Filip Hrebenda z Revúcej sa vypracoval na top fotografa – krajinára. Jeho fotky publikovali vo veľkých svetových médiách – v National Geographic, BBC – na webových stránkach, The Guardian či Washington Post. Pred nedávnom vystavoval v Dubaji, odkiaľ má aj ocenenie z najväčšieho svetového fotografického festivalu. Jeho tvorbu obdivovali aj v Tokiu, New Yorku, Osle…
„Tú výstavu som nazval Elements of our Earth – Elementy našej Zeme. Chcel som ňou prezentovať krásy všetkých zemských elementov, pretože, ako povedal známy dokumentarista Jeaque Custeau – Ľudia budú chrániť len to, čo milujú. A ja som chcel svojou výstavou tento výrok doplniť o vetu – Ľudia budú niečo milovať len vtedy, keď spoznajú, aké krásne a dôležité to pre nich je,“ hovorí Filip.
Súčasťou spomínanej výstavy v Dubaji bolo dvadsaťpäť veľkoformátových fotografií, ktoré nafotil v rôznych krajinách. Niekoľko z nich bolo aj zo Slovenska – najmä z Vysokých a Západných Tatier. Ako hovorí, na festival prišlo celkovo približne 30-tisíc návštevníkov z celého sveta a veľa z nich si pozrelo aj jeho zbery. „Páčila sa im myšlienka výstavy, ale aj samotné fotky. Viacerí netušili, že na Slovensku máme také pekné hory a stretol som sa aj s takými, ktorí nevedeli, že vôbec nejaké Slovensko existuje. O festival mali záujem aj médiá, keďže ho organizovala kráľovská rodina. Na súkromnú prehliadku prišiel aj miestny šejk, ktorý sám rád fotí a tak ho moja krajinárska tvorba dosť zaujala. Čo ma, samozrejme, potešilo. Okrem výstavy som v rámci festivalu mal aj niekoľko prednášok, na ktorých som prezentoval myšlienku výstavy ako aj to, čo stálo za vznikom jednotlivých fotiek,“ vysvetľuje Filip Hrebedna.
Na Island za sopkami
Filip sa pri fotení špecializuje na krajinársku tvorbu, zachytáva krásy prírody, jednoducho krásy našej planéty. „Moja tvorba je špecifická tým, že v prírode vyhľadávam nové, ešte nefotené miesta a často za extrémnejších podmienok. Preto si zakaždým vyberám krajinu, do ktorej vycestujem podľa toho, či má potenciál ukázať mi nejaké nové, nevidené miesta. Tiež zvyknem vycestovať za zaujímavými prírodnými úkazmi. V posledných rokoch som preto viackrát letel na Island fotiť novovzniknuté aktívne sopky. Alebo som bol za polárnym kruhom. Všetko sú to netypické veci, ktoré dokážu divákov zaujať a ukázať im, aká je naša zem krásna, no zároveň aká dokáže byť drsná,“ uvádza nadaný mladík.
Filip nám prezradil, že skúšal fotiť aj ľudí, no ako zistil, nie je to jeho šálka kávy. Komerčné fotenie odmieta a navyše, ako vtipne dodal – hory sa po fotení nesťažujú na to, že by na snímke vyzerali tučné a ani ho nenaháňajú, kedy ich už konečne spracuje. Do prírody chodí rád. Zbožňuje to ticho a pokoj, ktoré človek môže zažiť len ďaleko od civilizácie. Vraví, že v takých chvíľach sa cíti nažive viac ako inokedy. Problémy bežného života sa pre neho strácajú a cíti, že je tam len on a divoká príroda. To je aj dôvod, prečo si vybral tento žáner – krajinotvorbu.
Kamarátovi sa za foťák najprv vysmial
Ako sa vlastne vypracoval na takú špičku, že jeho fotky chce vidieť celý svet? A ako vôbec vznikol jeho záujem o fotografovanie? „Už od detstva sme s kamarátmi chodievali na hory. Často sme na nejakom vrchole aj prespali a len tak si užívali východy, západy slnka a nočnú oblohu. Raz si kamarát kúpil foťák a ja som sa mu vysmial, že načo mu je taká drahá „sprostosť“. O pár mesiacov sa mi to tak zapáčilo, že som ten foťák od neho kúpil. A tak som začal s fotením,“ spomína Filip Hrebenda. V súčasnosti sa už vyše deväť rokov venuje fotografovaniu seriózne. Prvé roky trávil veľa času v Tatrách. Učil sa zachytiť správnu emóciu každého miesta a pracovať so svetlom. Prvé úspechy prišli asi po dvoch-troch rokoch. Dostával za fotky ocenenia a viacero z nich bolo publikovaných v spomínaných veľkých médiách – National Geographic, BBC, The Guardian, Washington Posta a podobne. Koncom roka 2018 dal výpoveď v predošlej robote a začal sa živiť už len krajinárskou fotkou.
