V opustenej budove bývalého družstva v Lamači pod lesom sa rodí unikátne Divadlo v Stodole, ktoré má ambíciu spojiť lokálnu komunitu s profesionálnym divadlom. Vyspovedali sme ich zakladateľky.
Divadlo zakladajú čerstvé absolventky herectva na VŠMU, Viktória Harkabus Jurištová a Katarína Krajčovičová. Študovali v ročníku u herca Tomáša Maštalíra a režiséra Michala Vajdičku, ktorý ich podporuje pri myšlienke založenia divadla a zároveň je súčasťou tohto projektu ako režisér ich premiérovej inscenácie.
Čo vás priviedlo k herectvu a ako si spomínate na svoje herecké začiatky?
Viki: Myslím si, že človek sa už narodí s istým životným poslaním. U mňa to bolo herectvo, a keďže som ďalej tento svoj potenciál rozvíjala, dnes môžem povedať, že robím prácu, ktorú milujem. Nie je jednoduché sa presadiť. Keď sa obzriem späť, je to vyše 10 rokov, čo človek chodí od útleho veku na castingy a snaží sa dostať svoju prvú príležitosť. Pre mňa osudová bola postava v seriáli Vytoč môjho agenta. Bol to splnený sen. Po toľkých rokoch som prvýkrát vyhrala veľký casting.
Katka: Počas strednej školy som chodila do dramatického krúžku a odvtedy som aj na VŠMU točila nejaké menšie postavy v seriálových projektoch, ale moja prvá väčšia skúsenosť bol seriál Čas nádejí, ktorý je aj nominovaný na Slnko v sieti, tak budeme držať palce, pretože je to naozaj výnimočný a nádherný projekt, za ktorý som vďačná.
Aká rola bola pre vás doteraz najväčšou výzvou a prečo?
Viki: Každá postava je výzvou pokiaľ ju herec chce urobiť najlepšie ako vie. Čím je však charakter vašej postavy alebo podmienky, v ktorých postava žije od vašich vzdialenejšie, tým je to väčšia výzva.
Katka: Ako Viki hovorí, každá postava je výzvou, ale aktuálne pre mňa najväčšou je asi postava Valérie z hry Opustený západ, ktorú aktuálne skúšame v našom Divadle v Stodole, a ktorá bude mať premiéru v júni 2025. Táto hra je o dvoch sestrách, ktoré sa nenávidia a žijú na opustených lazoch a zároveň tá moja postava má taký charakter, ktorý som doteraz ešte nemala možnosť stvárniť, ale budem sa snažiť dať do toho maximum.
Študovali ste v ročníku u herca Tomáša Maštalíra a režiséra Michala Vajdičku, ako by ste opísali spolupráci s nimi?
Viki: Som neskutočne vďačná za to, že som sa dostala práve do ročníka, ktorý otváral Michal Vajdička a Tomáš Maštalír. Všeobecne, pedagóg je človek, ktorý formuje, odovzdáva svoje skúsenosti a má obrovský vplyv na váš rozvoj. To čo dnes viem je vďaka tomu od koho som sa mala možnosť učiť.
Katka: Mala som naozaj veľké šťastie, že som študovala v ich ročníku. Všade kam s Viki prídeme, či už na Slovensku alebo v Česku, a povieme, že oni dvaja boli naši pedagógovia, všetci nám naozaj v dobrom závidia a ja som za nich naozaj vďačná. Posunuli ma vo viacerých smeroch.
Ako balansujete medzi pracovným a súkromným životom?
Viki: Milujem rovnováhu a zatiaľ sa mi darí, život žiť naplno ale s pokojom. Nerobí mi problém dopriať si odpočinok, no zároveň sa snažím stále pracovať na svojich snoch.
Katka: Ja rovnako ako asi aj väčšina iných pracujúcich ľudí, ktorí buď prídu z práce úplne vyčerpaní, alebo majú ešte energiu na iné aktivity.
Čo vás inšpirovalo k vzniku projektu Divadlo v stodole?
Viki: Myšlienka založenia Divadla v Stodole sa zrodila v hlave Michala Vajdičku. Pri príležitosti triedneho stretnutia mal možnosť navštíviť tento priestor a bol ním nadšený. Okamžite povedal, že tu treba urobiť divadlo a potom sa k tejto téme pravidelne vracal. On zasial myšlienku a my s Katkou sme tie, ktoré majú chuť tento krok urobiť. Michal je pre nás naďalej obrovskou inšpiráciou. Stojí za nami, vďaka nemu máme na toto odvahu. Mať jeho za sebou je garanciou, že sa nemáme čoho báť. Možno by sme neboli také odvážne a sebaisté, keby tam nebol on, ktorý nás vždy učil nečakať na príležitosti ale vytvárať si vlastné.
