Zuzana Mauréry je pre slovenských divákov symbolom autentickej ženy – takej, ktorá sa na nič nehrá a pritom zanechá silný dojem. V každom projekte dokáže vdýchnuť postave dušu a inak to nie je ani tentoraz. Popri skúsenosti v tanečnej šou Let’s Dance sa ocitla na inom „parkete“ – na ľade, kde nakrúca film o Ondrejovi Nepelovi. V ňom stvárňuje legendárnu trénerku Hildu Múdru.
Počas uplynulých dvoch mesiacov sme vás sledovali na obrazovkách Let’s Dance. Aký bol pre vás tento tanečný zážitok, keď sa naň teraz pozeráte s odstupom?
Zážitok to bol výživný a skúsenosť tiež (úsmev). Keď je človek v tom celom súkolí, tak to vníma pochopiteľne trochu inak, ako keď na to pozeráte z gauča. Uvedomila som si, a to aj vďaka tejto skúsenosti, že som človek, ktorý sa snaží celý život dodržiavať a ctiť nejaké pravidlá hry“. V televíznom šoubiznise je však jeden jediný boh – a tým je sledovanosť. A tomu sa všetko podriaďuje. Naozaj som si tentokrát myslela, že tento typ relácie bude viac o nejakej tanečnej zručnosti, profesionálnej cti a noblese ako o šou. Nesledovala som veľmi predošlé diely, takže ma to skrátka prekvapilo, to je všetko. Na druhej strane musím povedať aj „B“, a to, že podmienky, zázemie, kostýmový a mejkap servis, tréningy a všetko, čo s tým súvisí, fungovalo bezchybne a bola to pre mňa veľmi príjemná práca s fajn ľuďmi.
Hovorí sa, že tanec dokáže človeka výrazne zmeniť – nielen fyzicky, ale aj emocionálne. Priniesol vám niečo nové aj do osobného života?
Tanec bol od malička mojou súčasťou, prinášal mi psychickú rovnováhu, radosť, katarziu. A musím povedať, že som si vo svojom profesionálnom živote celkom potancovala. Teraz, keď som bola o pätnásť rokov staršia a o pätnásť kíl ťažšia od doby, keď sa mi podarilo vyhrať podobnú súťaž Showdance, som si naivne myslela, že sa mi podarí tú tanečnú „ľahkosť bytia“ tiež okúsiť. Tu som sa mýlila druhýkrát (úsmev). Už to veru trochu bolelo. No veľmi ma to s Matejom Chrenom bavilo. Na každý tréning som sa tešila. Myslím si, že ma to vlastne celkom naštartovalo! Štandard a latina asi nie sú celkom mojou šálkou kávy, no začala som opäť chodiť na jazzové tanečné tréningy.
Raz ste sa vyjadrili, že máte svoje heslo: „Keď človek urobí pre vec všetko, výsledok nie je dôležitý.“ Platí to aj o účasti v Let’s Dance?
Jasné! Ja už nie som, chvalabohu, „mladá a talentovaná“, takže som si akurát tak „zmlsla“ na troch mesiacoch plných tanečného drilu s trochou iného vzrušenia – a ide sa ďalej (úsmev).
Intenzívne tanečné tréningy, ktoré máte za sebou, boli určite fyzicky náročné. Boli pre vás aj novým impulzom viac sa hýbať – príjemná motivácia pred letom?
V Let’s Dance schudne každý. Ani som si nevšimla kedy, no zrazu mi je všetko dobré. A to je v mojom prípade rovné zázraku. Čiže dámy, zázraky sa dejú aj po päťdesiat šestke! (smiech) Skrátka, táto moja potreba – myslím tanec, dostala konečne napapať, takže som nepotrebovala nijakú náhradu… asi…
Zvládali ste to kombinovať s hereckými povinnosťami a nakrúcaním filmu o Ondrejovi Nepelovi. Bude Hilda Múdra jednou z vašich životných rolí?
Tých záväzkov som nemala tak veľa, no občas to bolo napínavé, tak si to potom „zlízlo“ zdravie. Áno, okrem predstavení som nakrúcala aj film Nepela, kde hrám pani Hildu Múdru. Vôbec si netrúfam povedať, čo bude tá rola znamenať v mojej profesionálnej ceste. Nezávisí to len odo mňa. A hlavne, ja túto „dojmológiu“ vôbec neriešim. Nie je mi to, samozrejme, jedno – urobím pre vec všetko – len to, aký dojem v divákovi vyvolám, je výsostne subjektívna záležitosť. Nemôžete sa páčiť všetkým. Chvalabohu. Len by som si už priala, aby pri pohľade na mňa každému nenapadla len Učiteľka (úsmev).
Príbeh Ondreja Nepelu ukazuje, že každý, z akokoľvek jednoduchých pomerov na Slovensku, môže dosiahnuť výnimočný úspech. Aké posolstvo nesie v tomto príbehu konkrétne Hilda Múdra?
