Rodinám žijúcim v podmienkach bezdomovectva poskytujú domov s odborným sprevádzaním. Zároveň vytvárajú vhodné podmienky pre uplatnenie sa na trhu práce, tak, aby si svoje bývanie udržali. Dámy z Nadácie DEDO, ktorej ambíciou je postupne ukončovať bezdomovectvo rodín v Košiciach a v Prešove.
Do siete nadácie patrí aj nezisková organizácia DORKA, ktorá prevádzkuje krízové centrá pre rodiny s deťmi v štyroch mestách na Slovensku. Rozprávali sme sa s Janou Krajkovičovou, Viky Rusňákovou a Alenou Vachnovou: „Náš komplexný systém je jedinečný nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Zároveň je účinný natoľko, že sa nám darí bezdomovectvo reálne ukončovať.“ Aktuálne majú v bytoch zabývaných 33 rodín, t.j 120 ľudí.
Bezdomovectvo vyzerá rôzne
Nadácia vznikla v roku 1997 a odvtedy sa sieť nadáce rozšírila aj o ďalšie nové vzniknuté organizácie. Keď sa inovatívne projekty a prístupy po čase osvedčia, osamostatnia sa a idú si svojou vlastnou cestou. „Hlavnou našou misiou je ukončovanie bezdomovectva rodín v Košiciach a v Prešove, pretože to sú mestá najviac postihnuté bezdomovectvom rodín na Slovensku. Je to náš rodný kraj a dobre poznáme miestne pomery a potreby. Bezdomovectvo môže vyzerať rôzne, častokrát sú to rodiny, ktoré kvôli bytovej núdzi žijú v útulkoch pre rodiny s deťmi, alebo v rôznych neformálnych osídleniach, tzv. osadách. V Košiciach aktuálne vieme o 800 deťoch, ktoré sú bez domova. Ide často o druhú generáciu detí v rodine, čiže ide aj o generačne prenosný problém.“ objasňuje Alena. Na to, aby v nadácii vedeli tento veľký problém riešiť, realizujú rôzne aktivity.
Dlhodobé riešenie pomocou princípu Housing first
Prvým problémom je bývanie. Princíp Housing first realizujú v nadácii už piatym rokom. Rodinám v bytovej núdzi pracovníčky pomôžu so získaním nájomného bytu, ktorý si rodina následne prenajme. Pomáhajú im v tom, aby si bývanie dlhodobo udržali. Ak rodina býva v nájomnom byte jeden, alebo dva roky, považuje sa bezdomovectvo za ukončené. Zároveň v organizácii Všetci pre rodinu poskytujú aj podporné služby, ktoré zahŕňajú sociálne, psychologické, zdravotné a právne poradenstvo. Tretiu aktivitu má pod palcomsociálny podnik Dorka bags a tí sa starajú o pracovné začleňovanie dospelých členov rodín. Šijú v nich napríklad tašky, ktoré sa dajú kúpiť v známom obchodnom reťazci.
Pracujú na nich aktuálne dvaja zraniteľní zamestnanci. S pomocou pracovných koučov sa klienti môžu zamestnať aj na otvorenom trhu práce. „Aj v Dorka bags sa dá začleniť do celej našej štruktúry. Ak príde človek s potrebou nájsť zamestnanie, ale chýba mu bývanie, pracujeme na tom, aby sme ho prepojili na naše služby a aby klient dostal komplexný balík služieb. Malo by to podobne fungovať aj v sociálno-zdravotnej starostlivosti v novom centre v Košiciach a začiatkom budúceho roka by sme ho radi otvorili aj v Prešove,“ hovorí Viky. Veľký problém je aj zdravie, ktoré sa pri zažívaní bezdomovectva zhoršuje.
Či už fyzickom, alebo duševnom. Je to traumatizujúca skúsenosť po ktorej je dôležité nájsť rovnováhu a stabilitu. Skutočnosťou je, že život na ulici zhorší zdravotný stav človeka akoby bol o dvadsať rokov starší. Štyridsiatnik má teda zdravie šesťdesiatročného. V každom prípade si musíme uvedomiť, že bezdomovectvo nie je slobodné individuálne rozhodnutie. Je to dôsledok aj mnohých systémových problémov.
