Konsolidácia na úrovni štátu sa premieta aj do našich peňaženiek – vyššie odvody, dane, menej sviatkov. Preto treba pripraviť rodinný rozpočet tak, aby to nebolo „o hlade“, ale ani „o luxuse“. Ako na to nám poradí odborník na investovanie Boris Jankovský zo spoločnosti Finax.
Vláda nám hovorí, že konsolidujeme preto, aby sme nezadlžili štát. No úprimne – niektoré domácnosti majú pocit, že namiesto štátu teraz konsolidujú samy seba.
A viete, že na tom niečo je? Málokto si uvedomuje, že štátne peniaze nie sú nijaký čarovný mešec. Štát nevytvára žiadne príjmy, iba prerozdeľuje to, čo mu dáme my. Dane, odvody, poplatky – to sú tie „štátne peniaze“. Preto je ilúzia myslieť si, že „štát za nás niečo zaplatí“. Nie je štát a potom my. Ten štát sme my. A paradox je, že nám teraz prikazuje, aby sme šetrili s našimi vlastnými peniazmi, hoci sám hospodári ako zlý gazda, ktorý rozhadzuje. Celá táto konsolidácia je v podstate dôsledok toho, že sme mali zlého hospodára. Preto nás teraz čaká obdobie, keď budeme musieť byť múdrejší gazdovia my – vo vlastných domácnostiach.
A čo teda odporúčate? Ako má bežná žena v domácnosti čeliť tomu, že sa jej náklady zvyšujú, pritom jej príjem zostáva rovnaký?
Treba sa pozrieť kriticky na každé euro, ktoré nám odchádza z peňaženky. To nie je o tom, že si nikdy nedáte kávu s kamarátkou. Je to skôr o tom, pozrieť sa na to, či doma nemám päť šiat rovnakej farby. Kde všade vyhadzujem peniaze na veci, ktoré nevyužívam. To je úspora, ktorú pocítite. Skúste sa teda pozrieť na rodinné financie ako na šatník. Ak je plný kúskov, ktoré už nenosíte, no stále tam visia, oberajú vás o priestor. Presne tak je to s výdavkami. Dnes existujú aplikácie, prostredníctvom ktorých predáte nepotrebné veci a získate bočný príjem. Ušetrené peniaze odložte bokom ako úspory.
No povedzme si otvorene – keď je všetko drahšie, dá sa vôbec šetriť? Alebo je to len fráza?
Dá sa to, len to chce plán a najmä odhodlanie dodržiavať ho. Upravte zvyky a znížite účty. Sústreďte sa pritom na tri najväčšie výdavky – bývanie, doprava a strava.
- Bývanie – ak máte úver, dajte si v banke prehodnotiť výšku splátky. Porovnajte si ponuky viacerých bánk. Mnohé z nich vám možno ponúknu oveľa lepšie podmienky, aké máte dnes. Ak ste v nájme, pokúste sa vyjednať si nižšiu cenu alebo sa rozhliadnite po niečom menšom a lacnejšom. Nepotrebujete príliš veľký dom, ak sú v ňom dve-tri izby prázdne. A čo sa týka energií v domácnosti, myslite na to, že nechať zapnuté svetlá v celom byte je ako ísť autom na dovolenku so zatiahnutou ručnou brzdou.
- Jedlo – Nákup bez zoznamu je ako ísť na výpredaj bez rozpočtu. Odnesiete si plnú tašku vecí, ale ktoré nepotrebujete. Pozor aj na marketingové triky – akcia „2+1 zadarmo“ je často len šikovný spôsob, ako kúpiť trojnásobok toho, čo vôbec nezjete. To je asi ako keby ste si kúpili tri páry lodičiek v zľave, no chodíte stále len v teniskách.
- Doprava – Dbajte na spotrebu.Jazdiť všade autom je síce pohodlné, no nie príliš efektívne. Keď sa dá, využite MHD alebo choďte pešo. Je to lacnejšie a bonusom je pohyb.
