„Ešteže existujú škrečky!“ povzdychne si nejeden rodič, keď deti zatúžia po zvieratku. Hoci sú v domácnostiach bežné, o škrečkoch vieme pomerne málo. To chce zmeniť Denisa Štefunková, ktorá svoj terajší život zasvätila štúdiu a spoznávaniu týchto rozkošných chlpáčov.
Tam, kde nemôže pes a mačka, príde…
Škrečok. Veď to určite poznáte. Deti sa dostanú do veku, keď začnú túžiť po väčšej zodpovednosti a sú odvážne ako rytier v papierovej prilbe. Trúfajú si chovať doma aj slona, len aby mali domáceho miláčika, o ktorého sa môžu starať. Skúsenosti ukazujú, že krivka nadšenia prudko klesá už po pár týždňoch a starostlivosť o zvieratko napokon ostáva na pleciach rodičom. Škrečok je však skvelý kompromis. A tak veľakrát bezhlavo nabehneme do obchodu a bez toho, aby sme si zistili, či je škrečok pre nás vhodný a aké podmienky potrebuje, aby bol spokojný, si ho jednoducho kúpime.
Inšpirovala ju Vločka
Jedným z tých zvieratko-chtivých detí bola aj Denisa Štefunková. Prvého škrečka mala ako osemročná. Dnes je z nej zrelá tridsiatnička a spoločnosť jej robí Buri, ktorý nahradil Vločku. „Škrečky sa totiž dožívajú rok-dva,“ dozvedám sa aj ja. Práve táto samica ju inšpirovala k tomu, aby sa škrečkom venovala bližšie. „Bola často podráždená, ohrýzala mriežky, moje prsty, odmietala kontakt, pišťala. Tak som pátrala, v čom to je. Na zahraničných fórach som sa dočítala, že škrečky majú radi väčšie bývanie. Potrebujú životný priestor, rovnako ako my ľudia,“ opisuje majiteľka a milovníčka škrečkov.
„Mala som obdobie zdravotných problémov. Trpela som insomniou. Buri bol mojím terapeutom a útočiskom zároveň.“
Po zmene príbytku sa Vločka upokojila. Keď jedného dňa prišiel čas rozlúčky, Denisa neváhala a zadovážila si ihneď nového zvieracieho kamaráta „Mala som obdobie zdravotných problémov. Trpela som insomniou. Buri bol mojím terapeutom a útočiskom zároveň. Po nociach, keď som nemohla spať, som rozmýšľala komu inému dokážem pomôcť. Napadlo mi, že napíšem knihu o škrečkoch,“ odokrýva Denisa, ktorá toto vnuknutie zobrala vážne.
Diera na trhu
Nájsť dieru na trhu v dnešnej dobe je umenie. Denisa ju našla. Skôr ako napísala čo i len riadok svojej novej knihy o škrečkoch, zisťovala, čo všetko je v slovenčine dostupné. „Zistila som, že o škrečkoch existuje veľmi málo zdrojov. Ak aj nejaké sú, svojím obsahom neoslovujú masy ľudí či chovateľov. No najmä, literatúra pre deti na túto tému absentuje,“ zdôverila sa mi Denisa, ktorá začala písať brožúrku o chove škrečkov, ale rýchlo zistila, že dôležitých informácií je veľa a brožúrka nebude stačiť. Ďalšou voľbou bola kniha.
Ako začala
Autorka pripravovanej publikácie, ktorá dostala názov „Škrečkopédia – Staň sa superhrdinom svojho škrečka“ chcela najskôr svet škrečkov a ich milovníkov dobre spoznať. „Začala som komunikovať s etickými chovateľmi škrečkov a vyhľadávať vedecké časopisy a články. Robila som si vlastný výskum, ktorý ma zaviedol aj do Čiech. Našla som tam klub chovateľov a milovníkov škrečkov, ktorý združuje aj tých slovenských,“ vyznala sa nadšená Denisa a vo svojom zámere bola čoraz viac utvrdená. Prekvapilo ju, koľko nadšencov je u nás i v Čechách a aká milujúca je komunita chovateľov. Na spoluprácu prizvala aj detských psychológov, chovateľov a veterinára, ktorý dohliadal na odbornú stránku veci.
„Chvíľu som žila v Holandsku, kde chov škrečkov zakázali. Nechcela som, aby sa to stalo aj na Slovensku.“
Foto: Patrik Velich
Nie je škrečok ako škrečok
Počas obdobia príprav sa Denisa Štefunková sama veľa naučila. „Každý škrečok má inú povahu. Aj súrodenci sú odlišní. Introverti, spoločenskí, primadony a hlavne veľkí bežci. Za noc zabehnú aj 9 kilometrov. Sú nenároční na starostlivosť, netreba ich ani očkovať,“ vyzdvihuje jednu z výhod pre chovateľov. Potrebujú mať pravidelne čistené toalety, ale podstielku stačí vymeniť raz za pár mesiacov. „Všetky škrečky, okrem škrečkov Campbellových sú striktne samotárske, takže sa môžu chovať iba jednotlivo, pretože svoj priestor majú najradšej iba pre seba,” vysvetľuje Denisa a na kontrast dopĺňa, že ako každý živý tvor aj škrečky túžia po ľudskom kontakte. Stačí im vraj pol hodina až hodina intenzívnej pozornosti denne. „Vtedy vylezú, ale keď chcú byť sami, tak sa schovajú pred svetom. Presne tak ako my,“ akcentuje šibalsky spoločnú vlastnosť ľudí a týchto zvierat.
Škrečky sú prvé zvieratká detí
Keď počúvate Denisu rozprávať o škrečkoch, z jej hlasu cítite veľkú radosť. Je vidieť, že jej záujem o tieto obľúbené hlodavce je úprimný. „Chvíľu som žila v Holandsku, kde chov škrečkov zakázali, lebo sa ľudia nevedeli o nich dobre starať. Nechcela som, aby sa to stalo aj na Slovensku. Cítila som potrebu edukovať ľudí a najmä deti, pretože je to zvyčajne prvé zvieratko, o ktoré majú možnosť sa starať,“ vysvetľuje svoju motiváciu autorka Škrečkopédie.Moderné manuály o nich však neexistujú. Pôvodne to mala byť kniha pre dospelých, napokon je to hravá a praktická príručka pre deti a všetkých škrečkárov, ktorí s ich chovom práve začínajú,”upresňuje autorka vysvetľujúc mi premeny, ktorými prechádzal kreatívny proces písania knihy. Dnes je finálna podoba hotová.
Objavte svet škrečkov
V knižke vystupuje päť škrečkovských hrdinov, ktorí spolu so svojimi kamarátmi ukazujú, čo majú radi a čo im prekáža. Čitateľ na úvod absolvuje zábavný kvíz a ten mu poradí, ktorý škrečok je preň najvhodnejší. “Potom sa zoznámi s jednotlivými druhmi, ich obľúbeným bývaním, jedlom aj „škrečkovskými tajomstvami“ – napríklad o ich výnimočných zmysloch. Kniha sa dotýka aj citlivých tém ako choroby či rozlúčky. Záver je láskavý a inšpiruje k ďalšej starostlivosti o zvieratká,” uzatvára autorka Denisa Štefunková.Kniha sa práve ilustruje a rozbehla sa aj crowdfundingová kampaň, vďaka ktorej bude možné ju neskôr vydať. Ak vás téma oslovuje, v rámci predpredaja sa dá podporiť jej vznik a zabezpečiť si výtlačok medzi prvými.