Inovácia do nového prostredia
Organizácie na seba nadväzujú a vzájomne sa dopĺňajú: „Jedna bez druhej nedokáže byť naplno efektívna. Ak ľudia dostanú pomoc naraz od všetkých odborníkov, výsledok sa dostaví.“ Ide o overené postupy zo zahraničia, ktoré pracovníci aplikujú v lokálnych podmienkach. Veľkou výzvou je práve prínos inovácie do nového prostredia: „Často krát u nás nie sú vytvorené finančné mechanizmy, ani legislatíva či dostatok vyškolených odborníkov, to všetko za pochodu riešime.“
Ďalším krokom je získanie miest a majiteľov súkromných nehnuteľností na spoluprácu. Nasleduje oslovenie ľudí, ktorých sužuje bezdomovectvo a získanie ich dôvery. Aby pochopili, že nadácia im ponúka dlhodobé riešenie. Sú to aj ľudia, ktorí často krát nemajú vyriešené všetky svoje problémy predtým než idú do nájomného bytu. Aktuálne je ich niekoľko stoviek a tím aktívne pracuje na tom, aby ich zabývali.
Podnikateľky pre spoločné dobro
„Naša práca prináša po istom čase viditeľné výsledky. Je skvelý pocit vidieť ako som niekomu pomohla. Teší ma, keď zrazu vidím, že si môj klient našiel prácu, alebo sa mu narodilo dieťa a darí sa mu. Je na pohľad zjavné ako klient doslova omladne,“ vysvetľuje Jana. Spoluprácu s kolegyňami si pochvaľuje aj v tom, že ak im nejaká časť do skladačky efektivity chýba, zavedú si potrebnú službu.
Vedia pružne reagovať, pretože používajú podobné zručnosti ako pri start-upoch. Prinášajú inovácie, následne ich testujú a merajú ich dopad. Výsledkom je zlepšenie kvality života konkrétnych ľudí a zároveň šetria verejné zdroje. „Vnímame sa ako sociálne inovátorky, ktorých cieľom je dosahovať spoločenské dobro.“
V prvom rade sú to ľudia
Na začiatku všetkého bol hĺbkový dotazníkový výskum s viac ako tristo rodinami. Pracovníčky ich systematicky oslovujú a pozývajú do programu. Niekedy sa rodiny ozývajú aj samé. Ako to prebieha nám porozprávala Alena Vachnová: „Na osobných stretnutiach zisťujeme aké potreby majú konkrétne rodiny. Vo väčšine prípadov nemajú kde bývať, alebo bývajú v útulku. Niektoré rodiny majú deti v detskom domove a túžia sa opäť zjednotiť. Často sa jedná o jednorodičovské rodiny vedené ženami. Dokonca sme mali aj viacgeneračné rodiny. Snažíme sa pre ne hľadať byty na miestach, kde nemajú negatívne skúsenosti.“
Rodiny musia súhlasiť s tromi podmienkami – platiť dostupný nájom, byť dobrým susedom a prijímať podpornú službu odborníkov. Následne podpíšu nájomnú zmluvu a na základe ďalšej zmluvy sa im začne sa realizovať podporná služba. Raz týždenne prídu odborníci na návštevu k rodine a riešia všetko potrebné. Cieľ podpory môže byť rôzny, závisí od potrieb rodiny. Ideálne je, ak ju odborníci po čase už nemusia navštevovať a sú iba v občasnom kontakte.
Rodina cíti stabilitu, má konkrétnu adresu, režim bežnej rodiny a stabilizuje sa aj ich zdravotný stav. Mnohí sa začnú priebežne oddlžovať či získajú novú kvalifikáciu alebo prácu. Deti majú stabilnejšiu dochádzku do školy a aj primerané výsledky. „Zvykneme hovoriť, že výsledok našej práce je to, keď nemáme čo ukázať. Klienti splynú s bežným obyvateľstvom a ich bezdomovectvo je už minulosťou.“
Foto: archív Nadácie DEDO, Peter Čontoš, Lukáš Klčo