Štyridsiatnik mal kedysi povesť muža v najlepších rokoch. Dnes sa však čoraz častejšie hovorí o unavených mužoch, ktorí večer radšej otvoria Netflix než dvere do spálne. Je to iba stereotyp, alebo sa mužská sexuálna túžba za posledných dvadsať rokov skutočne zmenila? Odpoveď je zaujímavejšia, než by sa mohlo zdať.
Predstava je známa: žena by chcela viac nehy, dotykov a sexu, zatiaľ čo muž po náročnom dni skončí na gauči s telefónom v ruke a na milovanie jednoducho „nemá energiu“. Pritom ešte stále žijeme so stereotypom, podľa ktorého muž chce sex prakticky vždy.
Realita je podstatne komplikovanejšia.
Výskumy z posledných rokov totiž naznačujú, že sexuálna aktivita v populácii v niektorých krajinách skutočne klesá. Neznamená to automaticky, že dnešní štyridsiatnici majú biologicky menšie libido než generácia ich otcov. Skôr žijú v úplne inom svete.
Sexu máme menej. Ale prečo?
Už analýza publikovaná v odbornom časopise Archives of Sexual Behavior ukázala, že americkí dospelí mali začiatkom druhého desaťročia 21. storočia sex v priemere menej často než koncom 90. rokov. Pokles sa pritom netýkal iba jednej vekovej skupiny.
Ďalšie výskumy upozornili na rastúci podiel sexuálne neaktívnych dospelých, pričom tento trend bol výrazný najmä medzi mužmi.
To však ešte neznamená, že mužská sexualita mizne. Frekvencia sexu a sexuálna túžba totiž nie sú to isté. Človek môže mať libido a zároveň nemať partnerku, čas, energiu alebo chuť premeniť ho na reálny sex.
A práve tu začína byť príbeh dnešného štyridsiatnika zaujímavý.
Štyridsať dnes vyzerá inak ako štyridsať v roku 2006
Pred dvoma desaťročiami sme nemali smartfón v ruke od rána do večera, sociálne siete neboli súčasťou každého voľného momentu a práca nás po odchode z kancelárie prenasledovala podstatne menej.
Dnešný muž po štyridsiatke môže súčasne riešiť kariéru, hypotéku, malé alebo dospievajúce deti, starnúcich rodičov, partnerské problémy a ekonomickú neistotu. A potom si večer ľahne do postele s mobilom.
Sexuálna túžba pritom nevzniká vo vákuu.
Chronický stres, nedostatok spánku, vyčerpanie, alkohol, nadváha, nedostatok pohybu, niektoré lieky či psychické problémy dokážu libido výrazne ovplyvniť. K tomu sa pridávajú hormonálne zmeny. Hladina testosterónu u mužov s pribúdajúcim vekom postupne klesá, hoci medzi jednotlivými mužmi existujú obrovské rozdiely.
Štyridsiatka teda nie je žiadny biologický vypínač sexu. Je však obdobím, keď sa môže začať sčítavať životný štýl predchádzajúcich rokov.
Najväčší zabijak vášne možno nosíme vo vrecku
Je tu ešte jeden rozdiel oproti roku 2006: nikdy sme nemali k dispozícii toľko okamžitej stimulácie.
Sociálne siete, videá, správy, hry, streamingové služby a pornografia dokážu zamestnať mozog prakticky nepretržite. Kedysi bola nuda prirodzenou súčasťou večera. A nuda mala jednu podceňovanú vlastnosť – nechávala priestor na rozhovor, flirt, dotyk a sex.
Dnes stačí niekoľko sekúnd a mozog dostane ďalší podnet.
Bolo by príliš jednoduché vyhlásiť telefóny či pornografiu za príčinu nižšieho libida. Výskum v tejto oblasti je omnoho komplikovanejší a vzťah medzi používaním pornografie, sexuálnou spokojnosťou a partnerským sexom nie je možné zredukovať na jednoduché „čím viac porna, tým menej sexu“.
Jedno je však zrejmé: o našu pozornosť dnes súperí oveľa viac vecí než kedysi.
A erotika potrebuje pozornosť.
