Česká speváčka Heidi Janků zavítala na Slovensko len na krátky pracovný výlet, no aj napriek únave z rannej cesty rozdávala dobrú náladu. Hoci jej meno už roky patrí medzi stálice česko-slovenskej hudobnej scény, stále dokáže prekvapiť – naposledy v novom videoklipe s rómskou tematikou po boku Jana Bendiga a Ondreja Kandráča.
Na Slovensko sa nedostanete často. Prišli ste doslova na otočku a po mediálnych povinnostiach odchádzate domov. Nie je vám to aj ľúto?
Vstávala som 4:45 a žiaľ to na sebe cítim. V mojom veku to už nie je úplne jednoduché, ale dobehnem to neskôr. Rada prídem vo voľnom čase a užijem si výlety a krásy krajiny, pretože toto je iba pracovná cesta.
Nový videoklip k piesni Čardáše zobrazuje príbeh rómskeho ženícha, ktorým je Jan Bendig, ktorého snúbenica – Vy, sa krátko pred svadbou nečakane zamiluje do iného muža, Ondreja Kandráča. Ako sa vám nakrúcalo?
S veľkým rešpektom som prijala ponuku stvárniť nevestu. Je to krásny príbeh, ktorý má hlbší význam.Mám na pieseň pekné ohlasy aj komentáre a všetci sa z nej tešia. Dokonca som nezachytila ani žiadne hejty, čo je už čo povedať. Všetci to vnímajú ako prekvapenie, pretože Honza (Jan Bendík-pozn.red) bol tajnostkársky a nikomu nechcel o novom projekte nič povedať. Pre jeho fanúšikov to bol šok aj v tom, že si pri ňom predstavovali niekoho mladšieho a zrazu som vo videoklipe ja (úsmev). Dúfam, že som ich prekvapila príjemne.
Aký máte vzťah k rómskej hudbe?
Úprimne k nej nemám žiaden vrúcny vzťah. Občas mi nejakí Rómovia povedia, že som ich, ale v skutočnosti nie som. V Čardášoch sú aj ľudové piesne ktorým som veľmi naklonená. Ako dieťa som začínala s cimbalovou kapelou a jazdievala po folklórnych festivaloch.
Ako budete tráviť leto? Máte svoje obľúbené miesta?
Bývam v dome so záhradou a bazénom, kde pravidelne robievam letné párty. Nepotrebujem už žiadnu inú nehnuteľnosť. Toto leto bude v znamení práce, keďže mám pomerne veľa koncertov s mojou kapelou Heidiband. Víkendy sú teda podriadené práci. Dovolenkujem zvyčajne v zime, kedy je práce pomenej. Toto leto si ukradnem pre seba pár dní v týždni na výlet do Chorvátska za kamarátkou a na pár dní do Marbelly.
Na vašej stránke som pozerala, že máte dokonca aj dvojáky (dva koncerty v jedeň deň-pozn.red.) V letných horúčavách to nie je úplne jednoduché..
Teraz v júni sme mali dokonca aj troják. Vždy to robíme tak, aby prejazdy neboli veľmi dlhé. Moja podmienka je, aby to boli miesta vzdialené do hodiny od seba. Pretože spievať a hrať a do toho vykladať aparatúru je samozrejme vyčerpávajúce.
Ste rodáčkou z Vítkovic od Ostravy, rozprávate ešte ostravským dialektom?
Celá moja kapela je z okolia Ostravy. Keď s nimi trávim čas, okamžite prejdem do „ostravčiny“. Môj nevlastný syn Adam Pavlík (syn nebohého manžela speváčky Iva Pavlíka-pozn.red.) je našim kapelníkom a on rozpráva tak ostravsky, že keď som s ním dve hodiny, okamžite sa mi to nárečie vracia. Žila som tam 36 rokov a to sa nedá vymazať. Cítim sa byť ich aj keď tam dlho nežijem. Korene nezapriete. Je to moje rodné mesto, kde som prežila najväčší kus života.
Váš hit Když se načančám doslovazľudovel. Čakali ste, že sa stane takým fenoménom?
Vôbec to nebolo tak myslené. Pesničku som natočila do rozprávky Čo tak svadba, princ? Priniesla som ju do kapely Supernova, kde som vtedy figurovala a chlapci-muzikanti ju skritizovali so slovami, že ju určite nebudú hrať. Pre nich to bola nejaká rozprávková divná pieseň. Nakoniec sme ju nacvičili a hrali sme ju ako prídavok. Navliekla som na seba gorálky a na pódiu som zo seba robila skôr šaška ako serióznu speváčku.
