Herec Jaroslav Dušek pôsobí ako človek, ktorý sa nikam neponáhľa a pritom má v sebe neustály pohyb. Jeho slová sú pokojné, presné a zbavené potreby presviedčať. Rozhovor s ním je návratom k schopnosti pozerať sa na veci bez zbytočných nánosov a s otvorenosťou, ktorá dnes nie je samozrejmá. Jeho postoj „viem, že nič neviem“ nepôsobí ako fráza, ale ako prirodzený spôsob bytia.
Do kín mieri film Prianie k narodeninám: Krstiny, ktorý voľne nadväzuje na dve predchádzajúce divácky úspešné komédie Prianie k narodeninám a Prianie Ježiškovi. Čo by ste si pre planétu, svet a sám pre seba želali vy?
Mám stále rovnaké prianie: aby boli všetky bytosti šťastné. Akurát každý svoje šťastie dosahuje iným spôsobom.
Vaša postava Arnošta často netuší, čo sa okolo neho deje a reakcie ostatných ho fascinujú. V prvom filme ste riešili peripetie syna Petra, ktorý má so svojím priateľom rovnaké narodeniny ako vaša postava. Čo riešite tentoraz?
V pokračovaní mám celkom solídny prípad. Môj hrdina sa opäť začne zapájať ako amatérsky kriminalista. Detektív so všetkým, čo k tomu patrí. Ušili na neho búdu a on to rieši.
V traileri je uvedené, že ide o trochu ulítlou rodinu. Nie ja každá rodina jemne ulítlá na rôzne smery?
Určite áno. Keď nahliadnete trochu pod pokrievku, budete sa len diviť. To platí pre všetky rodiny. Myslím to len v dobrom.
Dá sa vždy premýšľať v „tom dobrom“?
Neviem, ja sa v zlom jednoducho nehrabem. To som si postupne zvykol. Radšej hľadím na jadro, esenciu každého človeka a tá býva čistá.
Vy pôsobíte byť vždy príjemne nad vecou, aká je najlepšia cesta len tak pozorovať svet? Je to sen mnohých ľudí..
Myslím si, že sa to nemeria bežnými rozmermi. Je to vnútorná cesta každého z nás a tam nemeriate metre, časy, sekundy.. Tam sa to meria ináč.
Nadviažeme na film Nečakané leto, kde vaša postava tvrdí, že deti sú iba starosti a stoja peniaze. Pričom práve deti nám otvárajú tie najdôležitejšie kapitoly života. Ako na nich podľa vás hladieť a ako sa naučiť ich čo najlepšie vnímať a učiť sa od nich?
Pozorovať ich. A učiť sa od nich. Treba ich nechať rozvíjať ich fantáziu a vnútornú bytosť. Situácie bývajú rôzne, ale pri deťom je dobré, aby mali priestor na to, aby rozvíjali svoju energiu a svoj spôsob vnímania. Nie je dobré to predčasne urýchľovať a zasahovať do toho.
Ideálne je „nechať ich tak“ pozorovať a navnímávať svet?
Slová sú vždy zložité. Keď to takto poviete, znie to zvláštne. Ja by som povedal, že ich treba milovať.
Film vyzerá byť veľmi príjemnou českou komédiou, čím si získal vás? Podľa čoho kývnete áno na spolupráce?
Kľúčový je scenár. Podľa neho navnímám či v tom projekte budem vedieť fungovať. Film Nečakané leto sa mi páčil pretože je scenár je jednoduchý a ponúka pokojný pohľad návratu do prirodzeného sveta. Ako dieťa som s rodičmi chodieval stanovať do lesa k rieke, k ohňu. Tento film je o prirodzenom bytí v prírode. Myslím si, že tomu sme sa ako spoločnosť mierne vzdialili. Natáčali sme na rôznych krásnych miestach.
Kam ste vy zvykli chodievať v detstve?
Mesta Sázava na rovnomennej rieke. Chodievam tam dodnes. Dcéra si tam s manželom postavila dom a my tam máme chalupu. Je to naše rodinné krásne hniezdo.
Čo ste sa o sebe naučili za posledný rok?
Že nič neviem.
Takže sme opäť na začiatku?
To nie je začiatok. To je práve to zistenie.
Máme pred sebou teda dlhú cestu..
Vy by ste stále chcela nejaké miery, to sa tým nemeria. Je to vždy o okamžiku, ktorý je prítomný taký aký je. Človek na konci dňa vždy zistí, že nič nevie a vždy sa objaví niečo nečakané. Nieje dobré na ničom lpieť. Na predstavách alebo myšlienkach.
Pri smrti blízkeho človeka mi pomáhali vaše videá o ponímaní smrti. Myslíte si, že otváranie sa novým témam a snaha o vykročenie vychodených chodníčkov môže priniesť úľavu?
Som rád, že vám pomohli. Ono to zas nie je nový pohľad, skôr prastarý. Vníma smrť skôr ako prechod a nie ako koniec. Podobne uvažoval už Sokrates. Naši blízky sú stále prítomní v našej krvi.
Čo vás na živote aktuálne najviac teší?
Nie som úplne zdravotne fit, mám teraz dni kedy zbieram silu a veľa odpočívam. Ale hrávam skoro každý večer. Na Morave, v Prahe.. Na jar sa teším na divákov na Slovensku v predstavení Manželské vraždení. V Čechách stále vystupujem aj so Štyrmi dohodami a piatou dohodou. Celý môj program je na stránke divadla Kampa.
Máte toho dosť, ale zjavne máte stále z toho radosť..
Presne tak. Inak by som to nerobil.
A viete sa niečoho desiť, mať strach?
Ani nie. Niektoré veci sa mi nepáčia, alebo ma netešia. Ale ja si vždy nájdem niečo nové, čo ma zaujíma. Nachádzam si svoj svet v ktorom sa pohybujem a svet, ktorý sa vnucuje zvonku si nevšímám.
Foto: Bontonfilm