Od detí, ktoré si ľudový kroj obliekajú s veľkou hrdosťou, cez skúsených folkloristov až po spevákov, tanečníkov a muzikantov. Slovenský deň kroja 2026 prinesol do Banskej Bystrice mimoriadne pestrú prehliadku folklóru. Na dvoch scénach sa počas dňa vystriedajú desiatky súborov a skupín, ktoré ukážu, že tradície na Slovensku nepatria iba minulosti. Majú svojich pokračovateľov v každej generácii.
Tento rok dostala osobitný priestor práca našich predkov, každodenná súčasť života, ktorá určovala rytmus rodiny, hospodárstva aj celého roka. Práve súbory mali vo svojich choreografiách pripomenúť ľudí, ktorí pracovali na poliach, starali sa o hospodárstvo, tkali látky a sami si pripravovali materiály na svoje odevy.
Od Šurianky po Stankovanku
Folklórny maratón na Námestí SNP sa začal už dopoludnia. Ako jedna z prvých vystúpila spevácka skupina Šurianka, po ktorej prídu na scénu detské folklórne súbory Ďumbier, Kolíska a Hučava. Už úvod programu tak ukázal jednu z najdôležitejších stránok slovenského folklóru. Tradície majú komu odovzdávať tí starší a zároveň ich má kto preberať.
Nasledovali FSK Štrbän, spevácka skupina Borovô a FS Stankovanka. Ďalšiu časť programu vytvoria FSK Čeľadania, FSS Senior klub Opoj a DFS Podpolaček. Práve spojenie detí, dospelých a seniorov patril k najkrajším posolstvám celého podujatia. Na jednom javisku sa nestretli iba rozdielne regióny, ale aj generácie, ktoré si medzi sebou odovzdávajú to, čo kedysi počuli a videli vo svojich rodinách.
Pestrý obraz doplnil FS Brezina spolu s ĽH Inovec, spevácka skupina Studnička, DFS Matičiarik Banská Bystrica, spevácka skupina Vlčkovanka a DFS Ratolesť. Každé z týchto telies prinesol vlastný spôsob práce s piesňou, tancom či detským folklórom.
Folklór, ktorý rozpráva o živote
Tohtoročný program mal aj zaujímavú dramaturgiu. V jeho popoludňajšej časti sa vystúpenia folklórnych skupín prepojili s dokumentárnymi filmami venovanými jednotlivým lokalitám.
Po dokumente o Sebechleboch príde FSK Krivín, dokument venovaný Liptovskej Lužnej vystrieda FSK Lužňan, po filme o Liptovskej Tepličke nastúpi FSK Tepličan a po dokumente z Kozároviec sa predstaví FSK Praslica. Diváci tak neuvidia tradíciu iba ako javiskové číslo. Dostanú možnosť nazrieť aj do prostredia, z ktorého piesne, zvyky a spôsob života vyrastali.
Program pokračoval vystúpením DFS Matičiarik Nové Zámky, FS Ezdečan, FSS Olšava, FS Váh a FSK Lastovienka. Svoj hlas pridali aj Mužáci z Lábu a osobitné miesto patril baníkom, ktorých tradícia sa prirodzene spája s dejiskom podujatia.
Práve baníctvo je jednou z troch hlavných tém tohto ročníka. Banská Bystrica je s ním historicky úzko spätá a súčasťou programu je aj pripomenutie päťstého výročia veľkého banského povstania. Spolu s prácou a vierou tak banícka tradícia vytvoril jednu z hlavných obsahových línií Slovenského dňa kroja.
Deti dokazujú, že folklór má budúcnosť
Silné zastúpenie detských súborov nie je v programe náhodné. Okrem Ďumbiera, Kolísky, Hučavy, Podpolačeka, oboch Matičiarikov a Ratolesti sa počas popoludnia predstavil aj DFS Radosť a neskôr DFS Prvosienka.
Práve pohľad na najmladších folkloristov ukazuje, že kroj nemusí byť predmetom uloženým v skrini a ľudová pieseň nemusí zostať iba v starých zápisoch. Keď ich deti dostanú do rúk a naučia sa význam piesní, hier a tancov, tradícia pokračuje prirodzene ďalej.
