Ingrid Fašiangová: Dialóg je najdôležitejším stavebným prvkom divadla

Riaditeľka divadla Nová scéna Ingrid Fašiangová vníma divadlo ako priestor, kde sa stretáva emócia, pokora a sila dialógu. Vedie jednu z najvýznamnejších slovenských scén s presvedčením, že umenie dokáže liečiť a meniť ľudí zvnútra. V osobnom i profesijnom živote sa spolieha na empatiu a zásadu, že k cieľu má zmysel dôjsť iba s čistým štítom.

Čo pre vás znamená pojem letná pohoda?

Leto mám rada, ale bez horúčav v Bratislave. Preto moje každoročné divadelné prázdniny patria dovolenke pri mori. V divadle si herci,  ani žiadna zo zložiek, ktoré sa podieľajú na príprave a realizácii predstavení, nemôžu dovoliť od septembra do júna čerpať dovolenky. Aj ja dobíjam baterky v júly, aby som mohla s entuziazmom vstúpiť do novej sezóny.

Kam najradšej cestujete? 

Grécko je moja srdcová destinácia. Od študentských čias som milovníčkou gréckej mytológie. Oslovujú ma nielen historické pamiatky,more, ale aj mentalita miestnych ľudí. S rodinou a priateľmi sme rokmi pochodili množstvo destináciíí, ale v ostatných rokoch sa najradšej vraciam do malebného prímorského mestečka neďaleko Atén. Ponúka všetko, čo k relaxu a dovolenke človek potrebuje. Krásna scenéria, láskyplní ľudia, dobré jedlo, more. Majú môj obdiv, že sa nikdy nikam  neponáhľajú. Všetko riešia s nadhľadom a úsmevom. To mi cez leto mimoriadne vyhovuje.

Grécko ste opísali ako svoju srdcovú krajinu. Je niečo, čo ste sa od Grékov naučili a prenášate si to aj do života doma?

Žiaľ ich stoickú pohodu, ktorú u nich najviac obdivujem, nedokážem doma aplikovať. Možno ale moja vysoká miera empatie má pramene v mojej „gréckej minulosti“ (smiech)

Máte radšej cestovanie naslepo alebo si dopredu plánujete každú zastávku?

Som človek, ktorý v živote rád veci plánuje. Žiaľ, robím všetko na poslednú chvíľu a preto ma prekvapuje, že sa mi zatiaľ všetky moje plány splnili bez komplikácií, okrem tých, ktoré sa ovplyvniť nedajú. 

Ste rodená Bratislavčanka. Aký vzťah máte k mestu dnes? 

Narodila som sa na Šulekovej ulici a do desiatich rokov som na tej ulici aj bývala. Celé moje detstvo sa odohrávalo v uličkách starého mesta. Dodnes sa po nich rada prechádzam, fascinujú ma svojou jedinečnosťou. Do materskej školy a prvé roky základnej školy som chodila na Podjavorinskú a neskôr do jazykovej školy na Nedbalovej ulici.

Dodnes, keď idem okolo Grasalkovičovho paláca, sa mi prinavráti nezabudnuteľná historická podoba námestia s návratom zážitkov z detstva.  Zažívala som totiž dobu, kedy detstvo bolo skutočným detstvom. Behali sme po uliciach, hrali sme sa na dvoroch, ale chodili sme aj kradnúť čerešne do priľahlých, opustených záhrad. 

Spomeniete si z tých čias na veselú príhodu, ktorá vám vždy vyčarí úsmev na tvári?

Do detailov mám zmapovanú celú Pražskú ulicu, pretože ako dieťa som tam pešo chodila na klavír k profesorke Chladnej. Možno je to neuveriteľné, ale vždy keď idem okolo jej vchodu, vždy si na ňu spomeniem. Bola to úžasná pani profesorka, ktorá mi dala základy k láske k hudbe a umeniu. Rada si spomínam aj na jej veľkého vlčiaka, ktorý ležal pod klavírom. Vždy, keď som bola nepripravená a hrala falošne, ten pes neskutočne zavýjal. Na hodiny som veľakrát išla so stresom, nie kvôli výčitkám, že som málo cvičila, ale kvôli psovi, ktorý bude opäť zavýjať. 

Na aké predstavenie sa môžeme tešiť na Novej scéne na jeseň? 

Novú sezónu už štvrtý rok otvárame koncom augusta projektom Leto na hrade. Po minuloročnom úspechu uvedieme koncert Od operety k muzikálu so symfonickým orchestrom pod dirigentskou taktovkou Petra Valentoviča, s protagonistami Divadla nová scéna a hosťami Evou Katrákovou Bodorovou, Miroslavom Dvorským a Tituszom Tóbisz. Na Bratislavskom hrade prvýkrát dostanú priestor aj naše talentované deti, ktoré účinkujú v muzikáli Oliver. V koncerte Kráľovstvo muzikálov odprezentujú svoje muzikálové sny a dajú priestor aj svojim kamarátom z RDS Group.

