Moderátorka RTVS a Dámskeho klubu Karin Majtánová oslávila životné jubileum 50 rokov. Na svoju prácu hľadí s rovnakým záujmom a nadšením, ako keď v nej pred rokmi začínala. Medzi tým stihla vychovať dve deti bez ich otcov a teší sa z ich úspechov. Po narodení dcérky to veru ružovo vôbec nevyzeralo. Dnes už s úsmevom vymetá tanečné parkety spoločne s ďalšími kolegyňami a manželom za ktorého sa vydala po ôsmich rokoch vzťahu.
Karin, aká bola oslava?
Perfektná. Aj kolegovia a kamaráti vraveli, že sme mali veľmi príjemnú a spontánnu zábavu, veľmi sa z toho teším. Dokonca padali aj výrazy ako „party roka“. Smiali sme sa, že som nasadila vysoko latku a budú mať čo robiť, aby ju mohli pri svojich okruhlinách prekonať.
Dokázali ste si ju užiť, či ste boli v napätí z celej organizácie?
Teším sa, že všetko vyšlo podľa mojich predstáv. Hral nám Samo Tomeček, môj švagor Lazaro spieval Latino kolo, takú hudbu má každý na oslave rád. Ešte nám hrala Starmania.
Prichystali vám blízky aj nejaké prekvapenie?
Bolo a úchvátné. Pri päťdesiatke už môže človek aj trochu bilancovať a kolegovia mi spravili dokument s výpoveďami ľudí, ktorí bežne nebývajú pred kamerou, moje deti, rodičia a môj manžel. Aj kamošky, ktoré nepracujú v médiách. Bolo to zostrihané aj s dámskym klubom a z ostatných mojich relácií. Bola to veľmi pekná genéza. A neskutočne dobre som sa nasmiala lebo to bolo postavené ako mimoriadne vysielanie dámskeho klubu. Po prvý krát som to videla až tam, dostali ma úplne.
Vyšli vám slzy dojatia?
Áno, bola aj hrča v krku. Ale človek si uvedomí, že aký má make up a koľko to stálo času a námahy tak vyzerať. Tak som povedala, že žiadne fňukanie nebude, nie je to predsa žiaden nekrológ ani nič podobné. Je to zamyslenie sa a kráčanie ďalej na ceste životom. Veľmi som bola poctená a ďakujem kolegom za to, že ich mám. Bolo tam cítiť to, že sa máme veľmi radi a ako kolektív fungujeme veľmi dobre. Je to na nezaplatenie v brandži v akej pracujem.
Jubileum ste oslávili spoločne s priateľmi, kolegami, rodinou a aj manželom Petrom, ktorého ste streli už ako matka dvoch detí. Boli ste na začiatku po vašich partnerských skúsenostiach opatrnejšia?
Jednoznačne to súvisí so skúsenosťami, ktoré človek z roka na rok nadobúda. Bez ohľadu na to či sa človek o to pričiní, jednoducho získavá skúsenosti. V rámci plynutia času sa vyvíjame a určite máme iné priority a nároky na partnera v dvadsiatke, tridsiatke, alebo v päťdesiatke. Som vďačná za to, že mi Pán Boh doprial v živote zažiť lásku. Každý jeden vzťah čo som mala, bez ohľadu na to, ako sa skončil, mi určite niečo dal. Mala som určite tých mužov stretnúť, aby sme sa chvíľu navzájom sprevádzali, niečo sme si odovzdali a aj keď sa naše cesty rozišli, niečo sme spolu prežili. V neposlednom rade mám úžasné dve deti.
Nahliadnite s nami do súkromia Karin..
Foto: Archív K.M.
Ste zástankyňou pálenia mostov?
Nie, dokonca na moje narodeniny mi zatelefonoval môj prvý frajer. Mala som 17 rokov, keď sme spolu chodili. Bol hokejistom v Slovane Bratislava a hovorím mu či sa nepomýlil, keď mi zavolal. A on, že nie, že chcel byť prvý (smiech). Pokecali sme, pospomínali, nemáme voči sebe žiadne výčitky ani nič podobné. Mylsím si, že je to veľmi dôležité na upratanie si vo vzťahoch. Každý vzťah si to zaslúži, aby nabral dobrý smer.
Za manžela Petra Kremnického ste sa vydali po ôsmich rokoch vzťahu. Už ste sa zrejme po predošlých skúsenostiach nikam neponáhľali..
Presne tak. Je to poznať, že máme s Petrom niečo za sebou. Nenazvala by som to ani nevydarené manželstvá, pretože neboli nevydarené po celý čas, aj keď sa skončili rozchodom. Nie je správne spájať ich len s negatívnou emóciou. Do vzťahu sme vstupovali pred desiatmi rokmi s tým, že presne už vieme čo nechceme. A to čo chceme sa uvidí. Zrelý vzťah je o veľkej tolerancii, človek už má zabehnutý systém života a ten druhý sa musí prispôsobiť. Vchádzate do vzťahu, kde už ten druhý niečo má, mnohokrát sú tam deti.
Závisí len od vás či sa naučíte spolu vychádzať a či chcete s tým človekom žiť. Keď sa na vzťahu pracuje, má to perspektívu. Dokonca si myslím, že aj na prvý pohľad nezlučiteľné sa dá zlúčiť. Len to chce kompromis.
Aká ste podľa vás partnerka?
Tvrdohlavá. So mnou je to určite náročnejšie, ale keď natrafíte na toho správneho človeka, ktorému to zapasuje, ide to.
Začiatky s Petrom boli aj o vašej popularite..
Tým, že som už dlho na televíznej obrazovke ma ľudia spoznávajú a Peter bol v mojom tieni. Je z inej brandže a nevadilo mu to. Za to som veľmi rada. Na začiatku o ňom novinári písali ako priateľ Karin Majtánovej, nevedeli ani jeho meno. Ustál to. To spraví iba človek, ktorý má vysporiadané ego. Bolo dôležité toto obdobie preklenúť a som naozaj rada za to, kde sme teraz.
Ako spolu najradšej trávite čas?
Rozprávame sa, alebo oddychujeme tak, že ideme na nejakú prechádzku. Ja sa snažím veľa chodiť. Odvezieme sa električkou do Botanickej záhrady, a prejdeme sa po nábreží až domov na konečnú Ružinova. Čiže máme spolu strávený čas, počas ktorého sa veľa rozprávame, ale dokážeme tráviť spolu čas aj v tichu, čo je tiež veľká vzácnosť. Ja som slnečný typ, ktorý rád polihuje na slnku, on je naopak v tieni, číta si knižku alebo počúva nejaké relácie, ktoré si dopredu nahrá a registrujeme sa pohľadom.
Myslím, že už človek aj tým svojim vekom, ja nemám rada slovíčko, že starne, skôr hovorím si, že zreje. Ja sa na to pozerám, keď sa rozprávam so svojou 28-ročnou dcérou, tak vidím, aký má ona názor na to a viem, že pravda je niekde inde, aj keď ťažko sa o pravde hovorí. Niekto vôbec pochybuje o tom, že existuje.
Čiže je to v podstate o tom, aby sme nepresviedčali jeden druhého o svojej pravde, ale aby sme sa počúvali a vzájomne sa rešpektovali. A to isté aj s Petrom, sme zrelí ľudia, ktorí už majú niečo prežité, na základe toho môžu niečo sem tam aj súdiť, aj keď to je možno silné slovo, alebo skôr posudzovať. Máme už na to vek (úsmev).
Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní týždenníka Slovenka..