Vianoce v sebe nesú silný obraz toho, ako by mali vyzerať. Pokojná atmosféra, blízkosť, radosť, pocit, že všetko zapadlo na svoje miesto. Keď sa však realita s touto predstavou nestretne, prichádza sklamanie. A často aj vina. Pocit, že sme niečo pokazili, nezvládli alebo že sme mali urobiť viac.
Ak máte po sviatkoch v sebe ticho, ktoré nie je pokojné, ale ťaživé, nie ste v tom sami.
Prečo nás nezdarené Vianoce bolia viac než iné sklamania
Vianoce sú nabité významom. Očakávaniami z detstva, rodinnými príbehmi, spoločenským tlakom aj vlastnými túžbami. Keď sa nepodaria, nezlyhá len jeden deň. Dotýka sa to našej predstavy o sebe ako o rodičoch, partneroch, deťoch či hostiteľoch.
Sklamanie často nepramení z jednej udalosti, ale z rozdielu medzi tým, ako sme si to vysnívali, a tým, ako to v skutočnosti prebehlo.
Pocit viny je prirodzený, no nie vždy oprávnený
Mnohé ženy po sviatkoch riešia, čo mohli urobiť inak. Viac sa snažiť. Menej reagovať. Byť pokojnejšie. Vina sa často objavuje tam, kde sme na seba kládli príliš vysoké nároky.
Je dôležité rozlíšiť zodpovednosť od sebatrestania. Zodpovednosť znamená učiť sa. Sebatrestanie znamená znovu a znovu si pripomínať chyby bez možnosti ich napraviť. A to už nepomáha nikomu.
- Mária Čírová opäť spojí Slovensko. Jej turné Moje Vianoce rastie, no nestráca to najdôležitejšie
- Prečo si škôlkarsky „soplík“ odleží celá rodina?
- Čierna pristane aj domácnosti. Vileda stavila na eleganciu aj praktickosť
- Nie každý, kto vám chýba, patrí späť do vášho života. Prečo si niekedy zamieňame lásku so zvykom?
- Tipy, ako si užiť najstrašidelnejšiu noc v roku
Ako so sklamaním pracovať, nie ho potláčať
Prvým krokom je dovoliť si sklamanie cítiť. Bez bagatelizovania, bez porovnávania s inými. Ak vás niečo zranilo, má to váhu, aj keď to nebolo „až také hrozné“.
Pomáha položiť si jednoduché otázky:
- Čo ma na týchto Vianociach najviac bolelo?
- Čo som od seba očakávala a prečo?
- Ktoré veci som nemala vo svojej moci?
Tieto otázky presúvajú pozornosť z obviňovania na porozumenie.
Nie všetko, čo sa pokazilo, bolo vo vašich rukách
Vianoce sú spoločný čas. Emócie, správanie a reakcie ostatných ľudí nedokážeme ovládať. Konflikty, napätie či ticho nie sú zodpovednosťou jedného človeka, aj keď sa tak často cítime.
Je oslobodzujúce priznať si, že niektoré veci neboli výsledkom našej neschopnosti, ale kombináciou okolností, únavy a rozdielnych očakávaní.
Ako sa prestať trestať a začať byť k sebe láskavejší
Skúste si predstaviť, že by ste rovnakú situáciu rozprávali blízkej kamarátke. Čo by ste jej povedali? Pravdepodobne by ste ju neodsúdili. Skôr by ste ju pochopili.
Láskavosť k sebe nie je výhovorka. Je to základná psychologická potreba, bez ktorej sa zo sklamania nepohneme ďalej.
Z Vianoc si môžeme odniesť aj tichú lekciu
Nie všetky Vianoce majú byť krásne. Niektoré majú byť pravdivé. Ukazujú nám hranice, vzťahy, únavu aj to, kde na seba kladieme priveľký tlak.
Ak sa tieto sviatky nevydarili podľa predstáv, neznamená to, že boli zbytočné. Možno nám len ponúkli zrkadlo. A možno aj šancu nabudúce niečo urobiť inak.
Čo si dovoliť povedať po nezdarených Vianociach
- Nemusela som to zvládnuť dokonale.
- Urobila som, čo som v tej chvíli vedela.
- Nie som zodpovedná za emócie všetkých.
- Môžem sa z toho poučiť bez toho, aby som sa trestala.
Vianoce síce skončili, no vzťah k sebe pokračuje. A práve ten je tým najdôležitejším, ktorý si môžeme z tohto obdobia odniesť.
