Jeho fotky by mali predpisovať ako terapiu pre dušu. Pozriete na ne, a hneď je vám o trochu lepšie. A nie je to len môj názor. Fotograf Juraj Gavura sa „upísal“ krajinárskej fotke a v tejto oblasti je skutočne majstrom.
„Vaše fotky vždy pohladia moju dušu.“ – toto mu napísala jedna pani na FB v apríli 2021. A nebola jediná. Podobné pocty a pochvaly mu nechávajú aj návštevníci jeho výstav v kronike. „Ďakujem za chvíle, kedy človek ostane stáť a nasáva ten pokoj z fotografie“. „Vyžaruje z nich úžasný pokoj.“ alebo „Éterická výstava plná nádherných pocitov.“ Akýmsi jednotiacim rysom záberov Juraja Gavuru je, že hľadá harmóniu a tiež prítomnosť určitej mágie, ktorú sa snaží zachytiť, alebo ukázať svojimi fotkami.„Dnes máme v reálnom svete okolo seba veľa rušivých podnetov, asi na to hľadám ten protiklad – harmóniu a mágiu. A mám rád jednoduchosť života. Nesnažím sa do fotografie pretláčať nejaké umenie. Pre svoju tvorbu vyhľadávam čisté kompozície, kde nič nechýba, ale nie je ani nič navyše,“ vysvetľuje Martinčan. A keď už spomíname Martin, treba povedať, že v tomto meste pôsobí už sedemdesiat dva rokov veľmi úspešný Fotoklub Karola Plicku. Je známy svojimi prestížnymi výstavami, aj tým, že vo svojich radoch má veľa dobrých fotografov. A aj Juraj Gavura patrí do tejto spoločnosti – fotí už tridsať päť rokov, z toho členom klubu je dvadsať deväť rokov.
Chcú ho mať doma
Jeho fotky nielen, že sa ľuďom páčia, ale si ich aj kupujú, aby si magické zábery doma v byte zavesili na stenu. Čo je pre mnohých fotografov nesplnený sen. „Je to skvelý pocit, keď vidím, ako konkrétna fotografia osloví človeka tak, že už nehľadá inú. Keď v ňom vyvolá príjemné pocity, radosť, dojatie. Teší ma, ak ľudia v mojej fotografii nájdu pokoj pre ich život. Musím poznamenať, že zákazníci si nekupujú reprodukcie, ale originál fotografie. Každú fotografiu predám maximálne piatim zákazníkom, čo je považované za originál. Zákazník získava k fotografii certifikát, ktorý je potvrdením zakúpenia diela s označením poradia predanej fotografie,“ uvádza Juraj.
Fotky na plátne
Zaujímavosťou je, čo možno mnohí nevedia, že fotografie sa už dajú tlačiť aj na plátno. Ide o bavlnený materiál, ktorý podľa výrobcu spĺňa štandardy archivácie. To znamená, že takáto fotka by mala vydržať takmer toľko ako obraz. „Fotografie tlačené na plátno sú už veľmi obľúbené, zrejme preto, lebo viac pripomínajú maľovaný obraz. Dnešné technológie umožňujú zachovanie takejto fotografie na veľmi dlhý čas. Ja využívam kombináciu archívnych materiálov, tlač svetlostálymi farbami a následnú fixáciu ochranným lakom. Každú fotografiu podpisujem archívnym atramentom. Chcem, aby zákazník získal skutočne hodnotné dielo, ktoré pretrvá,“ vysvetľuje fotograf.
Turiec je srdcovka
Cit pre krajinárske fotografie si všimli aj vydavateľstva, a tak zábery Juraja Gavuru sa dostali do učebníc Prírodovedy, Vlastivedy a Prvouky. A jeho fotografie si vybrali aj do samostatných publikácií o prírode a Slovenku. Juraj Gavura bol v skupine fotografov, ktorí mali svoje fotky opublikované v týchto knihách – Slovensko – krajina farieb (2002), Turiec (2005), Najkrajšie vrchy Slovenska (2007), Martin – živý príbeh mesta (2018), Veľká a Malá Fatra (2020), Keď sa povie Blatnica (2021), Tváre histórie (2022). V rámci publikačnej činnosti už niekoľko rokov vydáva kalendáre, pohľadnice a magnetky.
