Keď bola Eva Zelenay na materskej dovolenke, jej dni sa naplnili starostlivosťou aj novými výzvami. Popri plnom srdci však cítila, že potrebuje aj kúsok priestoru pre seba. Objavila ho v hline. Najprv ako tichý oddych, potom ako vášeň a napokon ako svoju cestu. Dnes tvorí keramiku, ktorá rozpráva jazykom emócií a krásy. S rukami od hliny nachádza slobodu aj radosť.
Dni s malým dieťaťom majú svoj vlastný rytmus. Sú plné lásky, starostlivosti, ale aj rutiny. „Jeden starý známy na mne videl, že potrebujem nový podnet. Tak sme sa spolu rozhodli navštevovať kurz keramiky. Konal sa raz do týždňa a výborne som si tam oddýchla. V jednom momente som si uvedomila, že chcem tvoriť intenzívnejšie.“Keď zistila, že si s hlinou rozumie, pustila sa do tvorby naplno. Objavila ateliér keramiky v kultúrno-kreatívnom centre Arta v Piešťanoch a začala tvoriť. S kolegyňami keramikárkami zdieľajú jednu pec, vzájomne sa podporujú a Eva si užíva slobodu tvoriť vždy, keď ju inšpirácia pritiahne.
Ručné modelovanie
Eva odmalička kreslila, maľovala a fotila. „Celoživotne ma zaujíma vizuálne vyjadrovanie samej seba,“ hovorí. V hline našla nové médium, cez ktoré sa prihovára svetu. Na svoju tvorbu potrebuje vhodný priestor, veľa trpezlivosti a vypaľovaciu pec. Nie je jednoduché ju mať v domácich podmienkach, pretože potrebuje mať dobré odvetrávanie. Od iných keramikárok sa Eva odlišuje tým, že všetko vyrába špeciálnou ručnou technikou nazývanou slab building. Žiaden z jej výrobkov nevzniká na hrnčiarskom kruhu.
Návrat do detského sveta
Hlina bola s nami od nepamäti. Tak, ako mnohé záhradkárky nevedia prestať chváliť prácu so zemou, rovnako aj keramikárky nachádzajú v hline svoj pokoj. „Je to môj únik od reality a zároveň návrat do detského sveta. Niekedy si s dcérami modelujeme a vidím, že i ony z toho majú veľkú radosť. Sme len v prítomnom okamihu, veď koľko ľudí sa o to v dnešných časoch snaží?“ Pýta sa spokojná mamina. Medzi Evine obľúbené produkty patria kúsky vytvorené z hliny nazývanej blue terrazzo. Každý z nich je jedinečný a nikdy nevznikne v úplne rovnakej podobe. Evine výrobky si môžete zakúpiť na rôznych trhoch, v Arte alebo na jej Instagrame. Najradšej má však osobné stretnutia v ateliéri, kde sa môže s ľuďmi porozprávať a pomôcť im vybrať to, čo ich najviac osloví.
Zaujímavá spolupráca s hudobným skladateľom
Umelkyňa žije v Hlohovci, kde sa stará o svoje malé dcérky vo veku tri a štyri roky. Rodinný život nie je vždy jednoduchý, no vždy stojí na vzájomnej dohode medzi manželmi. Mladšia dcéra už tiež chodí do škôlky, takže čas na tvorbu sa okrem večerov predĺžil aj o doobedňajšie hodiny. Evin manžel si kreatívne povolanie svojej partnerky váži a najradšej pije kávu zo šálky, ktorú vyrobila. „Najčastejšie tvorím šálky, pretože je po nich najväčší dopyt. Úprimne ma však najviac bavia vázy a väčšie objekty. Nechcem stále reprodukovať tie isté kúsky, a preto sa vždy snažím hľadať nové tvary a štruktúry. Približne 70 % mojej tvorby tvoria šálky, zvyšok sú vázy a čajníky.“
Nedávno oslovil Evu hudobný skladateľ Martin Štefánik a spolu sa dohodli na projekte, ktorý poteší oči aj uši divákov. Pri príležitosti pripravovaného koncertu vytvorí desať váz s originálnymi štruktúrami. Pred materskou dovolenkou pracovala v reklamnej agentúre i v korporáte. Nikde sa však necítila tak dobre ako dnes – s rukami od hliny. Vo voľnom čase rada číta knihy, učí sa cudzie jazyky a najradšej cestuje.
Proces výroby
Keramika si vyžaduje trpezlivosť a čas. „Najskôr si vytvorím telo šálky, potom dno. Neskôr všetko spojím, opracujem a pridám uško. Hotový výrobok nechám úplne vyschnúť, čo zvyčajne trvá niekoľko dní. Až potom môže ísť na prvý výpal,“ vysvetľuje Eva.Po prvom výpale šálku vyberie z pece, očistí od prachu, nanesie glazúru a znovu ju vloží do pece – tentoraz už na finálny výpal, často až na 1240 °C. Pri väčších objektoch, ako sú vázy či čajníky, je proces ešte pomalší. Po vymodelovaní schnú aj dva týždne. „Musím si byť istá, že sú naozaj suché. Raz som sa ponáhľala a váza mi v peci vybuchla,“ priznáva Eva s úsmevom. Niektoré veci sa jednoducho nedajú urýchliť – keramika medzi ne rozhodne patrí.
foto: Tomáš Turek