Na farme v Miloslavove vznikol svet, v ktorom majú kone vlastnú reč a kamera ich počúva. Monika Fišerová patrí medzi ľudí, ktorí dokázali prepojiť jazdecké remeslo s filmovým umením na medzinárodnej úrovni. Seriál Ranč jej zvieratá posunul do role plnohodnotných hereckých partnerov a potvrdil, že aj pokoj, trpezlivosť a dôvera môžu byť na obrazovke silnejšie než akcia.
Aké boli najväčšie výzvy pri príprave a realizácii natáčania skoro celého seriálu Ranč v jednom areáli?
Seriál bol pre nás absolútny sen. Scenár ponúkal široké možnosti realizácie práce s koňmi. Naše zvieratá nám ukázali, že žiadna scéna nebola nezvládnuteľná. Niekedy som mala pocit, že čítali scenáre. Hlavne keď sme pracovali vo voľnosti na diaľku, alebo mali zahrať rôzne emócie. Náš areál výtvarne poskytol možnosť natočiť väčšinu exteriérov aj interiérov priamo u nás, čo nám umožnilo scény natrénovať a využiť každý kút na realizáciu projektu.
Ako funguje spolupráca medzi vaším tímom na farme a produkciou seriálu?
Točenie prebiehalo v pokojnej atmosfére v absolútnej súhre zvierat, štábu a maximálnej podpore zo strany produkcie. Na pľac sme sa všetci tešili, každý deň bol pre nás výzvou. Vďaka mojim blízkym spolupracovníkom a kamarátom bola pre nás práca hrou a výsledok odmenou.
Scéna pri ktorej sa kôň mal splašiť a vyskočiť
Boli nejaké scény, ktoré sa vám zvlášť páčili alebo ktoré boli výnimočné z hľadiska prostredia, či práce s koňmi?
Scenár z pera Danici Hričovej priniesol veľa vtipných, ťažkých, ale aj emotívnych situácií, kde bolo treba veľa fantázie a trpezlivosti. Vďaka našim niekedy až geniálnym konským parťákom sme mohli vytvoriť súhru medzi hercami a zvieratami a tešiť sa z podarených obrázkov.
Ako vyzerá typický tréning koní na filmové alebo seriálové zábery? Aké špecifické schopnosti či vylepšenia sú potrebné?
Tréning je jedna vec a potom práca pred kamerou druhá – tá ťažšia. Môžeme niektoré scény perfektne natrénovať a pri natáčaní sa všetko zmení. To pre nás znamená byť stále nachystaní na všetky možné situácie. Pri natáčaní používame viac identických koní, aby sme ich mohli pred kamerou podľa potreby meniť. Je to náš záložný plán, ak aj kôň už má toho plné zuby.
Koľko času v priemere potrebuje kôň, aby bol pripravený na scénu – či už ide o jazdu, kaskadérsku akciu alebo statickú scénu?
Každý kôň je individualita a nie všetky kone sa dajú použiť na všetky scény. Najťažšie sa točia kľudové scény s hercami, keď kamera, herci a polovica štábu je prilepených na koni, ktorý sa nesmie pohnúť ani milimeter a to niekedy aj hodiny. Besne vyzerajúce scény s dablérom sú pre nás proti tomu oddychové.
Partner Moniky Fišerovej – Michal Šandala, asistent trénera v seriáli Ranč s hercom Romanom Poláčikom
V seriáli sa využívajú profesionálni kaskadéri, ako prebieha koordinácia medzi jazdeckou akciou koní, hercami a kaskadérmi?
Väčšina nebezpečných scén na koni je práca dablérov a kaskadérov. Nie že by herci neboli schopní zajazdiť danú úlohu. Ide skôr o to, že ak sa herec zraní je ohrozené celé natáčanie. Pri natáčaní s hercami na koni musí byť absolútna súhra medzi dablérmi, hercami a koňmi. Výsledkom je v seriáli perfektne vyzerajúci herec divoko jazdiaci na koni a divák to nepostrehne. Samozrejme dokonalý obraz je výtvor kamery a réžie.
Druhá séria seriáluje venovaná pamiatke Petra Andyho Hrica, vášho zosnulého partnera a kaskadérskej legendy. Čo si z jeho prístupu prenášate dodnes?
Filmárskou a kaskadérskou cestou s koňmi sme sa vybrali s mojim kolegom Gustávom Kyselicom a mojim ex-partnerom Petrom Andym Hricom. Boli sme si navzájom vždy oporou a hnacou silou. Obaja to už riadia z neba. Druhá séria Ranča je venovaná môjmu ex – partnerovi a otcovi mojej dcéry Moniky – Andymu, ktorý točil celú prvú sériu. Aj jeho myšlienky, nápady a hlavne predstavy sa snažíme využívať v ďalšej práci. S Andym sme si občas položili otázku „ako by to urobil Gusto?” Teraz, keď sú obaja tam hore, to ostalo na mne a mojej rodine, a taktiež na mojich priateľoch, ktorí sú súčasťou našej konskej filmovej cesty. Tiež sa vždy spomienkami vrátime k Andymu a odznie veta: Ako by to urobil Andy? Čo by na to povedal Gusto?
Spoločný koníček bola naša cesta do kaskadérskeho a filmového sveta. Gusto ako šermiar, Andy a ja z jazdeckého sveta. Nakúpili sme kone. Mnohé sme zachránili zo zlých podmienok a všetky sa nám odmenili dôverou a dlhoročnou spoluprácou. Nabralo sa do tímu veľa mladých nadšencov, z ktorých nejeden z nich je stále vo filmovej brandži či ako kaskadéri, herci, koordinátori, rekvizitári alebo špeciálny efektári na špičkovej medzinárodnej úrovni. Našou kolektívnou prácou sme sa dostali do zahraničného filmového biznisu. A úspešne. Niekoľko medzinárodných nominácií aj udelení prestížnych ocenení vo filmovej brandži je toho dôkazom.
Preberanie rodinnej tradície je aktuálne v rukách vašej dcéry Moniky. Dokážete si popri všetkých povinnostiach nájsť čas a ísť si vyvetrať hlavu na koňoch spoločne?
Rodinnú tradíciu úspešne posúva ďalej aj brat Roman, môj partner Michal, dcéra Momo (Monika – v našom Ranči ako dablérka za ženské postavy na koni) a Andyho manželka Zdenka. Čo dodať na záver? Kiež by bolo veľa takých seriálov ako Ranč, kde kone majú svoje slovo a dokazujú nám, že partnerstvo – aj medzi človekom a zvieraťom je najviac.
Foto: archív M. F.
Majiteľka Ranča v Miloslavove Monika Fišerová je legendou v hereckom – dablérskom, ale aj koniarskom svete. Venuje sa výchove koní na herecké účely. Jej kone precestovali svet počnúc Ruskom, Ukrajinou cez Sicíliu po Maltu. Okrem filmovania robili aj živé vystúpenia. Snáď o každom obyvateľovi stajne by sa dala napísať filmotéka, za ktorú sa nemusí hanbiť ani holyvoodsky herec.