Dali by ste si na strop papierové vrecká? Uletené? Prinajmenšom. Ale vo výsledku nápadité a efektné riešenie, ktoré svojim klientom navrhla interiérová dizajnérka Odette Fedorová. Dnes viem, že som ju spoznala, aby obohatila môj život aj domov v tom najlepšom slova zmysle.
Čaro ukryté v detailoch
Sedím v kaviarni a užívam si zelený čaj kým mi dieťa vonku v kočíku spí. Pri vedľajšom stole si na káve pochutnáva sympatická brunetka. “Vy ste majiteľka?” opýtam sa odvážne. “Nie, ale ja som tu robila interierový dizajn,” priznáva vtedy ešte neznáma, dnes spriaznená duša Odette. Vrecúška vysiace zo stropu sú neprehliadnuteľné a tak moja ďalšia otázka pochopiteľne smeruje k nim. V okamihu sa dozvedám príbeh o tom, ako sa začalo nové životné poslanie týchto hnedých papierových vreciek na strope v znamenitej bardejovskej kaviarni. “Strop ako aj podlaha tvoria veľkú časť interiéru. V tomto projekte bol strop hotový. Kazetový, ale nepáčil sa mi,” začína opisovanie dizajnérka. Majitelia ho však spočiatku nechceli meniť. “Až keď bol celý zvyšok hotový, prišli tam a uvedomili si, že som im nechcela zle,“ dodáva s úsmevom a priznáva, že pokiaľ ide o vrecúška, inšpirovala sa v jednom butiku v Poľsku. “Tam ich mali vo výklade. Prišlo mi to ako skvelé riešenie. Síce pracné, ale veľmi efektné. Zostávala už len otázka, kde ich zohnať?” spomína nadšená umelkyňa. Do hľadania sa pustili úplne všetci. Napokon objednávali od viacerých dodávateľov. Keď už boli na správnej adrese, na rad prišla inštalácia. “Zahralo nám do karát, že bol kovid. Všetko bolo zatvorené a ten čas využili majitelia na dokončenie stropu. Na ploche 250 metrov štvorcových spotrebovali viac ako 12 000 vrecúšok,” dokončuje príbeh retro vreciek, ktoré boli pomyselnou bodkou za jej prácou na tomto projekte.
Presvedčila som sa sama
Naša prvá konverzácia o praktickom a dobre využiteľnom pozostatku socializmu bola len začiatkom krásneho priateľstva a spolupráce s touto talentovanou ženou. Chcela som ju vidieť v akcii a priala som si, aby jej kreativita navštívila aj náš domov. Bola som zvedavá, či si budeme rozumieť aj pri zariaďovaní domácnosti. Príležitosť nenechala na seba dlho čakať. Začali sme zľahka. Kam zavesiť obrazy? Mali sme čerstvo namaľované izby, Odette prišla na kávu a popritom ochotne našla umeleckým dielam nové výslnie. Poradila aj s ďalšími doplnkami. No najviac ma presvedčila vo chvíli, keď som jej počas Whatsapp hovoru ukázala stenu, s ktorou sme si nevedeli rady. Len sme vedeli, že na nej chceme mať televízor. Nepotrebovala sa zamýšľať, za chodu kreovala a ja som hĺtala jej nápady ako ryba navijáky. Rýchlosť akou prichádzali ma odrovnala. A výsledok? Dokonalý.
“Preto je dôležité, aby bol dobrý vzťah medzi klientom a mnou, aby mu neprekážala spomienka na mňa.”
Nekončí to za stenami priestoru
Čo sa mi páči na kreativite interiérovej dizajnérky Odette Fedorovej už viete. V obrátenom garde mi o tom, čo sa jej samej páči na vlastnej tvorbe povedala toto: “Vždy navnímavam okolie. Nie je to len o tom, čo je dnu, ale aj to, čo je vonku. Aby to bolo v harmónii. Tak to bolo aj pri zariaďovaní kaviarne, kde sme sa spoznali. Snažila som sa aj o harmóniu s exteriérom. Vonku je žltý kostol, tak sme dali žlté sedačky. Dizajn nekončí za stenami priestoru.” A tak sa nemôže stať, že by apartmán pri mori vyzdobila lyžami a naopak do Tatier dala loďku. “Je to vždy o celku, všetko do seba musí zapadať. Je to ako puzzle,“ upresňuje sympatická Košičanka.
