Herečka, moderátorka a dabérka KATKA BRYCHTOVÁ patrí medzi osobnosti, ktoré si diváci spájajú nielen s televíznou obrazovkou, ale najmä s ľudskosťou a prirodzenosťou. Po návrate z Nórska, kde ju očarila krása krajiny aj sila prírody, si dopraje leto v znamení rodiny, vnukov a spoločných chvíľ.
Nedávno ste sa vrátili z Nórska. Bola to skôr oddychová dovolenka alebo cesta za spoznávaním krajiny? Čím vás Nórsko najviac oslovilo?
Do Nórska sme sa chystali niekoľko rokov. Vedeli sme, že to bude krásna krajina, ale realita prekonala naše očakávania. Cestovali sme s cestovnou kanceláriou, v malej skupinke veľmi fajn ľudí. Hneď v Osle, kam sme prileteli, nás očarila moderná architektúra. Obdivovali sme diela Edvarda Muncha v perfektnom múzeu, ktoré mu jeho rodáci postavili pri mori. Hneď vedľa bola úžasná národná knižnica v tvare ľadovca, prístupná úplne všetkým, s kinom, kaviarňou aj televíznym štúdiom. A čo bolo najlepšie, čítali a študovali tam vedľa seba ľudia rôzneho veku, rôznej farby pleti i rôzneho vierovyznania a množstvo detí. Bola tam úžasne pozitívna energia. Okrem budovy opery sa mi veľmi páčilo aj múzeum Fram, kde bola rovnomenná loď, na ktorej sa plavil Amundsen na južný pól. Mohli sme si pozrieť, ako to vtedy na tejto lodi vyzeralo. Bol to veľmi autentický zážitok.
Zažili ste tam moment alebo miesto, na ktoré budete ešte dlho spomínať?
Najsilnejším zážitkom boli pre mňa ľadovce. Až tam som si naplno uvedomila, ako sa vplyvom globálneho otepľovania strácajú. Videli sme fotky z roku 2006, kde je ešte celé ľadovcové úbočie, dnes je z neho už len torzo. Šialené. O pár rokov tam už z neho nebude nič. Takže naše deti a vnúčatá to už nezažijú. Je strašné, v akom stave im našu planétu zanecháme.
V máji ste si dopriali aj výlet do Ríma so sestrou. Aký máte medzi sebou vzťah a nájdete si napriek pracovným povinnostiam čas byť spolu?
So Zuzkou sa máme veľmi rady. Chvalabohu, sme spolu veľmi často – nielen pri cestovaní, ale aj na našej chalupe, keď sme s mamou. Vídame sa aj v divadle, či už je to na Novej scéne, v Divadle Komédie alebo inde. Máme aj podobné záujmy, ako sú kino, knižky či výstavy. A v Ríme bolo fantasticky, napriek tomu, že bol preplnený turistami.
Aké leto vás tento rok čaká? Ste typ človeka, ktorý si oddýchne skôr pri mori, alebo vás viac lákajú hory a aktívny pohyb?
Leto sa pre mňa začalo už v júni v Chorvátsku. Boli sme tam síce len štyri dni, ale vychytali sme výborné počasie a málo dovolenkárov. Asi mi je more bližšie, ale hory mám tiež veľmi rada, najmä naše Tatry, no zvykneme tam chodiť skôr v zime. Hlavným letným programom sú pre mňa moji vnuci s dcérou. Strávime spoločne celý júl na Slovensku, doma v Bratislave, ale aj na kopaniciach so širšou rodinou. Veľmi sa teším, že si ich môžem dosýta užiť – spoločné kúpanie, bláznenie sa, hranie aj leňošenie. Chlapci majú 11 a 7 rokov a najmladší len niečo vyše roka, takže toho leňošenia asi nebude veľa.
Plánujete počas leta aj cestu za dcérou a vnúčatami do Ameriky?
Áno, v auguste spoločne odletíme do Ameriky, kde ešte strávim desať dní. Takže toto leto bude v znamení detí a rodiny.
