Práve takého sme boli svedkom na jedinečnej škole. Prvý septembrový deň sme strávili v spoločnosti študentov 1. Súkromného Banskobystrického gymnázia. A slávnosť sa nekonala na školskom dvore ani v telocvični, ale priamo v Ministry of Fun, v jednom z najlepších a najmodernejších diskotékových klubov na Slovensku. Okrem študentov a vedenia školy sa na podujatí zúčastnili aj hostia, medzi ktorými nechýbala riaditeľka vydavateľstva Starproduction Mária Reháková a redakcia týždenníka Slovenka.
Súkromné Banskobystrické gymnázium je prvé gymnázium na Slovensku zamerané na odborné štúdium v oblasti virtuálnej grafiky. Ako jediná škola na Slovensku ponúka v rámci gymnaziálneho vzdelávania aj odborné. To znamená, že absolventi gymnázia sa môžu uplatniť na trhu práce hneď po maturite.
Začiatok sa teda konal skutočne vo veľkom štýle a z programu, ako aj zo slov vedenia školy sme vyrozumeli, že rovnako štýlovo, moderne a v duchu 21. storočia bude prebiehať aj nasledujúcich desať mesiacov.
Škola, ktorá sa prispôsobuje potrebám žiakov
Prítomným sa prihovorila digitálna sprievodkyňa Aja. Riaditeľ školy Tibor Maťaš ju však doplnil slovami: „Nové technológie vás veľa naučia, preto im dávame vo vyučovacom procese veľký priestor. No treba si pamätať, že vás nenaučia priateľskosti, súdržnosti či empatii. Tieto hodnoty si môžeme vytvárať len sami medzi sebou a škola vám poskytne dokonalý priestor na to, aby ste si ich vybudovali a odniesli do života ako trvalé a nenahraditeľné bonusy.“
Pozoruhodné výsledky, ktoré škola dosahuje už niekoľko rokov, pripisuje jej zriaďovateľka Martina Murgašová aj prístupu pedagógov k študentom: „Vždy sa treba prispôsobiť žiakom a tomu, čo aktuálna doba prináša. Nesúhlasím s vyjadreniami, že dnešná generácia žiakov je horšia, ako bola tá pred nimi. Nie sú horší, sú obrazom svojej doby a pedagógovia to musia rešpektovať. Učiteľ má byť žiakovi partnerom pri vzdelávaní, nie mu direktívnym spôsobom odovzdávať vedomosti.“
Súkromný gympel
Práve takto sa hovorovo označuje toto gymnázium a v tomto názve zaznieva aj srdečný, familiárny tón, ktorý jasne dáva najavo vzťah študentov k svojej škole.
„Ja veľmi rada spomínam na obdobie, keď som tu študovala,“ hovorí absolventka školy Klaudia Karová. „Škola mi dala veľmi veľa. Preto ma teší, že ju navštevuje aj môj braček. To nie je škola, do ktorej žiaci chodia, pretože musia. Myslím si, že aj terajší študenti mi dajú za pravdu, že je to škola, do ktorej každý chodí, pretože ho to baví. Ja si pamätám, že pre nás sa vyučovanie neskončilo poslednou hodinou. Ostávali sme ešte dlho po skončení vyučovania, pracovali sme na projektoch, ktoré nás bavili, a škola nás nesmierne podporovala v tom, v čom sme boli dobrí a čomu sme sa chceli v živote venovať.“
A to je asi najkrajšie vyznanie, ktoré túži počuť každý pedagóg, pre ktorého je práca poslaním…