Vraví, že na to, aby vznikla dobrá fotka, sa musí stretnúť viac faktorov. „V prvom rade to chce dobrú lokalitu, kde sa dá nájsť zaujímavá kompozícia. Dostať sa na také miesta si vyžaduje dosť úsilia. No a keď už na takom mieste som, chce to dobrú víziu, trpezlivosť a trochu šťastia na dobré podmienky. Keď sa toto všetko stretne, vznikne fotka, ktorá má potenciál obletieť svet,“ odhaľuje mágiu dobrej fotky Filip.
Zdanie klame – nie je to vždy o romantike
Keď si pri pohľade na jeho fotky poviete – to muselo byť romantické fotenie, verte, že to tak vždy nie je. „Na prvý pohľad to vyzerá dokonale. Ale pri krajinárskej fotke realita nie je vždy taká “romantická“. Keď sa chce fotograf v dnešnej dobe presadiť, musí objavovať. Dať si na chrbát 25-kilový batoh plný techniky, kempingovej výbavy a vydať sa do ďalekých krajín hľadať niečo zaujímavé. A väčšinou nie za pekného počasia. Najzaujímavejšie fotky vznikajú v drsných podmienkach vysoko v horách. Za polárnym kruhom, pri aktívnych sopkách alebo v piesočných búrkach. V takých oblastiach trávim dosť času a to je mimo komfortnej zóny. Ale mám to tak rád, že si už neviem predstaviť robiť niečo iné,“ opisuje Filip Hrebenda. Keď už robíme rozhovor s fotografom par exellence, nedalo sa nám opýtať na techniku, ktorú používa. „Foťák si vždy vyberám podľa toho, čo všetko v teréne vydrží. Pri fotení často hodiny stojím v daždi alebo v extrémnych mrazoch. Všetky tie podmienky musí vydržať bez ujmy a zároveň mi musí umožniť urobiť dostatočne kvalitnú fotku, aby bola použiteľná na výstavy. Také foťáky sú samozrejme dosť drahé. Ceny sa pohybujú v tisíckach eur. Preto fotenie nie je úplne najlacnejší koníček,“ vysvetľuje Filip.
Pri hobby na značke nezáleží
Dá sa povedať, že dnes už fotí každý a to nielen na mobil. Veľa ľudí chce fotiť vyslovene aparátom, ako hobby. Pre širokú verejnosť, ľudí, čo majú fotenie ako záľubu, radí Filip, aby viac času a peňazí investovali do vzdelania a cestovania, ako do foťáku. „Rôzne fotografické fóra sú plné ľudí, ktorí sa večne dohadujú o tom, ktorá značka foťáku je lepšia. Skúmajú parametre, funkcie a podobné hlúposti. A preto nikto z nich nikdy neodfotí víťaznú fotku. Na tom, aký fotoaparát máte, až tak nezáleží. Svoju prvú väčšiu fotosúťaž som vyhral s fotkou zo starého 280-eurového Fujifilmu. Dôležité skôr je, ako svoj fotoaparát viete ovládať a ako dokážete preniesť emóciu foteného miesta do svojej fotky a tak aj na diváka. A v tom vám pomôže len to, keď sa zúčastníte nejakého foto-kurzu, workshopu, alebo venujete dosť času tomu, že vyjdete s foťákom von a skúšate fotiť rôzne motívy,“ konštatuje Filip Hrebenda.
A napokon, nemohli sme obísť ani to, že Filip má známe priezvisko – rovnaké ako náš národný buditeľ, Matej Hrebenda (1796-1880), ktorý ako kníhkupec rozširoval slovenské a české knihy, šíril vzdelanie po slovenských dedinkách. Narodil sa v Rimavskej Píle pri Tisovci, čo je blízky región. „Je to možné. Raz som sa to pokúšal zistiť, ale až tak ďaleko som v rodokmeni nedošiel,“ hovorí Filip.
Viera Mašlejová
Foto: Filip Hrebenda
