Toľko diskutovaná a rozoberaná konsolidácia sa dotkne aj práceneschopnosti, teda známych PN-niek. A to tak, že kým doteraz platili zamestnávatelia náhradu mzdy svojim pracovníkom počas prácenechopnosti desať dní, po novom by to malo byť až štrnásť. Teda o štyri dni viac.
Podľa predloženého návrhu Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa práceneschopnosti. V súčasnosti preberá platbu Sociálna poisťovňa už v 11. deň práceneschopnosti. Navrhnutá zmena, ktorá by mala platiť už od Nového roka, vyvolala diskusiu najmä na strane zamestnávateľov. Upozorňujú na to, že na rozdiel od Sociálnej poisťovne nemajú kapacitu skontrolovať možné zneužívanie PN-iek zamestnancami. Daniel Ornyi, konateľ a manažér Medi Ados – Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, a manažér ošetrovateľstva v Dome seniorov RUDI, obe sídlia v Bratislave, zamestnáva sestry, ktoré sa starajú o chorých v domácom prostredí. Zaujímalo nás, ako vidím zmenu v úhrade PN-niek.
Systém vyplácania nemocenských dávok sa od 1.1.2026 upraví, zamestnávatelia budú PN-ky platiť dlhšie. Čo hovoríte na navrhnutú zmenu?
Z pohľadu systému sociálneho poistenia aj zamestnávateľov ide o zásadnú zmenu. Predĺženie obdobia, počas ktorého PN platí zamestnávateľ, zo súčasných 10 na 14 dní by znamenalo väčšiu finančnú záťaž pre firmy – najmä pre malé a stredné podniky, ktoré nemajú takú rezervu ako veľké spoločnosti. Na druhej strane, z pohľadu Sociálnej poisťovne by to mohlo priniesť určitú úsporu, keďže štát by začal vyplácať nemocenské dávky neskôr. Preto je dôležité, aby sa zmena posudzovala komplexne – nie iba ako rozdelenie finančnej záťaže, ale aj ako súčasť širšej reformy systému. Zamestnanci sa nemusia obávať, že by o peniaze prišli – ich nárok na náhradu príjmu zostáva zachovaný. Rozdiel je len v tom, kto ju vypláca a, v ktorom časovom období. Dôležité bude, aby zmeny neoslabili motiváciu zamestnávateľov starať sa o zdravie ľudí v práci, ale naopak, aby podporili kultúru zdravého a férového pracovného prostredia. V ideálnom prípade by každá reforma PN mala mať jasný cieľ – zjednodušiť systém, zabezpečiť spravodlivé financovanie a nezaťažovať tých, ktorí už aj tak bojujú so zdravotnými problémami.
Podnikatelia v tejto súvislosti upozorňujú, že štát takto na nich prenáša ďalšie náklady. Minister financií však argumentuje, že podobný systém je realitou v zahraničí – v Maďarsku prepláca zamestnávateľ 15 dní, v Česku 14, v Rakúsku dokonca 42, v Dánsku je to 30 dní…
Je pravda, že navrhovaná zmena by pre zamestnávateľov znamenala ďalšie náklady – a to v čase, keď sa od 1. januára 2026 majú zároveň zvýšiť aj zdravotné odvody za zamestnancov. Pre mnohé menšie a stredné firmy to nebude jednoduché, najmä v prostredí, kde rastú ceny vstupov aj miezd. Argument, že podobný systém funguje aj v zahraničí, má svoje opodstatnenie – v Česku či Maďarsku platia zamestnávatelia počas PN približne dva týždne, v Rakúsku šesť, v Dánsku dokonca mesiac. Treba však vidieť aj druhú stranu mince – v týchto krajinách majú firmy často širšie možnosti, ako podporovať zdravie a pohodu svojich ľudí, a štát im to rôznymi nástrojmi umožňuje. Ak by sa Slovensko vydalo týmto smerom, mohla by to byť aj príležitosť na pozitívnu zmenu – aby sa zamestnávatelia viac starali o svojich ľudí nielen počas choroby, ale aj preventívne. To znamená ponúkať benefity zamerané na zdravie, regeneráciu či psychickú pohodu – napríklad príspevky na oddych, zdravotné balíčky, firemné dni zdravia, alebo dni voľna typu sign day, keď si môže človek bez výčitiek oddýchnuť, ak cíti, že potrebuje zregenerovať. Takýto prístup nie je len o financiách, ale o kultúre vzájomnej zodpovednosti. Zdravší, oddýchnutý a motivovaný človek sa firme vždy vráti v lepšej forme. A ak sa zmeny v systéme PN stanú impulzom pre ľudskejšie pracovné prostredie, môže to byť krok správnym smerom – aj keď na začiatku to bude znamenať trochu viac nákladov.
