V rytme celoročného tvorivého ruchu, tanca a detskej energie prežíva Iveta Tkáčová aj adventné dni. Hoci jej decembre patria najmä prípravám veľkolepej vianočnej show, doma sa snaží udržiavať kúzlo tradícií, ktoré si niesla z detstva.
Vo vašom profesionálnom živote vládne rytmus a pohyb. Majú aj vaše Vianoce rituál, ktorý dodržiavate každý rok?
Určite áno. Každý rok sa napríklad snažím, aby už od 1. decembra boli na stole aspoň dva druhy vianočného pečiva, nech nám doma rozvoniava sviatočná atmosféra. Odkedy sa Dom umenia presťahoval do centra a namiesto dvoch poschodí fungujeme na piatich, len ťažko sa mi darí tento zvyk dodržať. Väčšinou začínam piecť až po našej vianočnej show. A odkedy máme v Dome umenia viac ako päťsto detí, prirodzene poľavujem v niektorých domácich tradíciách a december trávim najmä prípravami na vystúpenie. Potom týždeň pred Štedrým večerom dobieham, čo sa dá. Ale všeobecne si myslím, že žijeme v príliš zrýchlenej dobe. Úprimne, nepoznám takmer nikoho, kto má v decembri včas upratané, napečené a darčeky pripravené.
Máte vianočný zvyk alebo tradíciu, ktorú ste odovzdali svojim dcéram?
Ešte by som nepoužila minulý čas v slove „odovzdala“, keďže obe dcéry stále bývajú doma. Verím však, že keď raz budú mať vlastné rodiny, prenesú naše domáce čaro aj do svojich domácností. Budem rada, ak si pustia slovenské koledy a upečú svojim manželom moje overené recepty. Najdôležitejší je však aj tak úsmev, pokoj a dobrá energia. Kedysi som si detailne potrpela na tom, aby bolo všetko tip-top, aby boli vianočné koláčiky dokonalé ako z obchodu. Dnes mi nevadí, ak sú trochu krivé. Hlavné je, aby vládol doma smiech a pohoda. Učím sa nebáť sa nedokonalosti a šetriť si energiu na skutočne dôležité veci.
Ako sa zmenilo vaše prežívanie Vianoc, odkedy ste mamou?
Zmenilo sa úplne všetko. Dnes sa oveľa viac teším z toho, že môžem obdarovať iných, než z toho, čo dostanem ja sama. Deti nás učia neprežívať sa a myslieť viac na druhých. Moje dievčatá sa v tom stali mojimi najlepšími učiteľkami.
Pamätáte si moment z detstva, ktorý pre vás dodnes predstavuje esenciu Vianoc? Taký, ktorý by ste si najradšej znovu „odtancovali“?
Tých momentov je nesmierne veľa. Moja mamina bola a je veľmi rodinne založená a na Vianoce, aj mimo nich sa vždy išla rozdať. Bola všade. Jej úsmev, jej láska, jej neha… To všetko by som zhrnula do dvoch slov: teplo domova. S bratom sme ho dostávali rok čo rok a som za to naozaj vďačná. Ako dieťa som prežila každé Vianoce ako malé kúzlo.
Čo vás dokáže preniesť do vianočnej nálady najrýchlejšie? Pesničky, vôňa medovníkov, svetielka alebo chvíľka ticha?
Naša vianočná show. Pre mňa je to absolútnym vyvrcholením roka – momentom, kedy zažijem všetko, čo si moja duša pýta. Už tretí rok nám s jej tvorbou pomáha Janko Ďurovčík a všetci vedia, že od prvého dňa sústredenia plačem ako malé dieťa. Dojíma ma detský spev, tanečné výkony našich detí, herecké momenty… Kto na našej show ešte nebol, len ťažko pochopí. To jednoducho treba zažiť. Tá tohtoročná sa koná v nedeľu 7. decembra v divadle JANART.
Ako prežívate predvianočné obdobie spolu s vašimi kolegami v Dome umenia?
Napríklad teraz už siedmy deň presúvame zdobenie stromčeka, lebo jednoducho nie je čas a deti sa nás na chodbách pýtajú, dokedy bude stromček holý, zelený. Aj to je súčasť predvianočného zhonu, taký je život. Prioritne riešime všetko, čo súvisí s našou vianočnou show. Hudobné podklady, kostýmy, scenár. Do toho nám deti z The Wave v piatok cestujú na Majstrovstvá sveta. Popritom riešime každodennú agendu, aby škola fungovala tak, ako má. Ale najdôležitejšie je, že nás to všetkých nesmierne baví a napĺňa. Nedávno som počúvala podcast, v ktorom zaznelo, že iba sedemnásť percent ľudí skutočne napĺňa ich práca. A my patríme medzi tých sedemnásť percent, to je podľa mňa najväčší dar.
Aký darček z vašej ponuky kurzov či lekcií by pod stromčekom potešil nejednu dámu?
Myslím si, že v decembri by každú dámu potešila darčeková poukážka na masáž, trapézy máme v tomto období stuhnuté asi všetci. Ponuka kurzov a otvorených hodín je u nás veľmi široká, takže každý si vie nájsť to svoje. Či už ide o tanec na opätkoch a dynamickú choreografiu, alebo o meditačnú jogu. Nájdete u nás tiež ľudové tance, shuffle, latino, k-pop ale tiež balet či sériu skvelých workoutov a mnoho iného.
Keďže tanec je často príbehom bez slov, aký príbeh podľa vás rozprávajú Vianoce?
Príbeh odpustenia, precitnutia, zahodenia krívd a príbeh silných objatí.
Máte vianočné želanie, ktoré sa rok čo rok opakuje, alebo sa nechávate prekvapiť tým, čo vám život nadelí?
Cítim, že sa z roka na rok mením, a tým pádom sa trochu menia aj moje želania. To pracovné mám však stále rovnaké, šťastné deti a spokojní rodičia. A v osobnom živote šťastné deti a spokojný manžel. Nič viac mi netreba.
Aké zaujímavé novinky z Muzikálovej akadémie alebo vašich tanečných skupín chystáte na nový rok?
Máme veľa plánov. V Muzikálovej akadémii začneme v januári pracovať na novom divadelnom predstavení. V tanečnej oblasti nás čaká množstvo domácich aj zahraničných súťaží, vystúpení a projektov. Pripravujeme viaceré workshopy so zahraničnými lektormi a začiatkom roka už budeme plánovať aj letné tábory, tanečné a muzikálové kempy. Za zmienku určite stojí tiež muzikálový workshop so skvelou muzikálovou speváčkou a herečkou Betkou Bartošovou alebo workshop kreatívneho písania s Danielom Hevierom. Všetky informácie nájdete aj na www.rdsartgroup.sk
Ak by ste mali popriať ľuďom niečo netradičné, čo by to bolo?
Popriala by som ľuďom, aby boli k sebe navzájom tolerantnejší. Zdá sa, že práve tolerancia sa v súčasnosti zo spoločnosti pomaly vytráca a hodnotný dialóg bez zbytočných emócií je čoraz vzácnejší. Ak by sme všetci mali rovnaký názor, civilizácia by stagnovala. Rozdielne pohľady sú motorom pokroku a je správne, že ich rôznorodé máme. Potrebujeme ich však vedieť správne formulovať, prijímať a uchopiť, bez nenávisti a nálepkovania, s rešpektom a s dávkou ľudskosti. A nielen v decembri. Všetkým prajem krásne a pokojné Vianoce, plné zdravia a lásky.
Foto: archív RDS Art group, Sandra Benčič