Na javisku DNS v septembri uvedieme premiéru detskej hudobnej rozprávky  Tom a Lola z autorskej dielne Martin Fefe Žúži a Slavo Solovic v réžii Mariány Luteránovej. Z licencovaných titulov v októbri uvedieme Pánsku jazdu, koncertno-divadelný večer s deviatimi mužskými hereckými postavami v réžii Svetozára Sprušanského. So ženskými protagonistkami pripravuje titul SIX (šesť žien Henricha VIII.), s renomovaným choreografom Lackom Cmorejom. DNS pravidelne produkuje pôvodné slovenské muzikály. Momentálne pripravujeme príbeh o živote fenomenálneho predstaviteľa slovenskej hudobnej scény, Rišovi Mullerovi v réžii Romana Poláka pod názvom Život na dva ťahy, s premiérou v marci 2026.

Aké publikum najčastejšie navštevuje Novú scénu – vidíte v tom nejaký trend?

Teší nás, že návštevnosť sa nám z roka na rok zvyšuje, už by to chcelo zvýšiť kapacitu divadla. S divákmi pravidelne komunikujeme a databáza priateľov divadla sa rozširuje. Ponúkame predstavenia od malých detí až po seniorov. Napríklad pri inscenácii Bonviván  sme si mysleli, že životný príbeh Františka Krištofa Veselého osloví skôr starších návštevníkov, ale možno aj kvôli titulnej postave stvárnenej našim mladým Dáriusom Kočim si to prídu pozrieť aj mladšie ročníky. Snažíme sa vyhľadávať tituly rodinného charakteru. Veríme, že aj naďalej budú naši diváci s programovou ponukou spokojní.

„Každé umenie lieči a preto mu treba vytvárať veľký priestor a osvetu, aby nás láska k umeniu sprevádzala v akejkoľvek podobe po celý život“

Snažíte sa svojimi titulmi prispieť aj k edukovaniu divákov? Máte skúsenosť, že publikum formuje obsah inscenácií? Reagujete na spätnú väzbu?

Prioritou DNS ako profesionálneho hudobno-dramatického divadla je nielen ponúkať slovenské premiéry svetoznámych muzikálových titulov, ale dávať priestor aj slovenským autorsko-realizačným tímom. Vytvárame im priestor profesionálne sa etablovať. Mnohokrát práve pôvodné diela otvárajú diskusiu o spoločenských problémoch a konfliktoch, čo môže pomôcť publiku lepšie pochopiť seba samých v konfrontácii s inými. Nielen samotný príbeh, ale aj vizuálno-akustická stránka predstavení stimuluje  divácke myslenie, predstavivosť a silné emócie. Tešíme sa z pozitívnych hodnotení, ale reflektujeme aj na negatívne, ktoré nás mnohokrát posúvajú vpred. 

Myslíte si, že divadlo má dnes aj liečivú funkciu? Ak áno, v čom?

V divadle aj negatívne témy, ak sú profesionálne spracované, sa nás emotívne  dotýkajú  a môžu v nás vyvolať dávku katarzie. Z môjho pohľadu každé umenie lieči a preto mu treba vytvárať veľký priestor a osvetu, aby nás láska k umeniu sprevádzala v akejkoľvek podobe po celý život.

Ako sa zmenil váš pohľad na vedenie divadla odkedy ste nastúpili do funkcie?

Viesť umeleckú inštitúciu nie je vonkoncom jednoduché. Pracujeme s vysokou mierou emócií, s rôznorodým názorovým spektrom a pohľadom na umenie, mnohými legislatívnymi obmedzeniami, ktoré sú v našej oblasti ťažko realizovateľné. Dôležitou súčasťou úspešného fungovania umeleckej inštitúcie je však schopnosť viesť konštruktívny dialóg. Dialóg je nakoniec najdôležitejším stavebným prvkom divadla. V prípade hry posúva dej ďalej a v prípade inštitúcie posúva úspešnosť divadla ďalej.

Keby ste si mohli dať jednu radu ako žena – riaditeľka sama sebe na začiatku tejto cesty, aká by to bola?

Výzvu šéfovať divadelným múzam  som prijala s pokorou a vedomím, že prinesie rôzne peripetie. Stála som pred rôznymi križovatkami a nie vždy bolo a je jednoduché vybrať si tú správnu cestu. Prísť do úspešného cieľa znamená víťazstvo, ale iba v prípade, ak svoju cestu k cieľu prejdeš s čistým štítom.

A moje „ženské“ poznanie? S láskou sa to dá!

foto: archív I. F.