Katka: Už počas Vysokej školy sme s Viki mali túžbu pracovať na niečom aj pomimo a Mišov nápad sa spojil s našou chuťou tvoriť a nakoniec sa zrodilo Divadlo.
Aká je hlavná myšlienka projektu a čo ním chcete divákom odovzdať?
Viki: Myšlienka nášho projektu je nebáť sa ísť v živote za svojimi snami a byť odvážny! Život si vyžaduje veľa odvahy a my s Katkou rady žijeme naplno a ako hovorí Katka – hovoríme životu áno !
Chceme tvoriť, naplno s názorom a hlavne slobodne. Hovoriť o dôležitých a aktuálnych témach, nastavovať zrkadlo spoločnosti. Dostali sme k dispozícii úžasný priestor, ktorý by bolo škoda nevyužiť.
Katka: Chceme divákom odovzdať nový, netradičný a výnimočný divadelný zážitok. Tento priestor má neopísateľné čaro a podporuje ilúziu reality našej divadelnej hry. A ako aj Viki povedala, áno, chceme ľuďom ukázať nech si idú za svojimi snami a nech pracujú na tom, ak po niečom túžia a aby si našli v niekom oporu, akú sme si s Viki v sebe našli, pretože aj vďaka tomu sme silné a stojíme pri sebe.
Ako prebieha príprava inscenácií v takom netradičnom priestore?
Viki: Je za tým veľa práce ale najdôležitejšie je, že už sme veľa prekážok aj prekonali. Tento priestor má úžasnú atmosféru, jediná nevýhoda je chlad v zimnom období, takže tešíme sa na teple mesiace v tedy je to neuveriteľne kúzelne miesto.
Katka: Aktuálne sme v štádiu, kedy chystáme priestor, aby bol technicky pripravený na skúšobný proces. Máme stretnutia s technikmi, elektrikármi, stavbármi, architektmi a mnohými inými, ktorým sme neskutočne vďačné, že sa nám sami od seba ozývajú s tým, že nám chcú pomôcť pri budovaní divadla.
S akými výzvami ste sa pri realizácii projektu stretli?
Viki: Neviem či sa to vôbec dá zrekapitulovať. Som si istá, že sme s Katkou na začiatku tejto cesty nemali žiadnu predstavu, do čoho sa vlastne púšťame.
Myslím, že to je najväčším tajomstvom zdroju našej odvahy. Ako mladí ľudia keď sa stanú rodičmi, robíme to intuitívne.
Katka: Našou prvou výzvou bolo získanie licencie a práv na inscenovanie našej premiérovej hry ,,Opustený západ”, ktorej autorom je Martin McDonagh. V originálnom texte je táto hra o 2 bratoch, ale my sme požiadali autora, aby nám odsúhlasil prepis na 2 sestry a vyšlo to. Ale báli sme sa toho, pretože je to veľký zásah do textu a taký prepis ešte nikto nerobil, takže to bude zrejme svetová premiéra v podaní 2 sestier.
Aké sú vaše ďalšie plány s týmto projektom a uvidíme vás v najbližšej dobe na obrazovke?
Viki: Tento rok ma čaká viacero premiér ale najviac sa teším na kinopremieru českého filmu Fichtelberg. Ide o krásny rytiersky príbeh s 15 storočia. Okrem toho ma tento rok čaká natáčanie celovečerného slovenského filmu, na ktorý sa veľmi teším. Keďže ide o muzikálový film, začala som chodiť na hodiny spevu, pripravujem sa a verím, že výsledok bude krásny.
Katka: Najbližším plánom je úspešná premiéra a ďalší nový projekt sa bude realizovať až o rok, keďže budeme fungovať ako sezónne divadlo, ale pomedzi to by sme určite chceli tento priestor ponúknuť aj iným umelcom na tvorbu a prezentáciu. A čo sa týka obrazoviek, tak nedávno vyšli 2 seriály, v ktorých som účinkovala, ako Dotyk života, alebo Najvyšší čas a na tento rok mám už naplánovaných pár ďalších projektov, na ktoré sa veľmi teším.
Link na podporu: https://donio.sk/divadlovstodole
foto: archív V.H.J.