Obávate sa zneužitia zo strany zamestnancov? Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka túto obavu zdieľa, poukazuje na to, že čas PN-ky sa predĺži z 10 na 14 dní, ale zamestnávatelia nemajú kompetencie skontrolovať svojich zamestnancov na maródke. Podľa neho bude veľký problém zneužívanie PN-iek dokázať…
Obavy zo zneužívania PN sú do istej miery pochopiteľné – vždy, keď sa predlžuje obdobie, počas ktorého platí zamestnávateľ, zvyšuje sa aj riziko, že niektorí to môžu skúsiť „využiť po svojom“. Treba si však otvorene povedať, že zneužívanie systému PN nie je novinka. Pamätáme si obdobie počas pandémie, keď sa mnohí zamestnávatelia aj zamestnanci ocitli v neštandardných situáciách. Vtedy sa stávalo, že sa niekto „ocitol na PN“ skôr zo sociálnych či ekonomických dôvodov než zo zdravotných. V niektorých prípadoch to bolo dokonca tichou dohodou – namiesto prepustenia sa človek poslal na PN, aby sa ušetrilo na odvodoch a zachovala akási forma solidarity. Bolo to ľudsky pochopiteľné, ale systémovo to bolo zneužitie inštitútu, ktorý má slúžiť na liečenie, nie na obchádzanie pravidiel. Ak sa teraz má obdobie platenej PN zo strany zamestnávateľa predĺžiť, bolo by férové, aby mal aj primerané možnosti kontroly. Ak platí nemocenské, mal by mať právo overiť, či zamestnanec dodržiava liečebný režim. Tu však narážame na ochranu osobných údajov – zamestnávateľ nemá a ani nemôže mať prístup k diagnóze či zdravotným detailom. Preto by bolo správne, aby sa kontrolný mechanizmus posilnil cez Sociálnu poisťovňu alebo inú nezávislú inštitúciu. Kontrolu by mal indikovať lekár a v odôvodnených prípadoch by mal niesť aj on časť zodpovednosti – ak sa preukáže, že PN bola vystavená neoprávnene. Zneužitie systému je totiž problém, ktorý oslabuje dôveru všetkých – zamestnávateľov, štátu aj poctivých zamestnancov. Preto je dôležité, aby sa kontrola robila odborne, citlivo a v rovnováhe medzi právom na súkromie a férovosťou voči tým, ktorí systém financujú.
Na druhej strane už u nás funguje nový kontrolný mechanizmus – kompetenciu zrušiť PN-ku, ak ju niekto čerpá neoprávnene, dostali aj posudkoví lekári. Minister práce Erik Tomáš, hovorí, že toto opatrenie už prinieslo prvé výsledky – v súčasnosti sa premaródovalo o 1,2 milióna dní menej ako za rovnaké obdobie v minulom roku. Úspora na výplate nemocenských dávok predstavuje 24 miliónov eur.
Zavedenie nového kontrolného mechanizmu, ktorý umožňuje posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne zrušiť PN, ak sa preukáže jej neoprávnenosť, je určite krok správnym smerom. Vidieť to aj na číslach, ktoré predložil minister práce Erik Tomáš. Treba však povedať, že neoprávnených PN je zrejme viac, než koľko sa podarí odhaliť. Posudkoví lekári majú totiž svoje limity – časové, kapacitné aj právne. Ich možnosti sú viazané prísnymi pravidlami, a nie vždy môžu kontrolu vykonať vtedy, keď by to bolo najefektívnejšie. Možno by preto stálo za úvahu, aby sa do systému zapojili aj zamestnávatelia – nie ako vyšetrovateľ, ale ako upozorňujúci článok. Ak zamestnávateľ platí nemocenské a má dôvodné podozrenie, že PN je zneužitá, mohol by mať možnosť jednoducho cez elektronický systém Sociálnej poisťovne nahlásiť podozrenie – napríklad prostredníctvom zakliknutia tlačidla „podozrenie na zneužitie PN“. Takéto upozornenie by automaticky spustilo kontrolu zo strany Sociálnej poisťovne či posudkového lekára. A ak je zamestnanec naozaj chorý, v mieste svojho pobytu alebo pod dohľadom lekára, nemá sa čoho obávať. Tento model by mohol znížiť napätie medzi zamestnávateľmi a zamestnancami – namiesto nedôvery by vznikol transparentný systém, kde všetci vedia, že pravidlá platia rovnako pre každého. A to je nakoniec najlepší spôsob, ako budovať férové pracovné prostredie – s dôverou, ale aj so zodpovednosťou.
Ako sa zmeny v úhrade PN-ky dotknú vašej agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti?
V našej agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti sa navrhovaných zmien neobávame. Moji zamestnanci PN-ky nezneužívajú, pretože u nás funguje prirodzený systém dôvery a zodpovednosti. Máme vytvorené také „rodinné zázemie“, kde si každý uvedomuje, že ak budeme odčerpávať financie z firmy zbytočne, nebude z čoho vyplácať odmeny ani poskytovať benefity. A to je niečo, čo všetci vnímajú ako spoločný záujem. Zdravie našich sestier, ošetrovateľov a opatrovateľov je pre nás prvoradé, preto ak niekto ochorie, dostane priestor na regeneráciu a návrat do práce v plnej sile. No zároveň vieme, že systém musí fungovať férovo – bez zneužívania, ale aj bez zbytočného podozrievania. Pre ostatných podnikateľov by som mal jedno odporúčanie -budujte so svojimi zamestnancami vzťah postavený na dôvere a férovosti. Kontrola by nemala byť prejavom nedôvery, ale súčasťou profesionálnej kultúry – spôsobom, ako zlepšovať procesy, efektivitu práce a pracovné prostredie. Ak sa vo firme vytvorí atmosféra, kde sa ľudia cítia rešpektovaní, spravodlivo ohodnotení a vnímajú zmysel svojej práce, potreba „ísť na PN len preto, že sa dá“ prirodzene zaniká. Verím, že práve takéto rodinne nastavené firmy s ľudským prístupom, spravodlivým odmeňovaním a kultúrou dôvery tvoria základ silného a zdravého hospodárstva. Lebo dobrý štát sa začína tam, kde sa dobre pracuje – medzi ľuďmi, ktorí si vážia prácu aj jeden druhého.
Viera Mašlejová
Foto: Shutterstock, D. O.
