Dve šikovné a zručné kamarátky Miška a Lucka stoja za vznikom kreatívneho ateléru, ktorý prináša priestor vrátiť sa k ručnej tvorbe a na chvíľu spomaliť v centre rušného veľkomesta.
Reportáž z ateléru dvoch šikovných mladých Sloveniek som sa vám rozhodla priniesť na základe vlastnej skúsenosti. K narodeninám som dostala od svojej najlepšej priateľky stobodový darček! Pozvanie na dvojdňový kurz keramiky. Nielenže mi ním darovala spoločne strávený čas, naučila som sa niečo nové a zistila som, že aj svojimi rukami dokážem vytvoriť niečo praktické a zároveň estetické.
Kamarátka Terka, ktorá mi kurz darovala, sa mi priznala: „Nevedela som, čo materiálne by ťa potešilo, tak som ti chcela dopriať aspoň zážitok.“ Ani si neuvedomila, že mi spolu s ním predsa len dáva aj niečo materiálne. To, čo si tam vyrobím, si predsa môžem zobrať aj domov. A tak pijem po novom kávu z vlastnoručne vyrovbeného originálneho ľúbivého hrnčeka, ktorý nemá na svete žiadny duplikát. Teším sa z neho ako malé dieťa, keď sa mu podarí niečo vymodelovať z plastelíny…
Nie je hrnček ako hrnček
V jeden utorkový podvečer sme sa sTerkou zišli unavené po práci a namierili sme si to do Miškinho a Luckinho ateliéfru v centre Bratislavy. Čuduj sa svete, hoci sme doň vošli uťahané a čakala nás do toho ešte aj ručná práca, akoby sme sa v priestore dýchajúcom umením v spoločnosti zvedavých ľudí úplne znovuzrodili. Na vlastnej skúsenosti sme zistili, že babrať sa rukami v hline je skvelá psychohygiena a možnosť utriediť si myšlienky.
Dve hodiny paprania sa v hline pri čaji odštartovali Miškinou prednáškou o technológiách ručnej tvorby keramiky, s ktorou sa v ďalšom kroku stretneme v praxi. Jednou bola laicky povedané gulička hliny, do prostred ktorej sme mali zaboriť palce a postupne vydlabať šálku, misku, vázu či črepník, podĺa chuti a potreby. Druhou plát, ktorý sme vyvaľkali a vypracovali do formy podnosu. Lucka nám pri tom asistovala a zachraňovala všetky nepodarky. Aj z tých najneformnejších sa napokon stali použiteľné nádobky na sojovú omáčku k sushi, ktoré majú pre nás koniec koncov väčšiu hodnotu ako tie dokonalé z obchodu.
Jedna rozvážnejšia, druhá odvážnejšia
Na Miške a Lucke bolo po celý čas badať dokonalé súznenie. Tie dve sa skrátka našli. Spoznali sa na strednej škole. Obe si v štúdiu vybrali umelecký smer. „Snívali sme o tom, že by sme raz mohli vytvoriť spoločné miesto, kde budeme ľuďom prinášať umenie a odovzdávať im ďalej to, čo nás najviac baví,“ hovorí Miška a Lucka ju dopĺňa: „No tento sen musel najskôr dozrieť. Okrem spoločných záujmov sa na strednej škole prehĺbilo aj naše priateľstvo. Dnes je pre nás kľúčové. Náš ateliér síce vznikol na základe spoločnej myšlienky, no v neposlednom rade aj na našom osobnostnom zladení. Často si rozumieme bez slov, máme podobne nastavené hodnoty i názory a hlavne veľmi dobre ladiace estetické cítenie a jeho vyjadrenie.“
Každá má v sebe niečo iné, Miška je rozvážnejšia a Lucka možno trochu viac odvážnejšia, a to im spoločne prináša ten správny balans.
Miška (vľavo): Bakalárske štúdium skončila na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri Keramiky. Počas školy stážovala aj v ateliéri textilného dizajnu. Po menšej prestávke a popri výchove detí dokončila magisterské štúdium na katedre Fotografie a nových médií. Okrem svojej rodiny a najbližších, ktorí sú pre ňu veľkou energiou a inšpiráciou aj v tvorbe, miluje keramiku, ktorá v sebe ukrýva príbeh náročnej a zároveň ušľachtilej poctivej práce. Má rada jednoduchosť, čistotu, funkčnosť a udržateľnosť, čo vidieť aj v jej vlastnej tvorbe.
Lucka (vpravo): Vyštudovala ateliér Voľnej textilnej tvorby v priestore na Vysokej škole výtvarných umení. Okrem toho sa počas štúdia venovala grafike a fotografii. Absolvovala študijné pobyty vo Fínsku a v Ríme, kde načerpala množstvo inšpirácie. Po škole absolvovala pracovnú stáž v Dánsku, kde tvorila v známom ateliéri Beckkinch. Baví ju spájať rôzne materiály, experimentovať a vytvárať umenie, ktoré v sebe nesie odkaz. V tvorbe má rada bezprostrednosť, slobodu a živelnosť. Presne taká je aj ona. Každého si okamžite získa optimizmom a dobrou náladou, ktorá je nákazlivá.
