Herecký pár Dominika Richterová a Juraj Bača si prešiel odlúčením aj návratom, no dnes ich opäť spája silný magnet… a čoskoro aj s prírastkom! Juraj už preventívne pokukuje po šampóne proti šedinám a s Dominikou sa pripravujú na najväčšiu životnú rolu – rodičovstvo.
Juraj, gratulujeme! Ako ste prežívali moment, keď ste sa dozvedeli, že budete otcom?
Ďakujeme veľmi pekne. Je to, samozrejme, úžasná správa, ku ktorej pristupujeme s obrovskou vďakou, pokorou, šťastím a zároveň očakávaniami, čo všetko sa v našich životoch zmení (úsmev).
Správu ste oznámili slovami: „V týchto časoch – jedna krásna správa.“ Čo pre vás znamená stať sa otcom práve v dnšnej dobe?
Myslím, že nie som jediný, ktorý už ráno nemôže pozerať správy, z dôvodu, že svet je dnes veľmi rýchly a názorovo rozdelený. Chvíľku sme aj zvažovali, či sa s touto informáciou podelíme takto verejne, keďže ja si súkromie veľmi strážim. Nakoniec sme usúdili, že najviac ochránime svoje rodiny a našu budúcu, keď túto správu oznámime my a nie šikovní novinári, ktorí už asi aj tušili (úsmev). Som rád, že táto správa mnohých potešila a dostali sa k nám len pozitívne reakcie.
V dnešnom svete čelíme rôznym výzvam – neistote, rýchlemu tempu života, tlaku sociálnych sietí. Ako vnímate rodičovstvo v takomto kontexte?
Dlhodobo mám pocit, že nám pre svet na sociálnych sieťach uniká niečo veľmi podstatné, a to svet mimo sociálnych sietí. Ten skutočný. Málokto si uvedomuje, že sociálne siete sú biznis model. Už dávno nespájajú. Fungujú na jednoduchom princípe – čo spôsobí väčšiu hystériu a viac „kliknutí“ – to nám bude vyskakovať na našich profiloch… A keď to človeka pohltí, má pocit, že žijeme v zlej dobe, všetko je zlé, nič nefunguje, všetko ovládajú „ilumináti“, za všetkým je nejakým podlý miliardár, čo chce ovládnuť svet a podobné bludy.
Toto odmietam prijať. Myslím si, že sa máme relatívne dobre a potrebujeme sa upokojiť. Prestať sa nad všetkým zavzdušňovať a mať potrebu všetko radikalizovať. To, že tu v brušku rastie nejaký nový život, je pre mňa len veľkou pripomienkou toho, že v živote sú skutočne dôležité úplne iné veci. Rodina, zdravie, vnútorný pokoj. Myslím si, že sme na tieto veci zabudli a prestali sme si ich vážiť.
Vaši rodičia sú stále spolu a máte v nich stabilný vzor. Ako vás ich vzťah ovplyvnil v pohľade na rodinu a výchovu?
Človek si rýchlo zvykne na dobré a potom má pocit, že tie veci sú samozrejmosť. Ale moji rodičia mi ukázali, že sila vzťahu sa ukazuje najmä v kritických chvíľach. Oni spolu prekonali obrovské veci. Nečakanú stratu mojej babky z maminej strany, keď bola moja mama ešte veľmi mladá, choroby, pôžičky, moje zdravotné ťažkosti z obdobia detstva… Jednoducho, toto je niečo, čo sa nedá kúpiť za žiadne peniaze. Pocit, že tu je pre vás niekto skutočne – v dobrom aj v zlom. Toto si chcem zachovať a držať sa toho aj pri vlastnej rodine.
Dnes sa veľa hovorí o úlohe otca vo výchove. Aký chcete byť otec? Máte už teraz ujasnené nejaké princípy, ktoré by ste chceli dodržiavať?
