Slovenský fenomén, kapela Hrdza, je dôkazom, že aj ľudovú tvorbu možno prezentovať moderným, atraktívnym spôsobom. Zohratá partia hudobníkov z Prešova tvorí rozmanitú a nespútanú hudbu, ktorá má vďaka veľkej pestrosti dosah na širokú škálu poslucháčov. Nielen pre svojich fanúšikov má obľúbená formácia pripravených hneď niekoľko noviniek. K nim patrí napríklad i nová skladba Beťar ďivka.
Tvorba skupiny je ovplyvnená slovenskou ľudovou hudbou, rockovým žánrom, ale tiež exotickejšími motívmi. Skupina Hrdza kedysi bodovala na českých folkových festivaloch, dnes má na konte videoklipy s miliónmi zhliadnutí a úspechy v zahraničných rebríčkoch world music. Pripomeňme si, že zatiaľ posledný album Neskrotený dosiahol v apríli 2019 štvrté miesto v prestížnom medzinárodnom rebríčku World Music Charts Europe (WMCE). Recenzia naň znela: „Hneď pri prvej piesni si uvedomíte, že ste tu našli niečo výnimočné. Hudba hraná s radosťou a zo srdca. Silné hlasy, špičkoví hudobníci, šikovne spracované autorské piesne a prvotriedna produkcia sa spájajú s rodeným nadaním a citom pre komponovanie. Táto partia nielenže robí vlastnú tvorbu, ale vytvorili tu niečo úžasné zmiešaním starého a nového do nádherne príjemného zvuku. Takéto okúzľujúce albumy neprichádzajú každý deň, preto si tento nenechajte ujsť.“
Úspech u nás odštartovala aj televízna šou
Na Slovensku však dopyt po skladbách kapely rástol skôr postupne, najprudkejšie v období, keď folklóru začali venovať zvýšenú pozornosť mainstreamové médiá – vrátane Slovenskej televízie, ktorá vysielala masovo sledovaný program Zem spieva. Záujem narastal nielen o ľudovú hudbu a jej moderné úpravy, ale napríklad aj o tradičné remeslá a Hrdzu ako takú. Za všetko hovorí ich absolútne vybookovaný kalendár vystúpení, ktorý Hrdza pravidelne aktualizuje na svojej webovej stránke. Skupina nebude chýbať na Folklórnom festivale Východná, Horehronskom Mecheche, festivale Lodenica na Zelenej vode či v Prešove na Helfeste.
Rusínske korene
Slavo Gibarti, zakladajúci člen kapely, spevák a gitarista, spomína rád aj na obdobie, keď Hrdza vystupovala s čisto rusínskym repertoárom: „Môj otec sa narodil v rusínskej obci Čirč. Žiaľ, nenaučil ma svoj rodný jazyk, no mňa chytil za srdce rovnako ako aj celá rusínska kultúra. Pred niekoľkými rokmi sme si dali dokonca preložiť naše piesne do rusínčiny. Cítil som, že si chcem pripomínať moje korene. Tieto skladby hrávame na koncertoch dodnes.“ K najväčším rusínskym hitovkám patrí i pieseň Štefan, ktorá poslucháčov a divákov zakaždým strhne svojím chytľavým rytmom.
Po štvorročnej albumovej odmlke má Hrdza pre fanúšikov ďalšiu dobrú správu. Už v septembri sa totiž dočkajú nového albumu, ktorý vyjde na CD, no takisto v špeciálnej, vinylovej verzii. Na albume bude dvanásť skladieb, z ktorých už podaktoré vyšli ako single. Skupina neostáva nič dlžná svojej povesti a pôjde o zmes rôznych štýlov, rytmu a poriadnej dávky temperamentu, ktorý s folklórom bezprostredne súvisí. Apropo, presne v tomto duchu sa nesie aj novinka Beťar ďivka. Sám Gibarti ju opisuje ako festivalovú dupačku s výborným husľovým partom a cimbalom, ktorá býva najmä v prevedení naživo zárukou poriadne odviazaného zážitku. „U nás na Východe nie je neznámou piesňou. Tí, ktorí majú radi rusínsku nôtu, ju poznajú,“ dopĺňa. Pieseň vznikla ešte počas pandémie a naspievali ju talentované speváčky kapely – folkloristiky, Martina Ťasková Kanošová a Barbora Fecková.
Slávo Gibarti priznáva, že pomerne autenticky odráža aj jeho vlastnú skúsenosť s milovanou manželkou, čo si uvedomil iba nedávno pri nakrúcaní videa Nie tvoja: „Aj ja som si našiel beťárku a život s ňou je, poviem vám, poriadne pestrý. Bola to láska na prvý pohľad, silno to medzi nami zaiskrilo a už nepustilo. No nejaký čas som ju musel doslova uháňať,“ smeje sa pri tejto spomienke ostrieľaný hudobník a teší sa, že to vtedy nevzdal. Zároveň priznáva, že poriadne beťárky sú i speváčky kapely Hrdza, ktoré počas presunov na koncerty nechávajú voľný priebeh svojim živelným náturám, smejú sa, spievajú a gestikulujú do takej miery, že kapela musela nedobrovoľne po desiatich rokoch vymeniť šoféra. (úsmev)