V ktorých projektoch sa dnes cítite najviac tvorivo naplnená? Čomu sa aktuálne venujete najradšej?
Po návrate ma čaká skúšanie v Divadle Komédie. Pred ôsmimi rokmi ma režisér Sveťo Sprušanský oslovil na účinkovanie v predstavení Klimaktérium 1 a tak trochu mi zmenil život. Som mu veľmi vďačná, že som sa po rokoch vrátila k divadlu. Podarilo sa mu dať dokopy výborný kolektív a naše predstavenia, Klimaktérium 1 i 2, ktoré hrávame po celom Slovensku, majú neopakovateľnú atmosféru a úžasné prijatie u divákov. Byť na jednom javisku so Zuzkou Tlučkovou, Gizkou Oňovou a Zuzkou Vačkovou je čistá radosť. Pre veľký úspech teraz skúšame Klimaktérium 3. V auguste nás čaká nácvik choreografií, keďže ide o predstavenie s pesničkami. Budú to naozaj veľmi známe hity, takže sa naše diváčky i diváci majú na čo tešiť. Toto je projekt, ktorému sa momentálne venujem najviac a zaberá mi najviac času.
Svoj manželský vzťah ste v jednom rozhovore opísali ako náročný aj krásny zároveň. V čom?
Určite so mnou budú súhlasiť ženy, ktoré žijú v dlhoročných manželstvách. Vzťah je o prispôsobovaní, hľadaní kompromisov, trpezlivosti a láskavosti. Musíte mať aj šťastie na partnera, s ktorým sa podobne vyvíjate, máte spoločné hodnoty, viete ustáť problémy a pomáhate si navzájom. A mimoriadne dôležitý je zmysel pre humor.
Ako Bratislavčanka ste prežili celý život v Bratislave. V čom sa vám dnes páči a na čo, naopak, spomínate s nostalgiou?
Bratislavu milujem. Zdá sa mi, že za posledné roky opeknela a je čistešia. Okrem historických pamiatok máme množstvo modernej architektúry, nábrežie pri Dunaji nám mnohí závidia. Sobotný trh v Starej tržnici, Danubiana, hrad, množstvo kaviarní… Pamätám si ošarpané ulice z 80. rokov, za tým mi veru nie je ľúto. Možno s nostalgiou spomínam na Véčko, kam sme chodili na diskotéky, džezové štvrtky u Mamuta a koncerty v PKO – to bola naša mladosť.
Diváci vás poznajú ako herečku, moderátorku aj dabérku. V ktorej z týchto polôh sa cítite najviac sama sebou?
Mne sa práve páči to striedanie rôznych profesií, vďaka tomu mám pestrý život. Určite sa cítim najistejšie ako moderátorka, či už televízna, alebo rozhlasová, ale rovnako ma baví aj herecká profesia, divadlo, seriály, dabing či reklamy. Mám obrovské šťastie na projekty i na spolupracovníkov, vždy sa teším do roboty. To nemá každý a som za to veľmi vďačná.
Pošta pre teba sa stala jednou z najemotívnejších relácií na Slovensku. Čo vám toto obdobie dalo po ľudskej stránke?
Pošta ma poľudštila. Naučila som sa ľudí nesúdiť, skôr sa snažiť ich pochopiť. Nikdy neviete, čo daný človek prežil, čo ho formovalo a aké problémy ho trápia. Snažila som sa byť empatická a našim hosťom pomáhať, keďže boli často vo veľkom strese. Niektorí sa prvý raz stretli s najbližšou rodinou – mamou, otcom či súrodencami. Boli to náročné, ale krásne a dojímavé stretnutia. Veľmi si vážim, že som mohla byť ich súčasťou. Znie to ako klišé, ale my sme naozaj mnohým ľuďom zmenili životy.
Pri moderovaní silných životných príbehov človek asi nemôže zostať úplne „profesionálne odosobnený“. Nosili ste si niektoré osudy aj domov?