„Najradšej fotografujem krajinu Turca, ktorú veľmi dobre poznám. A ak za fotografiou vycestujem, tak vyhľadávam lokality otvorenej mierne zvlnenej pahorkatiny s výskytom solitérnych stromov, alebo architektonických prvkov. Rád do svojich kompozícií umiestňujem stromy. Či už samostatne stojace, stromy v hájoch, až po celkové pohľady na zalesnené svahy. Napríklad tento rok som fotografoval jarné kvitnutie čerešní v okolí obce Brdárka,“ uvádza Juraj.
Úspech aj na salóne ekologickej fotografie
To, že fotografie Juraja Gavuru majú aj umeleckú hodnotu, dokazujú mnohé ocenenia. „V počiatkoch mojej tvorby, vo svete bez sociálnych sietí, som sa aktívnejšie zúčastňoval súťaží, ktoré boli dostupné a získal som niekoľko ocenení. Najviac si cením ocenenie na fotosalóne STROM, čo je Medzinárodný salón ekologickej fotografie. Táto súťaž mi bola blízka svojou tematikou a poslaním. Chcel som vtedy vedieť, ako si stojím na poli fotografie. Aktuálne ma veľmi potešilo 1. miesto v súťaži Najkrajší kalendár Slovenska 2025 v kategórii autorský kalendár,“ hovorí fotograf. Dodáva však, že dnes už súťaže aktívne nevyhľadáva, už ho tak nemotivujú, samotná tvorba je pre neho dostatočne napĺňajúca.
Samouk, čo začínal v tmavej komore
Nespomenuli sme ešte, ako sa vlastne tento úspešný muž vypracoval na tak skvelého fotografa. Ako sa naučil tak bravúrne zachytiť svetlo, slnečné lúče a aj hmlu, opar?„Nemal som učiteľov. Pokiaľ ide o samotné fotografovanie, prvým podnetom pre mňa bolo vyvolávanie fotografií v krúžku na strednej škole v tmavej komore. Vynáranie sa obrazu na fotopapieri ponorenom do vývojky bolo pre mňa v tom veku takmer niečo neuveriteľné. Potom som začal aktívne fotografovať a študovať knihy o fotografii, kompozícii, prakticky vyvolávať svoje filmy a vyrábať čiernobiele fotografie,“ vysvetľuje.
Hmla – poznávacie znamenie
Dodáva, že ak chce zachytiť krajinu v špecifických podmienkach, musí do nej často chodiť. „Za svitania, mrholenia, v zime. A veľmi dobre ju poznať. Kam ísť fotiť v skoré jarné ráno, kam sa oplatí ísť fotiť za súmraku, v zlatej hodinke. Pobyt v krajine mi dáva pocit voľnosti a pohody. Rád sa s fotoaparátom vraciam na miesta vyvolávajúce vo mne pocit vnútorného pokoja. A súčasne ma fascinuje krajina v hmle, pretože vtedy sa rýchlo striedajú rôzne kompozície, ktoré sa už nikdy nezopakujú,“ vyznáva sa Martinčan. To, že sa fotenie hmly stalo pre neho akýmsi poznávacím znamením, dosvedčil aj reálny život. Už sa mu stalo, že keď sa predstavil, povedal svoje meno – nasledovala veľavravná reakcia – Vás poznám, vy fotíte tú hmlu v krajine – .
Príroda si pýta dobrú techniku
A ako je to s technikou, aký fotoaparát potrebuje človek, ak by chcel fotiť podobne ako Juraj Gavura? „Rád hovorím, že fotografovanie nie je o technike. Nemusí to byť tá najdrahšia či najmodernejšia. No náročné svetelné podmienky, aké vytvára krajina, vyžadujú úroveň techniky, ktorá sa s tým dokáže vysporiadať. Chcem, aby mali moje fotografie vysokú úroveň ostrosti a detailu, boli „živé“. A keď sa fotografie tlačia až v niekoľko metrových rozmeroch, tak kvalitná technika naberá na význame,“ vraví Juraj Gavura.
Na záver jedna zvedavá otázka – dá sa z takéhoto fotografovania uživiť, alebo musí mať človek „riadne“ civilné zamestnanie? „Fotografovaním sa dá uživiť, ale mne vyhovuje kombinácia byť zamestnaný a mať vo fotografovaní slobodu. Fotografujem to, čo ma baví a nemusím sa venovať zákazkám, ktoré by ma nemuseli napĺňať. Takto si môžem sám vyberať klientov a spolupráce. Pracujem v tlačiarni na oddelení prepress, kde pripravujem dáta pre tlač. Tieto dve činnosti, ktorým sa venujem najviac, sa pekne prelínajú,“ hovorí Juraj Gavura.
Viera Mašlejová
Foto: Juraj Gavura