Detské súbory pritom neboli iba krátkym spestrením denného programu. DFS Prvosienka a DFS Kolíska dostali priestor aj vo večernom galaprograme, čím sa najmladšia generácia folkloristov zaradí medzi výrazné mená celého dňa.
Silné mená slovenského folklóru
Popoludnie patrilo aj telesám, ktoré divákom ponúknu ďalšie podoby slovenského folklóru. Na hlavnej scéne sa predstavili FS Šarišan, ktorý počas dňa vystúpil dokonca viackrát, FSK Kýčer, Furmička, ŽSS Kovačica, Živena, opäť FSK Praslica a FSK Hráči z Malohontu.
Nasledovali FS Lioara, FS Hoštetko, FS Očovan, DFS Prvosienka, FS Hoštetnan, FS Čarnica a FS Heľpan. Záver hlavného popoludňajšieho programu bude patriť ďalšiemu vystúpeniu FS Šarišan, telesu PUĽS a napokon Chlopom z Heľpy, ktorí sa predstavili spolu s Otokarom Kleinom.
Práve táto časť programu najvýraznejšie ukazuje rozsah podujatia. Vedľa folklórnych skupín z menších obcí stoja veľké súbory, vedľa detí skúsení interpreti, vedľa tanečných telies spevácke skupiny. Slovenský deň kroja tak nestavia folklór do jednej formy. Predstavuje ho ako pestrý svet, v ktorom má každá obec a každý región vlastný rukopis.
Druhá scéna ponúkne ďalšie stretnutia
Folklór nežil iba na Námestí SNP. Samostatný program bol pripravený aj pri Barbakáne, kde sa od pravého poludnia postupne predstavili DFS Prvosienka, Furmička a FSK Praslica. Súčasťou programu bola tiež škola tanca, vďaka ktorej sa diváci môžu dostať k folklóru ešte bližšie.
Popoludní pokračovali ŽSS Kovačica, FS Lioara, spevácka skupina Studnička, FSK Lužňan, FSK Tepličan a DFS Ratolesť.
Večer vyvrcholil veľkým galaprogramom
Predstavili sa Horehronskí chlopi s Otokarom Kleinom, FS Šarišan, PUĽS, DFS Prvosienka, FS Očovan a DFS Kolíska. Súčasťou programu bude aj Sabinka Pinková.
Galavečer tak symbolicky spojil skúsenosť dospelých folkloristov s energiou detí. A práve v tom možno hľadať podstatu Slovenského dňa kroja. Nie je iba veľkou prehliadkou krojov ani jednodňovým návratom do minulosti. Je stretnutím ľudí, ktorí dokážu staré piesne, tance a zvyky preniesť do súčasnosti bez toho, aby stratili svoj pôvodný význam.
Každý súbor prináša svoj kúsok Slovenska
Za niekoľkými minútami vystúpenia na javisku sa často skrývajú mesiace skúšok, starostlivosť o kroje, učenie detí, práca vedúcich, choreografov, muzikantov i samotných členov. Aj preto je zoznam účinkujúcich na Slovenskom dni kroja taký dôležitý. Nie sú to iba názvy v programe. Každý z nich predstavuje komunitu ľudí, ktorá vo svojom meste či obci udržiava niečo, čo by bez nej mohlo postupne zaniknúť.
Od Šurianky, Ďumbiera, Kolísky a Hučavy cez Štrbän, Borovô, Stankovanku, Čeľadania, Senior klub Opoj, Podpolaček, Brezinu, Inovec, Studničku, Matičiarik, Vlčkovanku, Ratolesť, Krivín, Lužňan, Tepličan, Praslicu, Ezdečan, Olšavu, Váh, Lastovienku, Mužákov z Lábu, Radosť, Šarišan, Kýčer, Furmičku, Kovačicu, Živenu a Hráčov z Malohontu až po Lioaru, Hoštetko, Očovan, Prvosienku, Hoštetnan, Čarnicu, Heľpan a PUĽS vznikla na jeden deň veľká folklórna mapa.
Foto: Drahoslav Denkóci
