„Zabite ich všetkých“, zaznelo z úst netvora Mansona, len čo so svojou nadrogovanou skupinou rozrazil dvere prepychovej vily režiséra Romana Polanského v Los Angeles.
Už po pár minútach sa luxusné sídlo premenilo na krvavé jatky. V kalužiach krvi ležalo päť bezvládnych tiel, medzi nimi aj krásna len 26 ročná hollywoodská hviezda, manželka legendárneho režiséra Romana Polanského Sharon. No úplne mrazivý pohľad sa naskytol polícii, keď v jej blízkosti našli aj malé telíčko synčeka prominentného páru, ktorý sa mal narodiť o dva týždne . Brutálny vrahovia vyrezali už životaschopný plod z tela matky a ako neskôr priznali, dieťa sa ešte pár minút hýbalo. Táto scéna si čo sa týka hrôzyplnosti v ničom nezadala s najstrašnejšími scénami režiséra Polanského, majstra hororových filmov…
Ruža z Texasu
Sharon, ktorá sa narodila 24. Januára v roku 1943 v Dallase už od útleho detstva vynikala krásou. Otec rodiny, major americkej armády Paul. J. Tate žil typickým armádnym spôsobom života, kvôli ktorému sa často sťahovala a to nie len po Spojených štátoch Amerických, ale aj po Európe. Istý čas žili v Talianskej Verone, kde Sharon vyštudovala Vicenza American High School. Všade, kde sa len pohli sa zraky, predovšetkým tie mužské upierali na najstaršiu dcéru majora Tatea, Sharon.
Ujal sa jej „lovec“ modeliek Hal Gefsky, vďaka ktorému zažiarila v reklamách a začala dostávať ponuky aj na menšie postavy v populárnych seriáloch. Práve vtedy si ju všimol filmový agent Martin Ransohoff, ktorému bolo hneď jasné, že má pred sebou budúcu hollywoodskú hviezdu.
Chlapec so žltou hviezdou
A práve v tom čase, keď sa z mladej Sharon začala rodiť filmová hviezda, na druhom konci sveta, v Londýne sa mladý poľský režisér, pripravoval na natáčanie svojho kultového hororu Ples upírov. Už od útleho detstva nosil „hrôzu“ v duši. Zažil ju v čase druhej svetovej vojny, počas holocaustu. Hoci sa Roman narodil 18. Septembra v roku 1933 v Paríži, jeho židovskí rodičia sa nevedno prečo o štyri roky neskôr vrátili späť do Poľska, kde sa terčom prenasledovania a bolo nútení žiť v krakovskom gete. Roman nechápal prečo musí nosiť žltú hviezdu a vylúčili ho zo školy. No skutočne desivú spomienku si odniesol z čias, keď mal šesť rokov: „Bol som práve u babičky, stál som na ulici, keď sa zrazu zjavili vojaci a ľudia utekali v snahe niekde sa pred nimi schovať. Ja som z tej hrôzy zostal doslova prikovaný k zemi a čosi ma nútilo prizerať sa. Videl som skupinku žien, ktoré vojaci hnali pred sebou ako dobytok. Jedna postaršia nevládala. Nemecký dôstojník ju neustále kopal a sácal, aby sa zaradila. Spadla. Snažila sa odštvornožkovať, no on vytiahol zbraň a strelil ju do chrbta. Zostala nehybne ležať a vôkol nej sa čoraz viac zväčšovala krvavá kaluž. Vbehol som rovno do páchnuceho výklenku pod drevenými schodmi a od hrôzy som sa tam triasol celé hodiny…“ Tento moment, sa mu vryl do pamäti. No hrôza holocaustu ho prenasledovala ďalej. V koncentračnom tábore v Oswienčime mu zahynula aj matka a väčšina príbuzných a známych. On sám sa zachránil priam zázrakom. S peklom na zemi, ktorým musel prejsť sa vysporiadaval tak, že ho preniesol do svojich filmov, z ktorých divákom mnohokrát naskakovala husia koža od strachu.
Po vojne sa Roman začal venovať tomu, čo najviac miloval – filmu. Emigroval, žil striedavo v Spojenom kráľovstve, USA a v Paríži. „Musíte žiť v komunistickej krajine, aby ste skutočne pochopili aké zlé to môže byť a potom oceníte aj kapitalizmus,“ Poznamenal raz na margo toho, prečo opustil Poľsko. Na západe sa mu ale skutočne darilo. Natáčal filmy , tešil sa z úspechov a práve sa chystal realizovať Ples upírov, keď prišla na konkurz, mladá, mimoriadne krásna, krehká a éterická Američanka Sharon.
Krásni ľudia
On bol rozvedený bohém, žijúci veľmi dobrodružným spôsobom života, preslávený milostnými vzťahmi, ona bola zasnúbená s hollywoodským kaderníkom hviezd Jayeom Sebringerom, s ktorým plánovali svadbu, ku ktorej ale nikdy nedošlo.