Nikto si nevie ušetriť celý príjem. Šetrenie má u každého z nás svoje limity. Je preto vhodné, zamyslieť sa aj nad tým, ako si navýšiť svoj príjem.
Znie to všetko dosť prísne. Dá sa vôbec konsolidovať doma, a pritom si život aj užívať?
Aj pri diéte sa predsa môžete najesť chutne. Tu ide o rozumnú rovnováhu. Pointa je, že šetriť neznamená žiť v biede. Znamená to mať kontrolu nad tým, kam vaše peniaze tečú a zabezpečiť, aby časť z nich smerovala aj k vašim vlastným cieľom.
Čo by ste poradili čitateľkám, ktoré sa boja, že ich rozpočet nevydrží tento tlak?
Pravidlo 50 – 30 – 20. Polovicu príjmu venujte na nutné výdavky ako bývanie, doprava a strava, 30 % si nechajte na bežnú spotrebu a malé radosti, a 20 % odkladajte bokom na svoje ciele či neočakávané situácie. Ak to teraz nevychádza, skúste to aspoň v pomere 50 – 40 – 10. Každé euro sa doma počíta. Kľúčom sú malé kroky. Nemusíte hneď ušetriť 200 eur mesačne. Začnite s desiatimi eurami. To je o dve kávy s koláčom mesačne menej. A keď uvidíte, že to ide, pridáte ďalšiu desiatku…
Niektorí teraz hovoria: „Treba zarobiť bokom, rýchlo zbohatnúť, hľadať nové príležitosti.“ Znie to lákavo…
A aj nebezpečne. Všetci v sebe nosíme kúsok chamtivosti – taký malý hlások, ktorý šepká: „Určite existuje skratka.“ Lenže tie skratky nás často privedú do slepej uličky. Kurzy, ktoré sľubujú, že z vás spravia milionárku za tri mesiace, či investičné schémy, ktoré vraj násobia peniaze raketovou rýchlosťou, sú iba rozprávky. Tak ako neexistuje krém, ktorý vás omladí o dvadsať rokov za jednu noc, neexistuje ani investícia, ktorá z vás urobí boháčku za mesiac.
Ako sa však vyznať v takýchto marketingových ťahoch?
Treba mať oči otvorené a nerozmýšľať pudovo. Preto odporúčam jednoduchú domácu úlohu: vždy, keď vidíte zľavu, položte si otázku – kupujem to preto, že to potrebujem, alebo preto, že je to v zľave? A poviem vám úprimne – veľa našich domácich rozpočtov by vyzeralo oveľa lepšie, keby sme pri nákupoch mali pri sebe malého „kritického policajta“ a nie len peňaženku.
Má zmysel sporiť aj keď nám ostáva z výplaty 30-50 eur?
Absolútne áno! Nemusíte mať tisíce, aby vaše peniaze usilovne pracovali. Dnes existujú šikovné a overené investičné platformy, ktoré aj menší obnos vedia rozložiť do širokého portfólia – takže nestaviate všetko na jednu kartu, ktorá buď vyjde, alebo nie. Takto aj 30–50 eur mesačne začne časom narastať, a pritom minimalizujete riziko. Kľúčom je trpezlivosť a pravidelnosť – malé sumy, ukladané vytrvalo, vedia za pár rokov vytvoriť prekvapivo slušné „záchranné koleso“.
Ak by ste mali zhrnúť do troch viet – ako si nastaviť myseľ a peňaženky v čase konsolidácie?
Nenechajte sa uchlácholiť tým, že štát to za vás vyrieši. Štát tu nie je pre to, aby za nás premýšľal a pracoval. To, ako hospodárime doma, je predovšetkým v našich rukách. Sledujte svoje výdavky, hľadajte rozumné cesty, ako si navýšiť príjem, ignorujte zázračné sľuby rýchleho zbohatnutia a stavajte radšej na dlhodobých, stabilných riešeniach.
A hlavne – neprepadajte panike. To je najväčší sabotér našich financií – často vedie k impulzívnym a riskantným rozhodnutiam, a práve vďaka nemu mnohé naše finančné plány zlyhávajú.
