Predvianočný čas býva spájaný s rodinou, blízkosťou a teplom domova. Pre mnohých ľudí však môže byť toto obdobie bolestivo prázdne. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa osamelosť stáva novodobou epidémiou a neobchádza žiadnu vekovú kategóriu. Psychologička Eva Klimová vysvetľuje, ako osamelosť vzniká a čo môžeme urobiť, aby sme ju zvládli.
Osamelosť nie je to isté ako samota. Samota môže byť užitočným priestorom na upratanie si myšlienok, no osamelosť je vnútorný pocit, ktorý nám signalizuje, že nikam nepatríme a pre určitú skupinu ľudí alebo pre svet nie sme zaujímaví. Môžeme sedieť medzi ľuďmi, a predsa cítiť prázdno. „Keď sa k tomu pridá malá sociálna sieť a nedostatok kontaktov, vzniká sociálna izolácia, ktorá sa často nenápadne prehlbuje,“ hovorí odborníčka. Osamelosť neškodí len duši, ale aj telu. Zvyšuje riziko depresie, úzkostí a negatívneho myslenia, môže urýchliť starnutie mozgu či mať negatívny vplyv pri demencii. Oslabené sebavedomie a očakávanie odmietnutia vedú k tomu, že sa ľudia ešte viac uzatvárajú a tak pocit osamelosti sami podporujú. Trpí aj fyzické zdravie – výskumy spájajú osamelosť s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení, oslabenou imunitou či dokonca mozgovou príhodou. Zhoršuje sa tiež kvalita života – človek pociťuje menej radosti a zmysluplnosti.
Až štvrtina pociťuje osamelosť
Prieskum projektu Disconnect ukazuje, že na Slovensku sa osamelo cíti až štvrtina ľudí. Najviac ohrození sú seniori, ženy a tí, ktorí žijú vo vylúčených komunitách alebo v generačnej chudobe. Osamelosť však často maskujeme – navonok pôsobíme pokojne, no vo vnútri bojujeme, trpíme alebo prežívame smútok. Ako teda tento stav prekonať? Podľa Klimovej je prvým krokom priznať si svoje pocity a vyvinúť malú aktivitu smerom k druhým ľuďom. Nemusí ísť o veľké zmeny. Pomôže pravidelný kontakt s rodinou a priateľmi, zapojenie sa do komunitných aktivít, návšteva klubov, kurzov či kultúrnych podujatí. Prvým krokom môže byť prihovorenie sa ostatným. Nové zážitky a vzdelávanie budujú sebavedomie, prinášajú radosť a pomáhajú vytvárať nové sociálne väzby.
Záľuby, dobrovoľníctvo
Silným prostriedkom, ako sa cítiť menej sám, sú aj záľuby a dobrovoľníctvo, ktoré posilňujú identitu a prinášajú pocit užitočnosti. Fyzická aktivita, najmä pravidelné prechádzky, dokáže zlepšiť náladu, spánok aj celkovú vitalitu. A pre mnohých môžu byť pomocou aj digitálne technológie, ktoré umožňujú byť v kontakte s rodinou a priateľmi aj na diaľku. Ak je však obava z kontaktu príliš silná alebo osamelosť trvá dlhodobo, netreba sa báť obrátiť na odborníkov – linky dôvery či psychológov. Pomáhajú spracovať stratu, posilniť pozitívne myslenie a naučiť sa pracovať s emóciami.
Upečte koláč
Klimová pripomína, že každý z nás môže hľadať zmysel života aj v malých radostiach: „Opýtajte sa sami seba: Kto som? Kam patrím? Čo viem? A zapisujte si chvíle, ktoré vás potešili.“ Môžu to byť aj úplné drobnosti- vyskúšame upiecť koláč podľa nového receptu, ochutnáme novú príchuť zmrzliny, pôjdeme na krátky výlet alebo do kina. Zapisovať si na dennej báze, za čo sme vďační, prípadne si vytvoriť zoznam vecí, ktoré sme doteraz odkladali, či ktoré chceme zažiť, nás aktivizujú a utvrdzujú v tom, že náš život má naplnenie. A zdieľanie týchto skúseností s ostatnými je jedným z krokov pre prevenciu osamelosti.
Spracovala: vm
Foto: Kogneo
