Do eurovolieb zostáva už len osem týždňov, Slováci si zvolia svojich zástupcov v Európskom parlamente (EP) 8. júna. Po tohtoročných voľbách získa 12 krajín Európskej únie spolu 15 ďalších poslaneckých kresiel. Celkový počet europoslancov sa tak zvýši na 720. Slovensko bude mať o jedného poslanca navyše a získa tak historicky najvyšší počet europoslancov, teda 15. Nové prerozdelenie kresiel medzi členské štátmi odráža demografické zmeny v únii. Všetky informácie o tom, ako voliť, nájdu občania na webovej stránke pre voľby do EP elections.europa.eu/sk/. Stránka má jazykové mutácie vo všetkých 24 úradných jazykoch Európskej únie.
Posledné plenárne zasadnutie zákonodarného zboru sa uskutoční 22. – 25. apríla v Štrasburgu s nabitým programom. Pri príležitosti osláv 20. výročia rozšírenia Európskej únie pricestujú do Európskeho parlamentu aj lídri desiatich krajín vrátane bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. Vo štvrtok 23. mája sa v Európskom parlamente bude konať diskusia hlavných kandidátov na post predsedu/predsedníčky Európskej komisie s priamym spojením s publikom v Bratislave. „Už túto stredu predstavíme tohtoročný jarný Eurobarometer, ktorý sa zameral na to, ako občania EÚ vrátane Slovákov vnímajú voľby do Európskeho parlamentu. Jeho oficiálne zverejnenie je naplánované na 17. apríla o 9:30 v priestoroch Domu Európskej únie,“ informoval tlačový atašé EP Štefan Hudec.
Ako ďalej dodal, vnútroštátne orgány zodpovedné za prípravu volieb sa s podporou EÚ pokúsia ochrániť voľby pred rôznymi hrozbami, akými sú manipulácia s informáciami, kybernetické útoky a hybridné hrozby. Nepravdivé a zavádzajúce informácie, ktoré kolujú v online a v offline prostredí, považuje 38 percent občanov EÚ za najvážnejšiu hrozbu pre demokraciu. Zistil to prieskum Európskej komisie Eurobarometer Democracy z marca 2023. Spolu 68 percent občanov EÚ tiež uviedlo, že boli v posledných dňoch vystavení dezinformáciám. Dezinformácie často fungujú tak, že hrajú na silné emócie, ako je hnev alebo vzrušenie. „V tomto legislatívnom období bolo prijatých niekoľko právnych predpisov na zvýšenie odolnosti voči dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu. Patrí medzi ne zákon o digitálnych službách, zákon o digitálnych trhoch, nové pravidlá transparentnosti pre politickú reklamu, zákon o umelej inteligencii a zákon o slobode médií,“ upresnil Hudec.
