Z obyčajnej schránky spravila umelecký predmet, ktorý rozžiari každý dom. Dizajnérka Andrea Rolková z Kremnice svojím talentom a precíznou prácou premieňa kovové schránky na originálne diela s dušou. Každá z nich má svoj príbeh, motív aj emóciu a vďaka nej slovenské ruky posielajú krásu do celého sveta.
Na prvý pohľad nenápadná schránka pri rodinnom dome v mestečku Kremnica ukrýva neopakovateľný príbeh. Jej maliarkou je učiteľka strednej školy, pani Andrea Rolková, ktorá sa podľa jej vlastných slov venuje unikátnej výtvarnej činnosti: svojim zákazníkom premení obyčajnú poštovú schránku na maliarske dielo. Prvá schránka vznikla celkom nenápadne. Ako darček pre sestru kamarátky, ktorá si s manželom stavala dom. „Spomínam si na slzy v očiach mojej kamarátky, keď ju dostala. Bola to naozaj rozkošná schránka,“ spomína Andrea Rolková.
Vyštudovaná výtvarníčka, ktorá pôsobila ako učiteľka na strednej umeleckej škole v Kremnici, sa k maľovaniu schránok dostala spontánne, no čoskoro zistila, že jej tvorba má obrovský ohlas. „Zverejnila som svoje diela na internete a začali chodiť prvé objednávky. Nikto to predtým nerobil. Ľudia hľadali originálny darček – k výročiu, jubileu či svadbe.“ V Kremnici šturovala aj ona, neskôr pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v predmete priemyselný dizajn.
Tri dni trpezlivosti a farby, ktoré musia vydržať
Presný postup je systematický: najprv sa schránka dôkladne zbrúsi, aby povrch bol dostatočne „drsný“ a pripravený prijímať farbu. Potom príde na rad základná exteriérová farba určená na kovové povrchy a až potom finálne maľovanie, ktoré už záleží len na fantázii maľujúcej učiteľky. Proces síce trvá „len“ približne tri hodiny čistej práce, no keď sa započítajú jednotlivé fázy a sušenie, premeny trvajú aj tri dni. Kým sa však z nápadu stala remeselná prax, Andrea musela experimentovať s materiálmi aj farbami. „Nie je jednoduché nájsť také, ktoré vydržia poveternostné podmienky. Schránka musí vyzerať dobre roky,“ vysvetľuje. Proces výroby jednej schránky trvá približne tri dni – od návrhu cez maľovanie až po lakovanie a sušenie, ktoré trvá aj 24 hodín. „Je to špinavá práca, ale pre mňa zároveň arteterapia. Zavriem sa do ateliéru a tvorím od rána do večera. Vôbec mi neprekáža, že som tam sama.“Rodáčka z Hornej Mičinej dnes žije a tvorí v Kremnici, mestečku s umeleckou tradíciou. Tvorivosť má v krvi – otec bol stolár, mama vyšívala kroje.
„Myslím, že cit pre detail a estetiku som zdedila po nich,“ hovorí s úsmevom. Popri schránkach sa venuje aj tvorbe z drevených šindľov, z ktorých vyrába dekoratívne i praktické predmety. „Predmety z Číny nás valcujú. Obdivujem všetkých výtvarníkov v slobodnom povolaní, nemajú to vôbec jednoduché,“ tvrdí s pokorou Andrea. V dobe, keď sa všade často hovorí o sérii, hromadnej výrobe či uniformite, je takýto osobitý výtvor zaujímavý. Nielen že ide o estetické oživenie bežného prvku našich domovov, ale tiež o dôkaz, že kreativita nepozná hranice. Ani vo výbere objektu, ktorému sa venuje.
Motív na želanie
Andrea vyrobí schránku pre včelára, rybára, turistu, hokejistu, alebo motorkára. Presne podľa jeho záujmov. Pripíše tam meno, ulicu, číslo domu, farebnosť prispôsobí fasáde alebo plotu. Obdarovaný tak získa originálne a personalizované dielo.
Schránky putujú do Bahrajnu, Kanady či Thajska
„Maľujem portréty psov, mačiek, často vyrábam aj tabuľky s nápisom pozor pes, alebo číslo domu ku schránke. Napriek tomu, že vyrábam maľované schránky desať rokov, mám ešte veľa nápadov, motívy sú nevyčerpateľná studnica,“ tvrdí odhodlane Andrea. Okrem maľovania schránok má rada folklór. V lete chodieva na letné folklórne festivaly a bavia ju umelecké remeslá. Pracuje pilne od rána do večera. „Keď nerobím schránky, robím šindle. Ja som len v dielni zavretá,“ tvrdí so smiechom.
Andrejkina dcéra študuje štukatérstvo v Banskej Štiavnici. Aktuálne je v maturitnom ročníku a obzerá sa po vysokej škole. Jej šikovná mama doteraz vytvorila vyše tisíc schránok. Od Kanady až po Austráliu. „Kam necestujem ja, tak idú aspoň moje schránky. Každý by mal robiť to, čo ho teší a čo ho baví. A mal by sa tým vedieť uživiť. Stále ma fascinuje koľko úžasných remeselníkov sa nachádza v našej krajine. Niekto chodí na turistiku, či v kancelárii a niekto sedí za stolom a tvorí. Bola by som rada, aby sme sa navzájom podporovali a nespoliehali sa na nekvalitne vypracované predmety z dovozu, “ myslí si Andrea.
Foto: A. R.