Nebola to láska na prvý pohľad. Polanski mal dokonca voči Sharon Tate zásadné výhrady, ktoré ale nevedel presne definovať. Možno vycítil z nej potenciál, že je to práve tá žena, ktorá by ho mohla skrotiť, čo považoval za ohrozenie svojej slobody. No ale napokon jej úlohu dal a spolu s ňou aj svoje srdce. Netrvalo dlho a bola to láska, ktorá prekvapila všetkých naokolo. Z búrliváka a vyhláseného sukničkára sa stal oddaný a krotký milenec. Svadobné zvony im zazneli 20 januára, roku 1968 v Londýne a do Hollywoodu sa vrátili ako nerozlučný pár.
Bol to najlepší rok života pre oboch. Geniálny, oslavovaný režisér a najkrajšia žena svojej doby – tento titul dali Sharon novinári sa okamžite zaradili medzi miestnu hollywoodskú smotánku, známu ako „The beautiful people“, teda krásni ľudia. Sharon zahviezdila vo filme Údolie bábik, ktorý jej priniesol nomináciu na Zlatý glóbus. Koncom roka zistila, že čaká dieťa. Ich spoločné šťastie dosiahlo svoj kulminačný bod.
Diabol v hniezdočku lásky
Začiatkom roku 1969 si tento prominentný pár prenajal rozprávkovo krásny dom na 10050 Cielo Drive s výhľadom na Los Angeles. Sharon ho nazvala „hniezdočkom našej lásky.“ No len čo sa nasťahovali museli odísť kvôli práci do Anglicka. Ona sa vrátila už v júli, kvôli vysokému stupňu tehotenstva. Roman mal pricestovať v polovici augusta, aby bol pri svojej manželke počas pôrodu ich syna.
Sharon nebola vo veľkom dome sama. Spoločnosť jej robili priatelia, spisovateľ Wojciech Frykowski, ktorému Roman pomohol emigrovať do USA a jeho partnerka Abigail Folgerová.
To leto bolo pre Sharon skutočne nádherné. Mala pocit, že sa naplnili všetky jej sny. Ani na okamih by jej nenapadlo, že sa práve napĺňa jej osud.
Amerika a spolu s ňou takmer celý svet prežívali desaťročie „Kvetinových detí“, voľnej lásky, a drog. No tie nie u každého vyvolávali euforické pocity, všeobímajúcej lásky, u poniektorých vyvolávali práve opačný efekt – ľudí menili na diablov. To bol aj prípad Charlesa Mansona a jeho stúpencov, Charlesa Watsona , Patricie Krenwinkelovej, Susan Atkinsonovej a Lindy Kasabianovej. Títo narkomani, žijúci na okraji spoločnosti túžili vyvolať rasovú vojnu proti Afroameričanom, tým, že budú vraždiť prominentov a vinu zhodia práve na nich.
Deviateho augusta v skorých ranných hodinách prišli až k dverám luxusného sídla na Cielo Drive. Z domu práve odchádzal mladík Steven Parent na svojom aute. Watson sa mu postavil do cesty a len čo Steven zastala a vystúpil začal ho zúrivo bodať do brucha, až kým Steven neskonal. Vrahovia sa vzápätí nato dostali do domu, kde surovo povraždili všetkých prítomných. Sharon prosila o svoj život, no predovšetkým o život svojho ešte nenarodeného dieťaťa. Dokonca navrhla, aby jej dali dva týždne kým porodí a potom nech si s ňou robia čo chcú. „Čuš pobehlica, nemám pre teba ani trochu zľutovania“, odsekla jej na prosby rozbesnená Atkinsonová a ubodali ju šestnástimi ranami. Atkinsonová potom podľa vlastnej výpovede ochutnala jej krv, namočila do nej kus handry, ktorou napísala na dvere slovo „PIG“, teda prasa.
Tento surový masaker navždy ukončil desaťročie voľnej lásky Kvetinových detí, nielen v USA. Bol šokujúcim dôkazom toho, že drogy nie sú sloboda, ale prinášajú zverskú krutosť a nenávisť.
Manson a jeho „rodina“ boli v roku 1971 odsúdení na trest smrti. No o rok na to, bol v štáte Kalifornia tento trest zrušení a tak dostali „len“ doživotie. Súd dvanásťkrát zamietol žiadosť tohto netvora s vytetovanou svastikou na čele, v ktorom žiadal o prepustenie. V roku 2017 napokon za múrmi väznice aj zomrel.
A Roman Polanski? O dva roky nato nakrútil až šokujúcu drsnú adaptáciu Macbetha. S hrôzou sa teda vyrovnával ako zvyčajne. No nikdy sa s ňou celkom nevyrovnal. Strata ženy, ktorú nadovšetko miloval a ktorá spolu s jeho synom umrela takým hrôzostrašným spôsobom navždy poznačila jeho tak ťažko skúšanú dušu…
KATARÍNA HANZELOVÁ