Od závesov k dizajnu
Každý dom, byt, kaviareň, či hotel, ktorý Odette Fedorová zariaďovala má svoj príbeh. Aj jej život už napísal hotové romány. Úplne prvý interiér robila keď mala 20 rokov. “Navrhovala som drogériu. A potom dlho nič,” spomína. Ako aupair pôsobila v Anglicku. Práve tam prišiel impulz na štúdium dizajnu. “Bola som unesená zo závesov, ktoré mala na oknách rodina, kde som pôsobila. Tie ťažké, ručne prepracované, bez chyby ušité závesy, pri výrobe ktorých tvorcovia látkou vôbec nešetrili ma nadchli natoľko, že som sa dala na štúdium “soft furnishing”. Je to všeobecný názov pre závesy, poťahy nábytku a ďalšie veci vyrobené z látky, ktoré zdobia miestnosť. Z prekrásnych zvyškov drahých látok, ktoré v obchode nakúpila za babku, šila kabelky. Po návrate na Slovensko sa dve dekády venovala móde. Jedna náhoda ju priviedla aj k hudobnej produkcii. “Začalo to stylingom interpretov ako Martina Schindlerová, Zuzana Smatanová, ale aj pesnička Obyčajné slová od Tomáša Bezdedu a Adely nesie môj rukopis,” upresňuje kedysi módna návrhárka Odette Fedorová (na foto v strede). Pri tvorbe videoklipov však nezostala.
Kúsok z nej tam zostáva
Každú tvorivú prácu má Odette Fedorová rada, no najviac jej k srdcu prirástol interiérový dizajn. A robí to po svojom bez ohľadu na to, čo je práve v móde. “Keď príde niečo nové a zaujme ma to, viem ten prvok použiť. Kým sa mi to páči a je vhodný, používam ho. Pre mňa je dôležité, aby to plnilo funkciu a bolo to realizovateľné. Už pri návrhu rozmýšľam v dimenziách rozpočtu, účelu, miesta a potrieb klienta. Nesnažím sa vnímať trendy pre trendy,” vysvetľuje dizajnérka. A rovnako ju pri práci neparalyzuje ani obrovské množstvo možností. “Vždy sa dá vybrať to, čo sa práve hodí. Jedna možnosť je vždy najbližšie k tomu, čo potrebujem. Výber ma zabolí len keď vyberiem niečo, čo je drahé a potom nájdem lacnejšiu verziu,” otvorene priznáva môj dnešný hosť. Interiérová dizajnérka Odette Fedorová si zároveň uvedomuje, že kúsok z nej vždy zostáva v priestore, ktorý zariaďuje. “Preto je dôležité, aby bol dobrý vzťah medzi klientom a mnou, aby mu neprekážala spomienka na mňa. Klientov si vyberám podľa toho, či chcem alebo nechcem s nimi tráviť čas,” konštatuje citlivo skúsená dizajnérka.
“Niekedy ani kľúč nedáva taký pocit, že niekam patríme ako zubná kefka.”
Domov podľa Odette
Keď som sa sťahovala do prvého vlastného bytu, kamarátka mi poradila, aby som sa nesnažila mať kompletne zariadený domov hneď od začiatku. Vraj keď tam začnem bývať, zistím, čo kde potrebujem. Odette Fedorová túto radu skorigovala: “Je lepšie si to na začiatku nastaviť správne. Preto je dobré mať dizajnéra, lebo ak vie nacítiť priestor a pochopiť potreby ľudí, ktorí tam budú žiť, vie to uchopiť správne.” A kým ja vnímam jej šikovnosť aj cez rýchlosť akou pracuje, ona má inú optiku. “Ja pracujem pocitovo, nie tabuľkovo a šablónovite. Nemám na to návod, ani ho napísať neviem. Niektoré paramatre môže mať človek naučené, ako hĺbka lavice, výška stola, ale farby musíte navnímať. Dôraz kladiem na praktickosť a využitelnosť daného priestoru a snažím sa ich zakomponovať.” Ja som do nášho rozhovoru zakomponovala aj porekadlo “všade dobre, doma najlepšie”, lebo som chcela vedieť prečo to tak cítime. “Podľa mňa je to tým, že doma za sebou zavrieme dvere a máme tam súkromie. Aj taký malý rozdiel ako vybaliť si kufor na dovolenke robí pocit domova a pohodlia. Domov je miesto, kde máš práve zubnú kefku. Niekedy ani kľúč nedáva taký pocit, že niekam patríme ako zubná kefka.” A tú teraz určite použijem, keďže tento blog píšem neskoro v noci a odtiaľ moje kroky povedú rovno do postele.