„Nechce ma“ môže byť úplne nesprávny záver
Pre ženy môže byť pokles partnerovej iniciatívy mimoriadne citlivý. Najmä preto, že spoločnosť nás desaťročia učila jednoduchú rovnicu: muž chce sex. Ak ho nechce, problém musí byť vo vzťahu alebo v žene.
Nie nevyhnutne.
Muž môže svoju partnerku považovať za atraktívnu a zároveň prežívať obdobie nízkeho libida. Môže ho trápiť stres, únava, zhoršená erekcia alebo strach zo sexuálneho zlyhania, o ktorom sa hanbí hovoriť.
A práve problémy s erekciou môžu vytvoriť začarovaný kruh. Jedna nepríjemná skúsenosť vyvolá obavu z ďalšej, muž začne sex menej iniciovať a partnerka si jeho odstup vysvetlí ako nezáujem.
Čím väčší tlak okolo sexu vznikne, tým menej spontánny sa stáva.
Možno sa nezmenilo libido. Zmenil sa náš pohľad naň
Existuje aj menej pesimistické vysvetlenie.
Pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi sa o mužskej nechuti na sex jednoducho hovorilo menej. Mužská sexualita bola vykresľovaná ako permanentne zapnutý motor. Muž, ktorý sex nechcel, do tohto obrazu nezapadal.
Dnes oveľa otvorenejšie hovoríme o psychickom zdraví, vyhorení, erektilnej dysfunkcii, hormonálnych problémoch aj rozdieloch v sexuálnej túžbe partnerov.
Možno teda nepozorujeme iba generáciu mužov s menšou chuťou na sex. Pozorujeme tiež generáciu, ktorá už nemusí predstierať, že ju má vždy.
A čo testosterón?
Pri debate o mužskom libide sa toto slovo objaví takmer okamžite. Testosterón skutočne zohráva významnú úlohu v sexuálnej túžbe a jeho hladina sa s vekom môže znižovať. Nízke libido však automaticky neznamená nízky testosterón.
Sexuálna túžba je výsledkom oveľa komplikovanejšej zmesi hormónov, fyzického zdravia, psychiky, kvality vzťahu, spánku, stresu a životného štýlu.
Ak muž zaznamená výraznú a dlhodobú zmenu sexuálnej túžby, najmä ak ju sprevádza únava, problémy s erekciou alebo ďalšie telesné príznaky, má zmysel riešiť ju s lekárom namiesto experimentovania s „testosterónovými boostermi“ z internetu.
- Možno ste k svojmu šťastiu bližšie, než si myslíte. Sedem signálov, že sa váš život mení k lepšiemu
- Halloween očami detí. Máme ich pred strašením chrániť, alebo im trochu strachu dokonca prospieva?
- Svadobné trendy na rok 2027
- Jablkové pokušenie. Sladké dobroty, ktorým neodoláte!
- Nie je to len o sexe! Päť nenápadných vecí, ktoré medzi dvoma ľuďmi vytvárajú príťažlivosť
Takže: chcú dnešní štyridsiatnici menej sexu?
Niektoré populačné údaje hovoria, že ľudia majú sex menej často než pred niekoľkými desaťročiami. Bolo by však zavádzajúce z toho vyvodiť, že dnešný 45-ročný muž má automaticky slabší sexuálny apetít než 45-ročný muž v roku 2006.
Pravdepodobnejšie je, že sa zmenilo prostredie, v ktorom jeho sexualita funguje.
Má viac digitálnych podnetov. Často menej spí. Prácu nosí vo vrecku. Môže byť pod väčším psychickým tlakom. Jeho telo starne a jeho vzťah má za sebou možno pätnásť rokov spoločného života, dve deti a tisíce večerov, počas ktorých bolo treba najskôr umyť riad.
To všetko sa do spálne počíta.
A možno najväčším omylom zostáva predstava, že mužská túžba funguje ako automatický reflex. Aj muž potrebuje cítiť blízkosť, bezpečie, vzrušenie, oddych a priestor byť na chvíľu niekým iným než otcom, zamestnancom, šéfom alebo človekom, ktorý musí zajtra o siedmej opäť vstávať.
Možno teda dnešní muži po štyridsiatke nestratili chuť na sex. Len žijú vo svete, ktorý im necháva čoraz menej priestoru na to, aby ju vôbec pocítili.