Z garáže kreatívna dieľna
Tak, ako držalo dievčatám kamarátstvo, držal sa ich aj sen vytvoriť spoločnú dielňu, v ktorej budú ľudí vracať ku kráse ručnej tvorby. Bol koniec leta 2020, keď sa pustili do prerábky garáže – priestoru, kde boli skoro dva roky uskladnené len bicykle a náradie Miškinho muža Riša. Za pár mesiacov ho tieto dve ženy do voza aj do koča svojpomocne prerobili na vysnívaný ateliér.
„Našou víziou bolo vytvoriť priestor, kde sa budú stretávať všakovakí ľudia, budú tam tvoriť, učiť sa rôznym remeslám, umeleckým technikám, kde si oddýchnu, načerpajú silu, stretnú sa s priateľmi alebo spoznajú nových ľudí. Pokecajú pri dobrej hudbe, káve, jedle. Miesto, kde sa navzájom obohatia, pozdvihnú ducha, naučia sa a vytvoria niečo krásne,“ vysvetľuje Lucka. A viete, čo je na tom celom ešte väčšmi zaujímavé? Keď sa obe zamysleli nad pomenovaním ateliéru, jedna aj druhá doniesli na stôl ten istý názov – Ateliér TVOR.BA. Náhoda? Je to veľmi jednoduché, no zároveň nápadité, keďže tvorba vyjadruje tvorivú činnosť a zároveň v sebe ukrýva aj skratku BA ako Bratislava, teda mesto, kde sa ateliér nachádza.
Hneď, ako si proces tvorby vyskúšali na rodinných príslušníkoch a kamarátoch, sa ich nápad „kreatívnych seáns“ začal postupne dostávať medzi širšiu verejnosť. A tak sme sa sem dostali aj my s Terkou. Mimochodom, neboli medzi nami len ženy! Najkrajšiu misku vyrobil chlapec, ktorý kvôli kurzu docestoval z Trnavy, „Často sa nám potvrdzuje, že tu nie sme len pre ženy, ale nájdu si svoje aj muži, ktorí sa niekedy ostýchajú, no veľakrát sú napriek predsudkom napokon šikovnejší ako ženy,“ hovorí Miška.
Šup do pece
Po prvom stretnutí, na ktorom sme si s Terkou vyrobili sadu šálok a podnos, sme nechali svoje výtvory odpočívať týždeň v ateléri. Čakala ich horúca pec, ktorá z nich mala za úlohu upiecť „chlebíček našej práce“ – skutočné nádobie. Celý týždeň sme boli v očakávaní a vymýšľali sme v hlavách rôzne dizajny, aký šat dáme na druhom stretnutí – počas takzvaného glazovania vypálených výrobkov, našim dielkam. Mohli sme si vybrať zo širokej palety farieb a upustiť priestor fantázii. O to, či si nezmýlime naše hrnčeky so susedom, sme sa báť nemuseli. Personalizovali sme ich vopred na spodku šálky nenápadným písmenkom či odkazom, ktorý si chceme po dopití kávy z hrnčeka každý deň pripomínať, a tak sa nemohlo stať, že pomaľujeme výtvor niekoho iného. Každý hrnček, miska či váza sú skrátka jedinčené diela, akési rukopisy ich tvorcov.
Nielen keramika
Okrem keramiky vedú Lucka s Miškou aj hodiny všakovakej inej tvorby. Napríklad grafiky pomocou linorytu, maľby na textil či výroby sezónnych vencov z kvetov. Navštevujú ich nielen zvedavci, ktorí si chcú niečo vyrobiť, ale aj ľudia, ktorí sa v práci stretávajú s vyhoretím. Prídu si dobyť baterky a načerpať novú inšpiráciu. A kde ju berú Miška s Luckou?
„Obidve milujeme prírodu, takisto aj ľudí a vzťahy. Veľakrát je to teda o momentoch každodennosti. Keď nám niečo napadne, zapisujeme si to, potom si to pripomíname a snažíme sa myšlienku a nápad vyskúšať a následne zrealizovať. Obe sme veľmi „vizuálne“ typy, takže máme rady pekné veci a peknými vecami sa aj obklopujeme, a to sa snažíme prinášať aj ľuďom u nás v ateliéri. Kúsok z nás, z nášho prežívania a pohľadu na svet cez umenie,“ hovorí Lucka.
Spolu s Miškou chcú spolupracovať aj s inými umelcami. „V roku 2023 sme mali prvú spoluprácu s textilnou dizajnérkou Alexandrou Opoldusovou, kde si účastníci workshopu na základe Saškinho strihu šili upcyklované ľadvinky. Mal taký úspech, že sme ho museli opakovať,“ dozvedáme sa od dievčat, ktoré sú otvorené novým nápadom a spoluprácam. V ich ateliéri je skrátka vítaný každý, aj ten, kto si o sebe myslí, že je úplne drevený.
Zdroj foto: Natália Jakubcová, Paulína Ščepková, Dominik Sepp a archív atelier tvor.ba