Talentovaná Tereza Ramba. Držiteľka Českého leva za výkon v komédii Vlastníci z roku 2019. V rovnakom roku sa už vo vyššom štádiu tehotenstva vydala za akrobata Matyáša Rambu. Sú rodičmi dvoch detí, syna Mikoláša a dcéry Míry. Tereza prichádza na plátna kín vo filme, ktorý otvára temnú, ale o to viac potrebnú komnatu. Tému ženského alkoholizmu.
Ako prebiehala vaša príprava na rolu vo filme Zápisník alkoholičky?
Pripravovala som sa veľmi poctivo s psychosomatickým lekárom. Bola to viac menej preventívna príprava, ale pre film veľmi dôležitá. Nadôvažok som pri tomto filme mala extra pocit,že som využila svoje znalosti z hereckých kurzov zo zahraničia.
V čom sú tieto kurzy výnimočné?
Navštívila som viac krát workshopy hereckej koučky Leny Lessing, ktorá má veľmi zaujímavú techniku. Ak mám nejakú ťažšiu rolu, spojím sa s ňou. Alebo hneď, ako mi čas dovolí, idem za ňou do Berlína. Úplne cítim, ako pri nej napredujem.
Zmenil sa nejako váš osobný pohľad na alkohol po nakrúcaní?
Pre mňa je ten film najmä o strate zodpovednosti. Snažila som sa byť na hranici autentickosti. Tá téma je pre mňa oveľa hlbšie než je alkohol, pretože verím, že problém akejkoľvek závislosti je schovaný niekede inde, ako sa javí naovonok. Ide o schovaný problém, ktorý keď sa nesnažíte vyriešiť, schováte ho za akúkoľvek drogu. Alkohol nie je najväčším zlom, tým je pre seba vždy sám človek.
Je možné, že ako spoločnosť alkohol bagatelizujeme? V našich končinách je prítomný už od ranného detstva.
Najmä u žien. Je to náročná téma v tom, že nám je proti srsti vidieť realitu. Štatistiky stúpajú, veľa žien pije počas materskej dovolenky a je to nepríjemná téma pre ľudí. Je nutné, aby sa jej niekto venoval. V Čechách sa v tomto smere angažuje Klára Laurenčíková, splnomocnenkyňa vlády pre ľudské práva. Ide o to, aby ženy mohli byť na materskej v kľude a nezaháňali problémy alkoholom. Ako to väčšinou býva, všetko so všetkým súvisí a aj tu je veľa premenných.
Film sa spája aj s projektom Ženy s odvahou. Projekt sa zameriava na podporu a riešenie rôznych potrieb znevýhodnených žien, predovšetkým samoživiteliek.
Áno, jeho cieľom je pomôcť ženám samotným rozvíjať sa, byť si vedomé vlastných hodnôt a potrieb a vedieť si presadiť svoje práva. Moja najväčšia práca na filme skončila pri natáčaní pred rokom, ale samozrejme im v projekte veľmi rada pomôžem ako ambasádorka. Snažím sa vyhnúť tomu, aby som sa stala tvárou boja proti alkoholu, pretože ja som herečka (úsmev).
Nemali ste obavy z nejakého prípadného zaškatuľkovania vašej osoby po tomto filme?
Nie, mňa moja práca veľmi baví a videla som v tom filme veľkú šancu, ktorej som sa chopila najviac, ako sa dalo. Za osemnásť rokov, čo hrám mám toho za sebou už dosť. Vo filme išlo o veľkú ako fyzickú, tak aj psychickú obmenu a to je vždy výzva. Som rada, že som na chvíľu spojená s tak vážnejšou témou.
Materstvo je krásna cesta sebaobjavovania. Ako ho vnímate vy a v akej ste fáze?
