Vo svete moderného randenia sa objavujú nové pojmy takmer každý rok. No nie všetky znamenajú posun k lepšiemu. Jedným z najnovších fenoménov, ktorý odborníci označujú za toxickú stratégiu vo vzťahoch, je tzv. monkey-barring – správanie, ktoré síce nie je nové, ale až teraz dostalo svoje meno.
Čo je monkey-barring a prečo je nebezpečné?
Monkey-barring doslova znamená „hojdať sa ako opica z jednej tyče na druhú“. Vo vzťahoch to vyzerá podobne – človek sa pustí jedného partnera až vtedy, keď sa už pevne drží druhého. Inými slovami, ukončí vzťah až vo chvíli, keď má v zálohe niekoho nového.
Nejde o prelietavosť ani o zábavu, ale o hlboký strach zo samoty. Takíto ľudia nedokážu zniesť, že by boli chvíľu sami. Ich vzťahy na seba nadväzujú bez prestávky, bez priestoru na spracovanie emócií či sebapoznanie.
Psychologička Brittany McGeehan vysvetľuje, že monkey-barring je problém dôvery v seba samého: „Keď veríme, že na emocionálne prežitie potrebujeme niekoho iného, odovzdávame mu svoju moc.“
Nie je to polyamoria, ale klamstvo
Mnohí si tento pojem mýlia s polyamoriou – teda s otvorenými vzťahmi, v ktorých všetci zúčastnení vedia o iných partneroch. No podľa vzťahovej odborníčky Angeliky Koch je medzi nimi zásadný rozdiel:
„Monkey-barring je založené na spoluzávislosti a klamstve, zatiaľ čo polyamoria na úprimnosti a súhlase všetkých strán.“
Zatiaľ čo polyamoria môže byť zdravou formou partnerského usporiadania, monkey-barring je podľa psychológov formou emocionálnej neúprimnosti a zbabelosti. Ide o pokus vyhnúť sa bolesti rozchodu, o „mäkké pristátie“ v novom vzťahu namiesto čestného konca toho starého.
Ako rozpoznať človeka, ktorý praktizuje monkey-barring?
Na prvý pohľad môže pôsobiť oddane. No keď sa pozriete bližšie, objavia sa varovné signály:
- zrazu trávi viac času s „novými priateľmi“,
- stráži si telefón a sociálne siete,
- vo vzťahu sa emocionálne uzatvára,
- neplánuje spoločnú budúcnosť,
- nekomunikuje o problémoch, no pôsobí, akoby sa už zmieril s rozchodom.
Keď takýto človek odíde, spravidla bez ľútosti, často sa už po pár týždňoch objaví po boku nového partnera. Nikdy nie je single, pretože samota v ňom vyvoláva úzkosť.
Strach, pohodlnosť a nedostatok sebareflexie
Psychologička a sexuálna terapeutka Kathy McMahon opisuje tento jav ako „žonglovanie s klamstvami – voči partnerovi, novému partnerovi aj sebe samému“. Ide o únik pred osobnou zodpovednosťou a o pokus udržať kontrolu nad situáciou, aj keď to znamená zraniť iných.
„Ľudia, ktorí sa takto správajú, nikdy úplne nespracujú svoje rany a nerozumejú vlastným potrebám,“ hovorí McGeehan. „Preto sa často ocitajú v nekonečnom cykle krátkodobých, povrchných vzťahov.“
Výsledkom je, že po nich zostávajú dvaja zranení ľudia – opustený partner, ktorý nebol skutočne milovaný, a nový partner, ktorý nebol skutočne vybraný.
Ako z tohto bludného kruhu von?
Kľúčom je úprimnosť – najmä k sebe samému. Odborníci radia ľuďom, ktorí majú tendenciu prechádzať z jedného vzťahu do druhého, aby si dopriali čas na samotu a reflexiu.
Je lepšie čeliť tichu a dočasnému prázdnu, než žiť v klamstve. Len tak je možné vytvoriť vzťah, ktorý stojí na dôvere, a nie na strachu.
Ako hovorí McGeehan:
„Zvoľte si úprimnosť, aj keď je to desivé. Vzťah postavený na pravde má vždy väčšiu hodnotu než istota postavená na klamstve.“