Na konci 80-tych rokov tá pesnička nebola ešte žiadnym hitom. Myslím si, že fenoménom sa stala začiatkom 90-tych rokov, kedy do Československa vstúpil fenomén travesty šou a všetci si ju osvojili. Transvestiti jej dodali úplne iný rozmer. V tých časoch som chodievala spievať aj na diskotéky a keď som videla silné reakcie publika, povedala som si, že asi na nej fakt niečo je. Do repertoáru som ju teda zaradila až začiatkom 90-tych rokov.
Ako sa podľa vás za tie roky zmenilo publikum? Sú dnešní fanúšikovia iní? Zažili ste ešte bez mobilové časy.
Všetci bývali maximálne sústredení a pozerali na to, čo interpret predvedie. Našťastie to vnímam podobne aj teraz, pretože moja fanúšikovská základňa so mnou starne. Chodievajú na mňa ľudia mojej generácie alebo o trochu mladší, ktorí nie sú non stop nalepení na obrazovke. Niekedy vyzývam návštevníkov koncertu, aby si pokojne natočili videá, ale chcem sa na ne pozrieť aj ja. Moja generácia je trochu strohá v používaní sociálnych sietí a tak je to aj dobre. Netreba im dávať veľký dôraz.
Sledujete súčasnú českú a slovenskú pop music? Ktorých mladých interpretov považujete za nádejných?
Možno budú čitatelia prekvapení, ale ja mám rada úplne najmladšiu českú generáciu ako je Sofian Medjmedj a Ewu Farnu, ktorá sa stáva v Čechách úplným fenoménom. Slovenskú scénu nemám tak v malíčku, ale Darinka stále fičí.
Chystáte sa v lete aj na nejaký koncert ako návštevníčka?
Najčastejšie chodievam do O2 arény v Prahe. Som už vo veku, kedy mi vadia veľké davy. Chcela som ísť na Imagine dragoons a na Post Malone, ale budú v Letňanoch, kam sa zmestí 60 000 ľudí, tak to radšej oželiem. Coldplay vo Viedni na štadióne som zvládla, pretože tam boli jasne dané pravidlá, ale na voľnej ploche si to neviem predstaviť. Čo by som robila, keby som musela ísť na záchod?
Dlhé roky ste pôsobili aj ako moderátorka. V čom je práca pred kamerou iná ako na pódiu?
Mám rada akýkoľvek kontakt s divákmi. Predtým než som sa stala moderátorkou som si sama uvádzala koncerty. Nemám rada vystúpenia, kde sa interpreti neprihovárajú k divákom. Samozrejme, že vo veľkej hale to nejde, ale na miestach, kde ja vystupujem, je to možné. Pred kamerou to bol pre mňa zo začiatku šok. Natočila som tri diely naraz za jeden deň a všetko som sa učila naspamäť. Musela som môj mozog prenastaviť na krátkodobú pamäť. Naučiť sa štyri vety, ihneď ich zabudnúť a zase sa naučiť štyri vety. Doslova rehola. Ku koncu som to už zvládala ľahko. Odvtedy si myslím, že naučiť sa dá všetko. Aj moderovanie.
Nechýba vám pravidelný kontakt s divákmi prostredníctvom televíznej obrazovky?
Vždy som mala radšej ľudský kontakt, kde je spätná väzba okamžitá. Nechýba mi kontakt v tom zmysle, že by mi diváci písali ako sa majú, ale skôr mi chýba patriť do kolektívu, ktorý vytvára niečo kreatívne. Mám kapelu, ale televízna práca je niečo iné. Dramaturgovia, scenáristi, také to živé okolo. To mi naozaj chýba.
Čo vám zaručene vyčarí úsmev na tvári aj po náročnom dni?
Môj psík, ktorého som si pred siedmimi rokmi zadovážila. Teraz mi ho strážia na jeden deň, pokiaľ som v Bratislave a už teraz mi chýba. Naučila som ho chodievať na dlhé prechádzky do lesa. Príroda je pre mňa najlepším zdrojom odpočinku.
Foto: archív H.J., FB H.J.