To, aké posolstvo nesie v skutočnosti, si každý môže vygoogliť. Verím, že to veľa mladých aj starších ľudí urobí, pretože málokto už vie, kto bol Ondrej Nepela – čo je smutné. Hilda Múdra minimálne vychovala najúspešnejšieho krasokorčuliara v histórii Československa. Aké posolstvo bude niesť vo filme Gregora Valentoviča, ktorý napísal aj scenár, to možno tuším, no definitívne sa to dozviem, až keď film uvidím v kine.
Paralelne vznikajú dva filmy o Nepelovi – slovenský od Gregora Valentoviča, v ktorom vás uvidíme a český v réžii Jakuba Červenku. Cítite pre to v produkcii istý tlak či súťaživosť?
Vôbec nie. Naopak – „na východnom fronte kľud“ (úsmev). Producenti ma ubezpečili, že právne je všetko v poriadku, takže to neriešim. Nestáva sa to, no stalo sa to. Proste dvaja režiséri nezávisle od seba pracujú na tej istej téme. A teraz čo? Má jeden z nich hodiť niekoľkoročnú prácu do koša? Viem, že sa chlapci stretli a mali nejakú džentlmenskú dohodu, ktorá však nebola dodržaná. To je už ich vec. Ja na to pozerám ako na príležitosť pre našu filmovú obec a pre divákov. Vyjadrila som to aj statusom na sociálnej sieti potom, ako ma priateľsky oslovil Adam Kubala – „Ondrej Nepela“ z toho druhého filmu. Povedali sme si, že si navzájom fandíme a držíme si palce. A našou spoločnou fotkou pripravujeme divákov na to, že budú dva úžasné filmy o Nepelovi – a bude treba vidieť obidva, lebo si to tento športovec storočia zaslúži! Spájajme sa, držme spolu, podporujme sa navzájom! Činmi! Budeme vás, diváci, teraz potrebovať (úsmev).
V českej verzii stvárni pani Hildu herečka Jana Nagyová, ktorú si diváci pamätajú ako Arabelu. Ako vnímate výzvu, že diváci budú možno porovnávať vaše stvárnenie pani Hildy s jej interpretáciou?
Super, nech porovnávajú. To bude ten najlepší variant – keď budú porovnávať oba filmy.
Pani Hilda nevenovala svoj život len šampiónom, ale neskôr aj postihnutým deťom – zadarmo. Vy ste zase poskytli svoj byt ukrajinskej rodine v núdzi. Veríte v princíp „daj a bude ti dané“?
Hanbila by som sa ako pes, keby som mohla a nepomohla by som komukoľvek a kedykoľvek. To ale nie je žiadane umenie – pomáhať, keď máte z čoho. To je predsa normálna ľudská prirodzenosť. Láme sa to vtedy, keď vám ľahko nie je – keď sa vám nedarí a napriek tomu ste schopný byť ústretový, nápomocný a emaptický. Je tu tá doba. Budeme sa navzájom potrebovať. Budeme musieť vytiahnuť nosy z tých mobilov. To hovorím aj o sebe, aj mne to chýba (úsmev).
Pani Múdra raz povedala, že tréner nemusí byť dokonalý odborník, ale musí byť poctivý človek so srdcom. Súhlasíte?
Áno, súhlasím. Myslím, že medzi top vrcholovými športovcami nie sú také veľké rozdiely. Tam je to už viac-menej o psychike, o ľudskom nastavení, podpore, pohode a o motivácii.
Zažili ste počas nakrúcania nejaký vtipný alebo dojemný moment na ľade, ktorý vám zostane v pamäti?
Pre mňa bol zážitok, keď som sledovala chlapcov na ľade – vlastne z ľadovej plochy. Adama Hagaru napríklad, nášho momentálne najlepšieho krasokorčuliara s miestenkou na olympiádu, dabléra Jozefa Trojana, ktorý hrá Ondreja Nepelu. Tá energia, keď päť metrov odo mňa skočil nejaký trojitý skok… to bolo úžasné! Pepu Trojana sledovať pri práci bol tiež zážitok. Je tejto postave veľmi oddaný a naučil sa aj super korčuľovať. Príjemne ma prekvapil aj režisér Gregor Valentovič. Je výnimočne talentovaný.
Kto bol pre vás osobne v živote takou Hildou Múdrou?
Ja som nestretla v živote jednoznačne takého človeka alebo učiteľa, režiséra alebo vzor, ktorý by ma učil, viedol… ktorý by zo mňa „urobil“ to, čím som. Samozrejme, občas aj u mňa niekto „šťukol vypínačom“ a „svitlo mi“, no nemusel to byť ani nikto z brandže. A nemrzí ma to. Herec rastie príležitosťami, rôznorodosťou spolupracovníkov, pestrými životnými skúsenosťami. Nie je pre to pravidlo. Každý má svoju cestu…
Aké leto vás čaká, na čo sa najbližšie tešíte?
Leto bude u mňa viac-menej pracovné. Po dokončení Nepelu začínam nakrúcať seriál v TV JOJ, v Čechách ma čaká práca na dvoch filmoch a ešte nejaké predstavenia v Pražskom StudioDva a na Vyšehrade. No ušetrila som si, samozrejme, čas aj na dovolenku, takže to bude, myslím, celkom fajn (úsmev).