„Prepáč, zase meškám, neviem kde mi hlava stojí,“ tvrdí Tamara popritom ako na stôl vyhadzuje tri mobilné telefóny a vyčerpane sadá na stoličku. Objedná si Aperol, napriek obednému času a vychrlí na mňa čo všetko od rána spravila. V spleti jej slov sa strácam a na konci monológi sa spýtam: „A prináša ti to niečo? Máš sa dobre?“ Prekvapene sa na mňa pozrie a odpovedá protiotázkou. „A kto z nás sa má?“
Generácia dnešných štyridsiatnikov vyrástla pod krídlami rodičov vyrastajúcich v socialistickom režime. Ich sebavedomie teda zďaľeka nesiaha na level ich rovesníkov zo západných krajín. Pamätá si detstvo na prašiakoch, ale cez víkend odložiť mobil považuje za neslušné. Má pocit, že musí stíhať všetko, vyzerať výborne a využívať k tomu všetky možnosti sveta. Dobrá správa je, že nie, nemusí. Iba si v tom potrebuje upratať.
V prvom rade ja
„Dnešní štyridsiatnici sú generácia, ktorá vyrastala vo svete bez sociálnych sietí, ale dospelosť už prežíva v úplne digitálnej dobe. Často v sebe nesú dôraz na výkon, zodpovednosť a samostatnosť, no zároveň sa ako jedna z prvých generácií začali vo väčšej miere zaujímať aj o psychické zdravie a kvalitu vzťahov. Ku generácii X zaraďujeme roky narodenia 1965- 1980, k mileniálom od 1980 až po 1996. Ako môžeme vidieť, starší štyridsiatnici spadajú skôr ku generácii X, tí mladší sa prikláňajú skúsenosťami skôr k mileniálom. Ľudia okolo päťdesiatky boli častejšie vedení k tomu vydržať, prispôsobiť sa a zvládnuť veci aj na úkor vlastnej pohody, štyridsiatnici už vyrastali v dobe, ktorá viac podporovala individualitu, osobný rozvoj a hľadanie vlastnej spokojnosti,“ objasňuje konzultantka pre duševné zdravie PhDr. Andrea Fejová z platformy Hedepy. Hoci bola tá doba v mnohom fyzicky náročnejšia a mala svoje limity, prinášala viac prirodzeného pohybu, intenzívnejšie zážitky, pevnejšie priateľstvá a viac osobného kontaktu, než na aký sme zvyknutí dnes. Mnohí na to obdobie spomínajú pozitívne a priali by si ho prinavrátiť.
Možnosti sú nekonečné
Generácia dnešných štyridsiatnikov vyrastala v presvedčení, že treba byť zodpovedný, pracovitý a skromný. Zároveň však dospela do sveta, kde sa zdá, že možnosti sú nekonečné. Nevedie práve tento rozpor k večnej nespokojnosti? „Do určitej miery to s tým súvisí, pretože v dobe ich dospievania bol životný scenár pomerne jasne nalinajkovaný – dokončiť školu, nájsť si prácu, založiť rodinu a postupne si budovať zázemie. Dnes majú obrovské množstvo možností a hoci je sloboda skvelá vec, je pre nich občas ťažké vedieť, čo vlastne oni sami chcú a podľa čoho sa rozhodovať. Pozitívom je, že že dnešní štyridsiatnici o svojej únave hovoria otvorenejšie než generácie pred nim Oni sa nachádzajú v období, keď sa stretáva veľa nárokov naraz – budujú kariéru, starajú sa o deti, niekedy aj o starnúcich rodičov a popritom sa snažia nezabudnúť sami na seba. A to je kombinácia, ktorá vie byť veľmi vyčerpávajúca,“ hovorí Fejová.
Ohľadom sebavedomia je to ešte horšie. Mnohí vyrastali v prostredí, kde sa o silných stránkach veľmi nehovorilo a pochváliť sám seba sa “rovnalo” namyslenosti. Potom nie je prekvapivé, že aj keď sú dnes objektívne úspešní, majú problém uznať si vlastný podiel na tom úspechu, oceniť sa alebo si jednoducho dovoliť mať zo svojich výsledkov radosť. „Za ich silné stránky považujem empatiu, zodpovednosť, pracovitosť a odolnosť. Zároveň vnímam ako veľkú silu aj ich ochotu spochybňovať naučené vzorce, vystupovať z komfortnej zóny a vytvárať si život podľa seba, nie len podľa toho, ako ho poznali od svojich rodičov,“ vyzdvihuje odborníčka.