Myslím si, že na túto úlohu sa nedá pripraviť. Ako deti máme pocit, že naši rodičia sú nejakí nad-ľudia, čo musia všetko vedieť, o všetko sa musia postarať, je ich povinnosťou prispôsobiť ich životy tým našim. No a teraz vnímam, že to boli a sú takí istí ľudia, s takou istou neistotou, problémami, strachom ako mám teraz ja, len to všetko dokázali zvládnuť a popri tom nás s bratom aj vychovať (úsmev).
Hovorí sa, že dieťa zmení život. Na čo sa najviac tešíte a čo vás možno trochu desí?
Občas sa v noci budím zo sna, v ktorom mi moja mamina v spomalenom móde hovorí vetu, ktorú som ako neposlušné dieťa počúval: „Veď aj ty raz budeš mať vlastné deti.“ (smiech). Samozrejme, robím si srandu, no pravda je taká, že ja som stále niekam liezol, niečo skúšal, niekam odbiehal – tak keď bude bábätko po mne, asi by som si mal kúpiť šampón proti šedinám (smiech).
Vy a Dominika ste jasným dôkazom, že patríte k sebe, aj keď ste sa odlúčili, spoločný magnet vás k sebe znova pritiahol. Čo na nej najviac obdivujete?
Úplne všetko, no najmä vnútornú silu a obrovskú obetu a ochotu hľadať riešenia a pracovať na sebe. Je pre mňa inšpiráciou toho, že keď človek chce skutočne niečo zmeniť, tak sa to dá, len treba vytrvať a hľadať spôsoby, ako áno a nie dôvody, prečo nie. Náš príbeh je plný krásnych a silných zážitkov a aj bolestivých chýb, no to všetko je cesta, vďaka ktorej sme dnes tam, kde sme. Skúsenejší, vyrovnanejší, silnejší…
Aký zaužívaný uzus vo výchove sa chystáte obísť a aký naopak ponechať?
No (smiech), s týmto sme opatrní, lebo väčšinou to býva tak, že čím viac sa človek snaží niečím „nebyť“ tým viac sa tým stáva, no určite nechceme preháňať. Vyrastali sme v dobe, keď neboli internetové poradne, keď sa skúsenosti s výchovou predávali z generácie na generáciu a toho sa chceme asi držať. Zdravého rozumu, dôvery k doktorom, vedcom a vzdelávaniu.
Ste známy tým, že máte rád humor. Myslíte si, že humor a nadhľad budú dôležité aj vo vašej rodičovskej „výbave“?
To vám poviem tak po roku, či ma ten humor neprejde (smiech). Zatiaľ to všetko berieme s nadhľadom a pohodou.
Rodičovstvo je aj o kompromisoch a učení sa. Myslíte, že vás táto nová úloha posunie aj v osobnom alebo profesionálnom živote?
Už teraz ma posúva. Zrazu všetko dostalo inú „okolnosť“. Strašne sa teším z toho, že je momentálne obrovský záujem o moje služby ako moderátora či speváka. Plesovú sezónu sme mali úplne plnú, koncerty s mojou kapelou stále pribúdajú, na jeseň ma čaká nakrúcanie filmu a momentálne nakrúcam dva seriály. Vždy som tvrdo pracoval, aby som podával 100% výkon či na javisku, pred kamerou alebo na podujatiach ako moderátor či spevák. Teraz sa k tomu pridal fakt, že každú túto príležitosť už vidím ako krôčik k tomu, že vďaka nim môžem niekomu budovať domov a zázemie.
Čo by ste odkázali všetkým budúcim rodičom, ktorí možno prežívajú podobnú radosť, ale aj obavy?
Necítim sa byť v pozícii poradcu, no vždy si hovorím, že keď to zvládli naši starí rodičia v úplne iných podmienkach, určite to zvládneme aj my. Pre mňa je toto obdobie plné lásky a vzájomného pochopenia. Treba si ho užívať.