So Slovenským dňom kroja sme navštívili Cífer, obec na západnom Slovensku preslávenú svojimi tradíciami, krojmi a nádhernými výšivkami, ktoré preslávili Slovensko už v 19. storočí.
Cífer obklopený úrodnými poľami nedovolí nikomu ani na chvíľu zapochybovať, že sa nachádzame v bohatom kraji, a to nielen v materiálnom slova zmysle, ale aj čo sa týka nehmotného dedičstva, tradícií a miestnej kultúry, ktorá sa tu nepretržite rozvíja celé stáročia.
Dedina dala Slovensku aj jednu z najvýznamnejších osobností, ktorá preslávila tunajšiu výšivku a povýšila ju na haute couture konca 19. storočia. Reč je o Márii Hollósyovej, tunajšej legende, vďaka ktorej sa o Cífery dozvedel aj Paríž, kde v roku 1 900 počas svetovej výstavy získali cíferské výšivky cenu Grand Prix.
Ich jedinečnú krásu sme mohli obdivovať aj na tunajších krojoch, ktoré si zachovali autenticitu, hovoriacu o estetickom cítení Cíferčaniek.
Zachovávame pôvodné tradície…
Hovorí vedúca folklórnej skupiny Cífer, Amália Krištofovičová, ktorá spolu s členmi skupiny pripravila pre miestnych, ale aj návštevníkov tradičné Cíferské fašiangy, také aké ich poznali a prežívali ich predkovia pred mnohými generáciami.
A kým sa s ňou rozprávame o tunajších tradíciách na námestí sa zhromaždí skupina fašiangových masiek, medzi ktorými nesmie chýbať maska koňa, cigánky, či „slameného“ muža. „To sú typické masky, ktoré Cíferčanov zabávali počas tohto veselého obdobia od nepamäti“, hovorí Amália Krištofovičová. „Muži sa prezliekali za ženy, ženy za mužov a pri vzájomných prekáračkách a žartovaní sa dalo vysloviť aj to, čo by za iných okolností bolo priam nemožné a nepredstaviteľné“, dodáva.
Masky privíta starosta obce, Maroš Sagan, ktorému tunajší kroj pristane. Určite je to aj tým, že hoci nie je tunajším rodákom, Cífer mu prirástol k srdcu a našiel tu svoj druhý domov. A potom sa už veselý sprievod vyberie za spevu a tanca do areálu zrekonštruovaného mlyna a tam vypukne skutočná fašiangová veselica.
Pán mlynár
Veseliacich sa Cíferčanov víta vo dverách historického mlyna Štefan Krajčovič, vnuk posledného mlynára, ktorý tu gazdoval spolu so svojim bratom.
„Tento mlyn celé štyri generácie patril našej rodine Hustých“, hovorí. „Môj prapradedo ho dostal od grófov a darilo sa mu. Mal dvanásť detí, šesť dcér a šesť synov. A každý zo synov, dostal po jednom z mlynov, ktoré vznikli na brehu potoku Gidra.“
Porozprával nám o zlatých, ale aj o horších časoch mlyna. „Kedysi, keď tu ešte mlynárčil môj dedo, bol mlyn absolútne samostatnou jednotkou. Sami si vyrábali elektrinu, mali vlastný agregát.“
No krátko po vojne sa mlyn stal tŕňom v oku predstaviteľom komunistického režimu. S majiteľmi si poradili tak, že jedného zavreli, druhému vzali všetok majetok, zastavili prívod vody na náhon a mlyn začal pustnúť.
No Cíferčania nedopustili, aby jeden zo symbolov ich obce podľahol skaze. Objekt vo veľmi zlom technickom stave odkúpila obec a vďaka komplexnej obnove sa dočkal záchrany. Pred mlynom založili vyvýšené záhony a postupne tu vyrastá záhrada.
Tradičná zabíjačka
Na nádvorí mlyna sa už medzitým rozbehla tradičná zabíjačková hostina. Celý priestor zaplavila vôňa pečených jaterníc, klobás a iných dobrôt bez ktorých si tunajší fašiangy ani nevedia predstaviť.
„Okrem zabíjačkových pochúťok nesmeli na stole chýbať ani sladké fánky, či šišky“, hovorí nám Emília Bachratá. Na našu otázku, čo na to tráviaci systém, zvlášť žlčník, nám odpovie : „Naši predkovia boli veľmi múdri a veľmi dobre vedeli čo robia. Po hostinách, plných ťažkého, mastného a sladkého jedla, nasledoval povinný pôst, ktorý mal síce náboženskú motiváciu a bol predovšetkým očistnou duševnou kúrou pred sviatkami Veľkej noci, no mal aj pozitívne účinky na celý organizmus.“
Po klobásach kalkýš
Kalkýš je názov tunajšieho pôstneho jedla, ktoré pripravovali v každej domácnosti. Emília Bachratá nám prezradila aj recept.
„Kalkýš pozostáva z ovsa a jačmeňa. Zmes sa pomelie, nechá vylúhovať vo vode a potom sa to upečie. Vznikne sladká, lepkavá masa, ktorá má však mimoriadne blahodarné účinky na zdravie. Dokonale prečistí zažívací systém, ale okrem toho vyhladí aj vrásky, prospieva ku kráse vlasov, takže dodnes sa tu teší veľkej popularite.“
Žiaľ kalkýš sme neochutnali, ešte nenastal jeho čas. Počas našej návštevy znela ešte v Cífery fašiangová nálada a domáci sa bavili pri dobrej muzike a bohato prestretom stole. Také boli, sú a aj budú fašiangy v Cífery, dedine, ktorá zachováva tradície a udržiava ich v dokonalej symbióze s modernou dobou.
