S jeseňou sa okrem iného spájajú aj sviatky venované našim blízkym, ktorí už nie sú medzi nami. Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých patria v našej zemepisnej šírke k rešpektovaným sviatkom nielen veriacich. OZV ENVI – PAK každoročne pripomína fakt, že triedenie odpadu je dôležité aj počas Dušičiek. Netreba preto zabúdať na to, že všetko, čo na cintorín prinesieme, sa skôr či neskôr stane odpadom.
Vo väčšine miest a obcí Slovenska ľudia pred Dušičkami vo veľkej miere zdobia hroby. Je úplne prirodzené, že si na svojich blízkych, ktorí tu už nie sú, spomíname v tomto období ešte o čosi intenzívnejšie. Práve počas tohto obdobia prinesú ľudia na cintoríny množstvo vecí, ktoré raz skončia ako odpad.
Kam s odpadom z cintorínov, ako ho správne vytriediť?
Vence, kahance a rôzne iné ozdoby vidíme aktuálne na hrobových miestach ešte vo väčšej miere ako zvyčajne. Pravdou je, že s odkvitnutými kvetmi či živými vencami si určite poradíme ľahšie, ako s tými, ktoré sú vyrobené z viacerých materiálov. „Odkvitnuté kvety patria do bio odpadu či kompostoviska v záhrade, pokiaľ na cintoríne ešte nezaviedli triedený zber. Dôležité je z odkvitnutých kytíc odstrániť pred vyhodením stuhy, fóliu či drôtené alebo plastové opory,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI – PAK, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu v oblasti triedenia.
„Horšie je to s umelými kvetmi, kahancami či inými ozdobami, vyrobenými z viacerých materiálov, ktoré sa nedajú oddeliť, a tým pádom ani recyklovať. Vo väčšine miest a obcí končia v kontajneri určenom na zmesový odpad, ktorého posledná cesta smeruje na skládku odpadov. Tam sa rozkladajú stovky rokov,“ doplnila Kretter s tým, že vyhnúť sa tomu môžeme dvoma spôsobmi. „Buď ozdoby z kombinovaných materiálov nekúpime, uprednostníme ozdoby z prírodných materiálov, alebo kúpime ozdoby z jedného materiálu, ktoré môžeme po konci životnosti vyhodiť do správneho kontajnera triedeného zberu,“ dodala.
Aj kahance a zvyšky vosku spôsobujú ťažkosti
Veľkým problémom je aj množstvo sviečok v plastovom alebo sklenenom obale. Ak sa nevytriedia, opäť končia na skládkach, kde sa menia na „večný odpad“. „Sklenené časti kahancov patria do skleného odpadu, plastové či kovové súčasti, ktoré od sklenenej nádoby treba oddeliť, umiestnime do príslušného kontajnera alebo vreca na triedený zber,“ povedala Katarína Kretter a doplnila, že vosk končí, bohužiaľ, v zmesovom odpade, pokiaľ ho opätovne nedokážeme využiť, napríklad na výrobu nových sviečok.
Ako čo najmenej zaťažiť prírodu a skládky?
OZV ENVI – PAK upozorňuje, že ľudia by mali pamätať aj na to, čo sa napríklad stane s kahancami či vencami, keď splnia svoj účel. „Namiesto umelých kvetov, vencov a iných ozdôb prinesme na hroby našich blízkych živé kvety v kvetináči. Sú krajšie, vydržia možno až do prvých mrazov a sú cenovo dostupné. Vsadiť môžeme aj na výzdobu z prírodných materiálov – šišiek, sušených kvetov či ihličia,“ povzbudzuje Kretter. Ak už máme sklenené kahance alebo svietniky, používajme ich čo najdlhšie. „Ako alternatívu môžeme použiť sviečky zo sójového alebo včelieho vosku. Aj prírodné materiály raz skončia ako odpad. Živé kvety bez plastových obalov, stužiek a drôtikov, kvety z kvetináčov, burinu, lístie či konáriky vytrieďme, aby zbytočne neputovali na skládku. Ak nie sú na cintoríne dostupné nádoby na triedený odpad, vezmime odpad so sebou a vytrieďme ho doma,“ uzavrela Katarína Kretter.