Áno, mnohé príbehy vo mne rezonovali dlho po skončení nakrúcania. Často som sa z toho potrebovala vyrozprávať a bútľavými vŕbami boli pre mňa moji najbližší – rodina a kamarátky. A sú aj príbehy, na ktoré nikdy nezabudnem.
Dnes sa veľa hovorí o autenticite. Mali ste niekedy pocit, že televízny svet tlačí ženy do určitej predstavy dokonalosti?
Autenticita, prirodzenosť, úprimnosť – to je podľa mňa základ nielen moderovania, ale vôbec celého nášho fungovania, vzťahov a života. Sú situácie, kedy nemôžete byť úplne úprimní, aby ste niekomu neublížili, ale veľakrát som sa presvedčila, že povedať pravdu je veľmi oslobodzujúce. Takisto aj priznať si chybu. Nemám pocit, že by ma niekedy niekto tlačil do nejakých vylepšení alebo chcel, aby som spĺňala nejaké ideály krásy. Možno s tým iné kolegyne majú skúsenosti, mňa to obišlo.
Svoj hlas ste prepožičali mnohým zahraničným herečkám, no diváci si vás často spájajú najmä s Jennifer Aniston. Beriete to už ako svoju „hlasovú spriaznenosť“?
Jennifer Aniston obdivujem nielen ja, ale milióny ľudí na celom svete. Je to nielen vynikajúca herečka, ale aj mimoriadne sympatická žena a áno, cítim s ňou spriaznenosť. Páči sa mi, ako rozpráva, robí pauzy, pazvuky, veľmi rada ju dabujem. Páči sa mi jej štýl, ako sa oblieka, jej vlasy. Je to hviezda, ktorá si ale zachovala prirodzenosť a autenticitu, o ktorej sme hovorili pred chvíľou. Práve preto je taká obľúbená. Navyše má zmysel pre humor a neberie sa príliš vážne.
S herečkou Zuzanou Vačkovou máte podcast To nerieš, moja. O čom o vás dnešné ženy podľa vás najviac potrebujú počuť?
Veľmi ich zaujímajú témy, ktoré sa týkajú vzťahov, postavenia žien či zdravého životného štýlu. Myslím si však, že najväčším bonusom je asi to, že im prinášame pocit, že všetky sme na tom veľmi podobne. Že máme podobné starosti i radosti a že v tom nie sú samy. Prinášame inšpiráciu, ako sa nebáť, skúšať nové veci a určite nerezignovať. Na život, na lásku, na všetko. Tieto rozhovory sú veľkým prínosom aj pre nás so Zuzkou.
Účinkujete aj v divadelnej hre Klimaktérium, ktorá si získala veľký úspech u žien. Prečo si myslíte, že táto téma tak silno rezonuje?
Je to veľmi podobné ako pri našom podcaste. Na javisku rozprávame presne o tom, čo mnohé ženy prežívajú práve počas tohto náročného životného obdobia. Hovoríme o tom však s láskavým humorom a nadhľadom, takže naše diváčky sa zabavia, zasmejú, uvoľnia a občas aj zaslzia. Identifikujú sa s našimi hrdinkami a prežijú katarziu.
Máte pocit, že ženy po päťdesiatke sú dnes oveľa sebavedomejšie a slobodnejšie než kedysi?
Určite áno. Môžeme byť hrdé na dnešné ženy. Naše mamy išli v 55 rokoch do penzie, my naplno pracujeme, mnohé ženy podnikajú, sú finančne nezávislé, vieme povedať, čo chceme, a vieme si užívať život. Na druhej strane sme pod väčším tlakom vo všetkých smeroch. Veľmi by som želala všetkým ženám viac pohody a oddychu. Aby sme dokázali nájsť tú vytúženú rovnováhu a radosť. A aby v tom pokračovali naše dcéry, to im prajem zo srdca.
Foto: archív K. B.