Ja materstvo milujem. Mám veľké privilégium v tom, že mám silného manžela, ktorý mi veľmi pomáha. My sa striedame pri deťoch, inak by som moju prácu robiť nemohla. Nechcem k deťom opatrovateľku, chcem byť s nimi, čo najviac. Keď natáčam film, manžel si vezme v práci voľno, alebo pomôžu starí rodičia. Bez rodiny by som nemohla robiť naozaj nič z toho, čo robím. Potom sa vrátim k deťom odpočinutá a vždy sa na nich veľmi teším. Teraz ma čaká dlhší pobyt doma a už sa neviem dočkať varenia vývarov (úsmev).
Chystáte sa ako milovníčka hôr v lete na túry?
Áno, chystáme sa aj stanovať, v prírode chceme stráviť, čo najviač času. Čaká nás aj Chorvátsko s priateľlmi, ktorí majú rovnako veľké deti. Leto je pre mňa v znamení rodiny.
Spravili ste ako pracujúca mama nejaký výrazný kompromis?
Pochopila som, že materstvo je neustály boj. Vyvážiť materstvo s kariérou, ak chcete byť najmä 100 % matka je neskutočne náročné. Zažívam to každý deň. Je to vysoké umenie dokázať to spojiť. Chcem pracovať, ale zároveň ma život s deťmi tak veľmi baví.. Celé je to trochu kompromis. Niekedy, keď pracujem a máme neuvarené a doma mám neporiadok si poviem načo ja toto všetko robím.. Niečo vždy mus ísť stranou. Každá mama, ktorá pracuje to pozná. Sme na jednej lodi.
Zaujímavé je, že obe deti, syna Mikoláša aj dcéru Míru brávate niekedy so sebou na natáčanie. Sú ochotné spolupracovať, keď vidia, akú máte prácu?
Pre nich je normálne, že ich otec je akrobat, na to hovoria, že tata robí v práci hop-bác a mama robí lá-lá-lá. Oni akoby ešte nevnímajú moju profesiu. Teraz bolo v Prahe dosť plagátov v súvislosti s filmom a syn je dosť introvertný, nebol z toho nejaký nadšený a dcéra je malinká, ona to nevnímá. Zatiaľ mám šancu ich od toho chrániť. Bývame na dedine, kde si ma nikto nevšíma, býva tam veľa iných cudzincov. Pre nich je prostredie filmu a divadla prirodzené prostredie. Naše deti sú kočovníci, lebo bývajú so mnou aj v karavane pri natáčaniach. Dnes bol syn smutný, že so mnou nešiel do Bratislavy, ale na otočku je to naozaj zbytočné ho sem ťahať.
Spomenuli ste, že manžel Matyáš je akrobat, ako doma narábate so strachom a obavami? Máte podobné metódy, ako im čeliť?
U nás je to takto. Prídem do obývačky a oni sa hrajú, ako skáču z parapetu na zem na všade rozťahané periny. Alebo donesiem nákup a manžel stojí na rukách a trénuje. Má určite posunutú hranicu. Ja mám e-bajk, on normálny a šlapeme spolu rovnaké trasy.
Aký máte názor na ženskú emancipáciu a priestor pre seba?
Mám veľkú a silnú rodinu, kde sú mi staršie ženy dobrým vzorom a to ma zachraňuje. Má to aj dobrý vplyv na môj vzťah s manželom. My sa aj nazývame „matky a dcéry“. Je to komunita sesterníc, tiet, proste žien v našej v našej rodine a vzájomne si pomáhame. Vždy si so všetkým poradíme. Mať dobrý ženský kruh je veľmi príjemné, pretože je podstatné, aby vám ľudia občas povedali pravdu, aj keď je tvrdá. Vo filme sa nemala moja postava na koho obrátiť, keď bolo zle. Som veľmi emancipovaná, ale zároveň zbožňujem, keď ma muž vezme na ruky a odnesie ma na gauč. Odtiaľ potiaľ (smiech).
Čo by ste zaželali diváčkam filmu a čitateľkám Slovenky?
Majte krásne a oddychové leto a dávajte na seba pozor!
Zdroj foto: Bontonfilm