O generácii Z sa v súvislosti s trhom práce hovorí často. Zakladajú sa však všeobecne rozšírené názory na skutočnosti? Na pracovisku sa dnes stretávajú štyri rôzne generácie – od najskúsenejších až po najmladších zamestnancov narodených po roku 1997. Ako to teda vyzerá naozaj?
Každá skupina má vlastné hodnoty a očakávania, no rozdiely medzi nimi nie sú vždy také výrazné, ako sa na prvý pohľad zdá.
Generácia pod vplyvom doby
Podľa teórie sociológa Karla Mannheima formuje každú generáciu prostredie a historický kontext, v ktorom dospieva. Okrem toho však na správanie ľudí v práci vplývajú aj aktuálne životné výzvy – či už ide o začiatok kariéry, zakladanie rodiny alebo snahu o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
Mýtus č. 1: Mzda nie je pre „Zetkárov“ dôležitá
Traduje sa, že mladí dávajú prednosť zmysluplnej práci, firemnej kultúre a work-life balance pred výškou platu. Realita? I keď sú tieto aspekty pre generáciu Z dôležité, mzda je stále kľúčovým faktorom pri výbere zamestnania – rovnako ako pre staršie generácie.
A hoci sa často hovorí o ich túžbe po flexibilite, napríklad flexibilný pracovný čas má pre „Zetkárov“ menšiu váhu než pre tridsiatnikov a štyridsiatnikov, ktorí sa snažia skĺbiť prácu s rodinou. Mladí ľudia bez záväzkov sa totiž jednoduchšie prispôsobia klasickému pracovnému režimu.
Fakt: Prehnané mzdové očakávania
Viac než polovica mladých ľudí vstupujúcich na trh práce má nerealistické predstavy o výške platu – často bez dostatočnej praxe či odborných znalostí. Silnou stránkou generácie Z je síce znalosť jazykov a schopnosť učiť sa nové veci, no odbornosť im často chýba. Napriek tomu nechcú robiť za minimálnu mzdu – za svoju prácu očakávajú férové ohodnotenie.
Mýtus č. 2: Nechce sa im pracovať
Podľa štatistík Eurostatu minulý rok na Slovensku nepracovalo ani sa nevzdelávalo 11,3 % mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov. Tento údaj však nie je výnimočný – zodpovedá európskemu priemeru.
Tvrdenie, že generácia Z je lenivá, tak neobstojí. Mnohí z nich sú len nároční a pri výbere zamestnania si dávajú na čas. Ich životy netlačia hypotéky ani rodinné povinnosti, a tak sa chcú rozhodovať uvážene. Bežná je aj častejšia zmena práce – každé dva až tri roky –, čo sa z pohľadu personalistov považuje za normálne.
Fakt: Ochota pracovať aj nad rámec
Až 35 % mladých ľudí je ochotných pracovať 8 až 10 hodín denne, ďalších 18 % zvládne aj viac. Takmer 70 % respondentov zároveň tvrdí, že sú pripravení robiť „niečo navyše“, ak im to prinesie nové skúsenosti či vedomosti.
- Špeciálny koncert skupiny Hex aj žánrová sloboda
- Kovbojské čižmy, šatky či bikiny. Vyskladajte si festivalový outfit s módnou stylistkou
- Robíte to aj vy? 10 vecí, ktoré na pláži lezú ostatným na nervy. Možno netušíte, že porušujete etiketu
- Vanessa Šarköziová priviedla na svet synčeka. Pôrod prišiel skôr, než čakala
- 30+ vecí, ktoré môžeš robiť, keď nemáš peniaze
Pozor na zjednodušovanie
Aj keď poznanie generácií pomáha firmám lepšie nastaviť nábor či benefity, je dôležité vnímať ľudí individuálne. To, že sa niekto narodil v rovnakom období, ešte neznamená, že má rovnaké postoje a očakávania.
(Poznámka: Údaje v článku vychádzajú zo skúseností a prieskumov personálnej agentúry Grafton.)