Nebezpečná kríza identity
S akými problémami sa odborníčka stretáva pri štyridsiatnikoch vo svojej terapeutickej praxi najčastejšie? „Mnohí ľudia boli generáciou ich rodičov vedení k tomu, že treba vydržať, zatnúť zuby a ísť ďalej bez ohľadu na to, ako sa cítia. A práve preto dnes niektorí prichádzajú až vo chvíli, keď sú vyhorení, vyčerpaní alebo prechádzajú krízou identity. Roky totiž fungovali cez výkon a povinnosti, no postupne zistili, že vlastne nevedia, kým sú, keď práve nepodávajú výkon alebo sa o niekoho nestarajú.“ Faktom zostáva aj to, že na generácii x sa podpísalo, že vyrastala ešte bez neustáleho porovnávania na sociálnych sieťach, no dnes v tomto prostredí vychováva vlastné deti. „Vyrastali v úplne inom prostredí. Nemajú vlastnú skúsenosť s tým, aké je dospievať pod neustálym tlakom online priestoru, a preto môže byť niekedy náročnejšie úplne pochopiť, čo ich vlastné deti prežívajú,“ podotýka Fejová.
Často dochádza aj ku konfliktom s vlastnými rodičmi, kde ide o stret dvoch generácií a dvoch pohľadov na výchovu detí a vnúčat. Veľa žien si až pri vlastných deťoch začne uvedomovať vzorce, v ktorých vyrastali, a niektoré sa vedome rozhodnú, že určité veci chcú robiť inak. A práve tam môže vzniknúť napätie, pretože mama má pocit, že vychovala dobre, zatiaľ čo dcéra sa snaží časť tej rodinnej tradície vo výchove zmeniť. „Každá generácia vychovávala s tým, čo v danej dobe vedela a považovala za správne, ale dnešní rodičia majú objektívne oveľa viac informácií o vývine detí, emóciách či vzťahovej väzbe a snažia sa viac rozumieť tomu, čo sa za správaním dieťaťa deje,“ pridáva svoj názor odborníčka.
Príliš veľa úloh na jeden život
Prečo má Tamara a jej rovesníčky pocit, že musí stíhať všetko naraz: kariéru, rodinu, zdravý životný štýl, cestovanie aj sebarealizáciu? „Vnímam najmä kontrast medzi starým výkonnostným nastavením a dnešným množstvom životných rolí.Mnohí vyrastali v presvedčení, že veci treba robiť poriadne, naplno a zodpovedne. Lenže kedysi stačilo zvládať pár základných oblastí života, zatiaľ čo dnes ich je zrazu desať… a potom majú pocit, že zlyhávajú, keď niečo z toho nestíhajú. Pritom problém často nie je v nich, ale v tom, že na jeden život je toho jednoducho veľa,“ upozorňuje Fejová. Generácia X teda najviac zápasí s otázkou, kým vlastne sú, keď práve nepodávajú výkon. Mali by sa zamerať na to ako sa viac tešiť zo života, ako viac žiť pre seba, keď sa nestarajú o deti, partnera, rodičov, nepracujú a nemajú čo opravovať či zachraňovať.
Dnešní štyridsiatnici patria najčastejšie ku generácii X alebo medzi starších mileniálov. Záleží od toho, v ktorom roku sa narodili. Ľudia okolo 45 rokov sú väčšinou ešte generácia X, teda generácia, ktorá vyrastala bez internetu a zažila veľké spoločenské zmeny. Tí okolo štyridsiatky už patria medzi mileniálov, ktorí mali ešte analógové detstvo, no dospelosť prežívajú v digitálnom svete. Niekedy sa používa aj označenie „xeniáli“ pre ľudí narodených približne medzi rokmi 1977 až 1983. Ide o akúsi prechodnú generáciu medzi analógovým a digitálnym svetom.