje, že dýcha a baví ma.
Máte overené tipy ako sa „vyvliecť“ zo situácie s respondentom, ktorá sa nepoberá dobrým smerom?
Sajfa: Juuuj, možno preskočiť na inú tému? Možno trošku spomaliť? Možno nájsť niečo spoločné? Možno pomôcť hosťovi tak, že poviem o sebe niečo s predpokladom, že sa napojí?
Adela: Najlepšie funguje veľmi slušne, prípadne spôsobom, ktorý skôr zhodí mňa, naznačiť, že sa situácia s respondentom nevyvíja dobrým smerom.
Po rokoch moderovania a rozhovorov máte zrejme výborný radar na ľudí.
Stane sa vám, že občas niekoho odhadnete úplne zle?
Sajfa: Myslím si, že úplne zle neodhadnem už nikoho. Ale stáva sa mi, že niekoho podcením v úrovni zmyslu pre humor a potom som prijemne prekvapený. Stáva sa to napríklad v rozhovoroch s ľuďmi, ktorých nepovažujete na prvú za vtipných lebo to nie je ich prvotná charakteristika.
Adela: Stáva sa mi to priebežne, pretože mnohí ľudia majú úplne iné vnútorné svety, ako by sa na prvý pohľad zdalo. A ja tiež vychádzam len zo svojich skúseností, aj z iného života, ako len z toho rozhovorového, a tam si vieme na seba nalepiť, všelijaké chybné vzorce, podľa ktorých chybne ľudí odhadujeme. Ale som si toho vedomá, preto svojím úsudkom dopredu nie vždy verím.
Relácia Trochu inak po rokoch úspešného fungovania na obrazovkach STVR končí. Budú mať diváci možnosť sledovať ju niekde inde?
Adela: Áno, pracujeme na tom a snažíme sa to nastaviť tak, aby mal každý možnosť ju niekde za nejakých okolností sledovať. A hlavne, aby tie rozhovory potom ostali v priestore. Nie tak, ako keď sme odvysielali reláciu v STVR a potom len veľkí odvážlivci sa vedeli k tomu prebojovať do archívu. Chceli by sme zároveň ponúknuť pestrejšiu paletu obsahu.
V relácii často odhalujete netušené vrstvy vašich hostí. Kedy ste naposledy objavili niečo nové sama o sebe?
Bola som prekvapená do akej miery nemám prijatú smrť a umieranie pri návšteve Martiny Kavalírovej, keď hovorila o svojom mužovi, ktorý má smrteľnú chorobu. Takú knedlu som mala v krku, že som nevedela ďalej rozprávať. Vždy, aj keď som dojatá, aj keď sa ma dotýkajú veci, tak si hovorím, OK, teraz tu moderuješ, nikoho nezaujímajú tvoje opušťania sa. Vždy to viem zvládnuť, tu ma to nejako prekvapilo viac.
Čo máte na relácii Trochu inak najradšej?
Hostí, všetkých ľudí, s ktorými pracujem a všetkých tých, ktorí chodia do divadla a tých, ktorí to sledujú. Myslím si, že vytvárame takú veľmi dobrú potrebnú komunitu postavenú na správnych hodnotách a dobrej energii, ktorú do toho vnášajú naši hostia, ktorým som veľmi vďačná za to, že s dôverou vstupujú do rozhovoru so mnou.
Foto: archív