V deň oslavy lásky je na mieste zamerať sa aj na to, čo robiť, ak to v partnerskom vzťahu škrípe. Mediátorka Adriana Fischer nám odpovedala na otázky ohľadom mediácie pre páry.
Typickým príkladom využitia mediátora je rozvod alebo rozchod. Ako pomáha mediátor v týchto situáciách?
Pomáha navzájom komunikovať. Niektoré páry spolu vôbec nehovoria, a teda sa nemôžu na ničom dohodnúť, hoci pred nimi stoja dôležité rozhodnutia. Iné dvojice spolu síce hovoria, ale spôsobom, ktorý nevedie ku konštruktívnemu riešeniu, iba k tomu, že sa pohádajú, pourážajú, vyčítajú si veci. Jeden chce to, druhý to nechce a narazia na slepú uličku. Konflikt sa zväčšuje a oni investujú mnoho energie do vzájomného boja. Touto situáciou netrpia iba partneri, ale aj ich deti.
Mediátor umožní partnerom, aby sa rozprávali a sústredili na samotný problém namiesto vracania sa do minulosti a vzájomných výčitiek. Pomôže im vyznať sa v celej situácii, určiť, čo potrebujú vyriešiť, vyznať sa v samých sebe a sprostredkovať to druhej strane. Presmerováva ich od súboja k spolupráci.
Existuje v rámci partnerských vzťahov niečo, čo môže mediátor vyriešiť lepšie ako súd?
Mediácia dokáže uchovať vzťahy do budúcnosti, kým súd často spáli mosty. Často nezáleží len vecnej stránke sporu, ale tiež na emóciách a vzájomných vzťahoch. Mediácia môže ísť omnoho viac do hĺbky. Ľudia sa potrebujú aj vyrozprávať, aby sa im uľavilo, aby vedeli, že niekto ich vypočul, pochopil. Už to často vnímajú ako pomoc a zlepšenie. Navyše na súde sa rieši jedna vec, ktorej sa týka návrh, kým na mediácii môžeme riešiť viac vecí súčasne, ktoré spolu jedna s druhou súvisia a teda vyriešiť spor v celistvosti.
Napríklad matka podá na súd návrh na zvýšenie výživného a súd rieši iba túto jednu vec. V mediácii by sme mohli prísť napríklad na to, že nejde len o to, aby dieťa dostalo viac peňazí, ale napríklad, že je za tým potreba matky byť súčasťou života svojho expartnera, ktorý si práve založil novú rodinu. Ak by aj sudca rozhodol o zvýšení výživného, nemusela by matka ostať spokojná, pretože by to nevyriešilo jej skutočný problém.
Na mediácii máme všetky predpoklady na to, aby sme sa dopátrali k pravej príčine a umožnili partnerom nájsť vyhovujúce riešenie.
Takisto na súde o nás rozhoduje nejaká autorita, sudca alebo sudkyňa, ktorá nás vidí prvýkrát v živote a má obmedzený čas. Rozhodne v zmysle zákona a spravodlivosti. Účastníci nemusia byť s rozhodnutím spokojní. Stáva sa, že s rozsudkom nie je spokojná ani jedna strana a ľudia sa na súdy po čase vracajú. Myslím, že často nie je tým hlavným problémom to, čo vidíme na povrchu, ale to, čo je pod ním. Napríklad niekto príde s tým, že sa chce rozviesť, no v priebehu rozhovoru zistíme, že len potrebuje od druhého viac lásky, pozornosti a uznania. Autoritatívnym rozhodnutím sa nemusí vyriešiť podstata problému. Počas mediácie sa sústreďujeme práve na tú podstatu a hľadáme riešenia dovtedy, kým nebudú pre všetkých účastníkov prijateľné. Zároveň dodávam, že je skvelé mať aj možnosť v prípade potreby sa obrátiť na súd.
Máme tu sviatok Svätého Valentína, oslavu lásky, v reálnom živote však aj stres pre tých, ktorým láska chýba, respektíve sa im vo vzťahu nedarí. Môže mediácia pomôcť zachrániť vzťahy?
Môže a odporúčam párom vyhľadať mediátora už pri prvých nezhodách vo vzťahu, keď je najväčšia šanca na záchranu vzťahu. Sadneme si, vyjasníme si, aké majú partneri nenaplnené potreby a ako ich vedia navzájom naplniť tak, aby boli vo vzťahu obaja šťastní. Konflikt tak nebude rásť a vyrieši sa už v zárodku. V konečnom dôsledku posilní vzťah namiesto toho, aby ho zničil. No nezúfajte ani vtedy, keď už kríza trvá dlhšie. Aj také situácie sa dajú vyriešiť, niekedy aj v spolupráci so psychológom. Hlavné je nečakať, že sa to samé nejako časom vyrieši, ale vyhľadať pomoc.
Vedeli by ste čitateľom odporučiť nejakú konkrétnu techniku, ktorú možno skúsiť, ak riešia nejaký spor?
Namiesto toho, aby ste hovorili o druhom, že je taký alebo onaký, že niečo urobil alebo neurobil, hovorte o sebe. Ak totiž hovoríte o druhom, zaručene ho to podnieti k obrannej reakcii útokom proti vám, čím sa spor vyostrí a pozornosť sa prenesie z podstaty sporu na jeho aktérov. Tým hovorením o sebe myslím, že opíšte svoje pozorovanie, povedzte, ako sa ohľadom toho cítite, čo potrebujete a nakoniec konkrétnu prosbu. Napríklad: “Keď ostanem večer sama doma, som smutná. Potrebovala by som s tebou tráviť viac času. Čo keby sme cez víkend išli do kina?” Nie je to pre druhého útočné, zároveň dostane presnú informáciu, čo od neho očakávate, takže vytvoríte predpoklad, aby vám potrebu naplnil. Samozrejme, nájdite si slová, ktoré ste zvyknutí používať. Ak vám nejde z úst “som nahnevaná”, lebo hovorievate, že vás niečo štve, povedzte to tak, ako vám je prirodzené.
Je ešte taký šikovný návod na bežné situácie. Napríklad jeden z manželov chce ísť dovolenkovať do hôr, no druhý má nedávno operované koleno. Obaja nech postupne povedia každý za seba, ako sa cítia a čo potrebujú. Prípadne, viete to spraviť, aj keď druhý o ničom netuší tak, že sa pokúsite čo najlepšie zhrnúť, čo asi prežíva a potrebuje on. Potom spolu vymýšľajte riešenia a všetky zapisujte bez toho, aby ste ich hodnotili. Zapíšte aj tie, čo vyzerajú ako hlúposti, možno sa nakoniec budú dať upraviť a použiť. Potom skúste vybrať tie riešenia, ktoré sa dajú uskutočniť a sú prijateľné. Nakoniec si dohodnite detaily. Týmto spôsobom je situácia postavená tak, že vy dvaja stojíte spolu proti nejakému problému a spoločnými silami hľadáte riešenie. Vlastne ten spor vás spája.
