Maroš Kramár si leto vychutnáva plnými dúškami. Najradšej ho trávi vo svojom domove pri jazere, kde mu spoločnosť robí najmladšia dcérka Rija so svojím roztomilým bľabotaním. Popri rodinnej idylke stihol herec predstaviť aj svoju najnovšiu detektívnu novinku Bora. Príbeh s prvkami čierneho humoru, záhadami v štýle Agathy Christie a silným hereckým obsadením.
Vaša postava je policajt na vrchole síl, no súkromný život mu dáva poriadne zabrať. Ako ste sa do tejto dvojitej roviny vžívali?
Mne sa na projekte páči práve to, ako režisérka protichodne obsadila hercov. Bola to zaujímavá práca a skúsenosť v tom, že som hral niečo iné ako zbyčajne zvyknem.
V čom bol seriál pre vás ešte prínosný?
Má veľmi dobre napísaný scenár. Niekedy dostanem aj dobrý scenár, ale zase nie je dobré spracovaný, alebo opačne. V Bore sa to skĺbilo. Sú v ňom veľmi dobrí a kvalitní herci, ktorí stvárňujú protichodné postavy oproti tomu ako zvyknú hrávať. U mňa to bolo v tom, že v ňom hrám podpapučového policajta. Ešte nikdy som nehral podobnú postavu.
Veríte, že aj silný muž má právo byť zlomený, či dokonca utláčaný?
Ja si myslím, že áno. Život nám prináša všelijaké situácie. Myslím si, že aj silní muži vedia plakať a o to sú vzácnejší. Kto nevie predstaviť svoje city, býva mnohokrát falošný. Viem si predstaviť aj vnútorne mocného muža, ktorý sa vie zlomiť. A takisto opačne si viem predstaviť, čo je ale ťažšie, úplne zlomeného, alebo padnutého na dlážku a, že sa vie zase z toho dostať. To je úžasné.
Vy herci máte výhodu, že aj keď sa vám chce plakať, dokážete to doma uhrať, či?
Nie všetci to vedia a nie vždy sa to podarí. Väčšinou to vedia herečky. Samozrejme, že sa nájde aj pár chlapov, ale určite menej. Záleží na situácii.
Chorobná žiarlivosť Heleny vytvára napätie, ktoré cíti aj divák. Bolo náročné hrať vo vzťahu plnom hádok a nedôvery?
Viete o tom, že to iba hráte. A to nie je problém. Problém by to bolo v živote. Ja nemám rád žiarlivosť ako takú, pretože to je obrovská prekážka. Chorobná žiadlivosť je veľmi zlá vo vzťahu. To vzťah zničí. V živote sa jej vyhýbam a aj tu sme ju našťastie iba hrali.
Scény plné emócií – hádky, napätie, psychický tlak… čo vám pri týchto náročných scénach pomáha zachovať si sústredenie?
Mne pomáha pri hraní život. Snažili sme sa o sondu do konkrétneho vzťahu. Každý herec je svojím spôsobom aj psychológ. Sme ľudia, ktorí intenzívne pozorujú okolie. Všímame si ľudí ako sa správajú v kritických situáciách. A potom, keď sa k takej postave dostanem, tak nie, že by som si hneď spomenul na niekoho že aha, to je tento človek. Ale vstrebané zážitky sa pretavia a približím sa k postave, ktorú mi dal scenár.
Seriál sa natáčal aj v Chorvátsku o ktorom sa hovorí ako o slovenskom mori. Patríte medzi jeho milovníkov?
Ja mam Chorvátsko veľmi rád, ale pri realizácii Bory som tam ani nebol, pretože moja postava sa odohráva na Slovensku. Kedysi sme chodievali ešte do Juhoslávie. Strávil som tam veľa času aj na plachetnici, čo je úplne iné Chorvátsko. Zvykol som v ňom dovolenkovať aj s rodinou a dokonca sme závodili aj na regate, alebo sme sa zišli partia kamarátov. Chorvátsko z lode je ešte krajšie. Milujem ich staré prístavy a ostrovčeky, kde je jeden domček a máva na vás babka s nachytanými čerstvými rybami. Je to vždy krásny zážitok. Bohužiaľ som teda nezažil ani atmosféru filmovačky, ktorá bola určite skvelá pri menách mojich hereckých kolegov. Napriek tomu, že v seriáli ide najmä o napätie.
Leto nás privítalo veľkými horúčavami. Kde ho strávite?
V poslednej dobe trávim letá najradšej doma. Bývam pri vode, kde mám všetko k dispozícii. Prečo by v tomto teple človek ešte išiel niekam, kde je ešte teplejšie, to nemá zmysel. Skôr sa ťahám do letných krajín v zime. Predpokladám, že ľudia začnú húfne chodiť ochladiť sa aj do Škandinávie.
Aká je pre vás akutálne ideálna dovolenka?
Doma. Ja celý rok niekde pracovne cestujem. Buď som na zájazde, alebo niekde natáčam, takže ja som najšťastnejší doma.
A chodievate aj do hôr?
Tie nie sú pre mňa. Ja mám rád leto, teplo a vodu. Neviem si predstaviť, že by som prekonával vysokohorské prekážky. Ale každý sme iný. Užívam si zároveň aj letné grilovačky a stretávanie sa s priateľmi a rodinou.
Dcérka Rija bude mať pätnásť mesiacov, čo ju najviac baví?
Aktuálne prežívame bľabotavé obdobie. Naučila sa chodiť, takže pyšne kráča životom. Knižky ju bavia. Dokolečka si musíme otáčať obrázkové knižky. Staršie deti sú tiež teraz na Slovensku. Tamarka úspešne skončila na Berkley v New Yorku, priletela a ešte v ten večer šla hrať koncert do Popradu. Marko študuje v Dánsku, tak prišiel na prázdniny domov a Timur je doma. Žije a pracuje na Slovensku, je ženatý a venuje sa svojej ročnej dcérke Noelani. Oni sú už veľkí a tým, že tu aj neboli, tak sú rady, že môžu navštevovať alebo postretávať so svojimi bývalými spolužiakmi a priateľmi.
Vyzerá to tak, že Timurovi sa rodičovstvo zapáčilo a spoločne s manželkou Kristínou čakajú ďalšie dieťa..
Áno, veľmi sa z toho všetci tešíme.
Aké sú vaše najbližšie pracovné plány?
Idem na letný divadelný festival Piešťanské zábaly k Jožkovi Vajdovi, ktoré budú 15-17. augusta. Hrám tam dve predstavenia – Lordov a večer Už ti nikdy nenaletím. Srdečne všetkých čitateľov pozývam.
Ako vnímate reakcie publika po predstaveniach na vašich zájazdoch po Slovensku?
Väčšinou idemena otočku a keď ideme na viac dní, tak niekde prespávame. Ale som prekvapený, že napriek tomu, ako je Facebook plný žlče a pre niektorých sme darmožráči, predstavenia sú väčšinou vypredané a ľudia sa s nami tešia. Ja stále hovorím, že si netreba všímať tú zlobu. Tí, čo píšu tak škaredo, do divadla aj tak nechodia. Je úžasné, že ľudia ešte stále chodia na kultúru a zároveň je obdivuhodné, že ešte na to pri všetkom zdražovaní majú peniaze.
Foto: Voyo