Cena Oskára Čepana vstupuje do svojho jubilejného ročníka s výnimočným výberom autorov. Trojica laureátov prináša do slovenského súčasného umenia premyslené, osobné a spoločensky citlivé výpovede o pamäti, identite a vzťahu k miestu.
Jubilejný ročník s rekordným záujmom
Tridsiaty ročník Ceny Oskára Čepana opäť potvrdil, že slovenská vizuálna scéna je mimoriadne živá a rozmanitá. O prestížne laureátstvo sa uchádzalo 48 umelcov a umelkýň do 40 rokov. Zastúpené boli rôzne generácie aj médiá, od maľby a fotografie až po intermediálne projekty, performanciu či prácu so zvukom a materiálom.
Organizátorky oceňujú nielen vysokú kvalitu prihlásených portfólií, ale aj opakovaný záujem autorov vracať sa k tejto platforme ako k priestoru pre súčasnú umeleckú výpoveď a otvorenú diskusiu.
Medzinárodná porota a náročný výber
O laureátstve rozhodovala medzinárodná porota zložená z renomovaných osobností súčasného vizuálneho umenia pôsobiacich v Európe aj v USA. Výber sprevádzali dlhé odborné diskusie a viacero hlasovaní. Porota sa zhodla, že výsledná trojica predstavuje tri rozdielne, no vzájomne komunikujúce umelecké prístupy.
Tri mená, tri autorské svety
Laureátmi jubilejného ročníka sa stali Andrej Kiripolský, Norbert Kuki a Natália Šimonová. Spája ich dôsledná práca s témami pamäti, identity a miesta, zároveň však každý z nich pracuje s iným jazykom a skúsenosťou.
Andrej Kiripolský. Postindustriálna krajina ako pamäť
Tvorba Andreja Kiripolského vyrastá z prostredia Hornej Nitry, regiónu formovaného ťažbou uhlia a energetikou. Prostredníctvom sochy, inštalácie a audiovizuálnych formátov skúma, ako sa priemyselné dejiny zapisujú do krajiny, materiálov aj kolektívnej pamäti. Jeho diela pôsobia ticho a sústredene, no zároveň rezonujú v širšom medzinárodnom kontexte.
Norbert Kuki. Identita bez zjednodušení
Norbert Kuki pracuje na pomedzí vizuálneho umenia, hudby a sociálneho aktivizmu. Vo svojej tvorbe sa venuje rómskej identite, jazyku a otázkam reprezentácie. Dôraz kladie na autenticitu, dlhodobý vzťah s komunitou a odmietanie povrchných interpretácií. Jeho projekty sú postavené na výmene, dôvere a osobnej skúsenosti.
Natália Šimonová. Hrdza ako stopa pamäti
Charakteristickým prvkom tvorby Natálie Šimonovej je hrdza, ktorou skúma chátranie verejného priestoru a pomalé vytrácanie kolektívnej pamäti. Maľbu vníma ako otvorené pole, ktoré presahuje do priestoru a aktívne zapája diváka. Jej diela sú vizuálne silné, no zároveň premýšľavé a citlivé k vrstveniu minulosti.
Súčasné umenie, ktoré má čo povedať
Spoločná výstava laureátky a laureátov prinesie tri výrazné pohľady na to, ako môže súčasné umenie reagovať na svet okolo nás bez rýchlych skratiek. Cena Oskára Čepana tak aj po tridsiatich rokoch zostáva dôležitou platformou pre mladých umelcov a priestorom pre hlbšiu verejnú diskusiu o súčasnej kultúre.
Autor ilustrácií: Martin Lacko
