Nikdy som nebola na veľkolepé oslavy narodenín. Práve naopak. Nejako som to neprežívala a s pribúdajúcim vekom ma potreba oslavovať opúšťala čoraz viac. Všetko sa zmenilo minulý rok. A odvtedy nielenže mám aj druhý dátum narodenia, ale teraz aj veľkú radosť, že mám o číselko viac. Áno, som o rok staršia a vnímam to ako privilégium.
Ako na výslní
„Tak a ide sa upratovať! A toto je čo?“ opýtala sa ma sestrička ukazujúc na môj oranžový kufrík ležiaci na stolíku pri posteli. „Kozmetika,“ odpovedala som pokojne. „A čo ste na divadelnom predstavení?“ zareagovala trochu uštipačne. „A nie sme tu tak trochu ako na javisku?!“ odvetila som promptne. „No, vlastne máte pravdu,“ priznala s úsmevom zdravotná sestra, ktorá mala práve nočnú.
Na oddelení Jednotky intenzívnej starostlivosti na II. Neurologickej klinike LF UK a UNB na bratislavských Kramároch je päť lôžok. Mne sa ušlo to štvrté. Bolo to miesto ako na výslní. To aby som náhodou nemenila adresu, keďže bývam Na výslní. Po mojej pravici traja pacienti, otočení mojim smerom. Oproti mne dvere, cez ktoré bola premávka ako ráno na starej Seneckej, vľavo personál s výhľadom na všetky lôžka a oproti nim piate, oddelené kovovou konštrukciou s oknami. Myslím, že prirovnanie k javisku bolo minimálne trefné.
Keby bol výber na mne, štvorku si nevyberiem hneď z niekoľkých dôvodov. Nemám rada číslo 4 a už vôbec nie som rada, keď mi chýba súkromie v chúlostivých situáciách. Lenže výber na mne nebol. Ani vnútrolebečné krvácanie som si nevybrala. Keď už som sa do tejto situácie dostala, mojou jedinou voľbou bolo dôverovať Bohu a jedinou prosbou prežiť…a ešte som mala stále chuť na tyčinky. Skutočnosť, že som ležala na posteli priamo oproti dverám mi každým dňom prekážala čoraz menej. Asi aj preto, že ju veľmi intenzívne prehlušovala tupá bolesť migrujúca po celej hlave, ktorá nerozlišovala, či je deň alebo noc.
„Tam človek nemá súkromie, ani pokoj. Ale pozornosti sa každému pacientovi dostáva nadmieru.“
Túžba byť neviditeľná
22.september 2024 mohol byť dátum nezvratnej zmeny bytia. Napokon je to dátum mojich druhých narodenín. Deň, keď som dostala druhú šancu na život. Privolať sanitku, potom ako ma ochromila neznesiteľná bolesť hlavy pri cvičení v posilňovni, bolo život zachraňujúce rozhodnutie. Primár neurológie MUDr. Marek Krivošík, ktorý ma na urgentnom príjme vyšetroval, nič nepodcenil. Ihneď indikoval CT vyšetrenie. Po zavedení kontrastnej látky bola diagnóza jasná. Subarachnoidálne krvácanie. „Pani Poláčková, máte tam malé krvácanie do mozgových obalov. Pri tejto diagnóze sú prognózy dobré, ale musíte aspoň dva týždne ležať,“ povedal primár.
Aj napriek neustupujúcej bolesti hlavy prišla úľava. Nie však uvedomenie si, že môj stav je vážny. S pre mňa netypickým optimizmom som sa ho opýtala, či môžem ísť ležať domov. Láskavým tónom v hlase skonštatoval, že ma prevezú na JIS.
Jiska je mimoriadne rušné miesto. Tam človek nemá súkromie, ani pokoj. Ale pozornosti sa každému pacientovi dostáva nadmieru. Túžila som byť neviditeľná. Tak veľmi ako na hodinách fyziky na gymnáziu. Pretože to vlastne znamenalo, že som stabilizovaná a relatívne samostatná, čo sa o iných pacientoch, ktorí tam so mnou ležali, povedať nedalo. Nepoznala som ich príbeh detailne a tak neviem, ako rýchlo rozpoznali príznaky, čo spôsobilo ich diagnózu, či včas vyhľadali pomoc. Viem však, že od momentu, keď sa dostali do nemocnice boli v tých najlepších rukách.
V rukách hrdinov
Subarachnoidálne krvácanie je iné ako krvácanie do mozgu. V prípade takéhoto intrakraniálneho krvácania nemusí dôjsť k poškodeniu mozgových štruktúr. To bol aj môj prípad. Ale môže dôjsť aj k najhoršiemu. Najčastejšie totiž ide o krvácanie v dôsledku prasknutia aneuryzmy, malej vydutiny na cievach, ktoré vyživujú mozog. Niektorí ľudia vraj s takýmto „balónikom“ na cieve prežijú celý život a vôbec o ňom netušia, iným za určitých okolností praskne a scenáre sú už potom rôzne.
A tu prichádza výzva pre všetkých. Vnímajme sa. Buďme tým rýchlym hrdinom, ktorý nič nepodcení a privolá pomoc, ak u niekoho spozoruje jeden z príznakov, ktoré medzinárodná iniciatíva zvaná FAST HEROES zhŕňa do štyroch slov – tvár, ruka, reč a čas. Táto globálna vzdelávacia kampaň vstupuje na slovenských školách už do piateho ročníka a výsledkom je viac ako 70 tisíc vzdelaných detí, potenciálnych hrdinov pre svoje okolie, pretože…
Stať sa to môže každému
To je na tom strašidelné, že cievna mozgová príhoda nie je závislá od veku. Poznám prípad 13-ročného dievčatka, ktoré spadlo z koňa, praskla jej aneuryzma a je vo vegetatívnom stave. Dočítala som sa o prípade 25-ročnej dievčiny, ktorej sa to stalo tiež pri cvičení v posilňovni. So mnou na jiske ležala 32-ročná žena po mozgovom krvácaní a dopočula som sa aj o mužovi, ktorý mal 40 rokov a stalo sa mu to isté, čo mne. Dnes cvičí, chodí na turistiku a vrátil sa k normálnemu životu. Je pre mňa príkladom.
“To je na tom strašidelné, že cievna mozgová príhoda nie je závislá od veku.”
A čo by som poradila všetkým vám, ktorí ste po prečítaní týchto riadkov trochu vystresovaní? Hlavne, nestresujte sa. Nedovoľte, aby sa vo vašom tele kumuloval tlak, ktorý môže raz streliť. Nechoďte proti sebe, ako som to niekedy robila ja. Dôverujte Bohu. Odovzdajte mu všetko, čo vás trápi, vysiľuje a nonstop prenasleduje. Ja viem, že sa to oveľa ľahšie hovorí ako robí. Ale či už sa stresovať budete, alebo nie, svetu je to jedno. Vaša hodnota spočíva už len v tom, že STE!
Vaše zážitky, postrehy, komentáre vítam na pribehy@starproduction.sk.