Svet materstva býva často zobrazovaný cez fotografie spokojných rodín, prvé úsmevy detí a dojímavé okamihy plné lásky. Menej sa však hovorí o únave, strachu, osamelosti či úzkosti, ktoré môžu byť jeho súčasťou. O tom, že aj silné ženy potrebujú podporu a pochopenie, hovorí zakladateľka projektu Funkčná mama LENKA SLIVKOVÁ. Žena, ktorá si sama prešla úzkosťou, panickou poruchou aj depresiou dnes pomáha ďalším matkám pochopiť, že na svoje trápenie nemusia zostať samy.
Na obdobie po narodení dcéry si spomína veľmi intenzívne. Nie pre bezstarostné dni, ale pre objavenie vlastných hraníc. „Najviac ma prekvapilo, kam až dokáže žena posunúť svoje vlastné hranice. Zrazu zistíte, že fungujete aj v dňoch, keď ste sa poriadne nevyspali niekoľko nocí po sebe, normálne ste nejedli a napriek únave dokážete svojmu dieťaťu dať všetko, čo potrebuje a ešte omnoho viac,“ začína svoje rozprávanie Lenka. Popri vyčerpaniu však prišla aj emócia, na ktorú podľa nej nemožno pripraviť žiadnu budúcu mamu. „Prekvapilo ma aj to, akú obrovskú lásku dokáže mama cítiť. Je to niečo, na čo vás nikto nedokáže pripraviť.“Práve táto láska však prináša aj druhú stránku materstva.
„S touto láskou prichádza aj veľká zodpovednosť a často aj veľký strach. Pamätám si, aká bezmocná som sa cítila, keď bola moja dcérka prvýkrát chorá a mala vysoké teploty. V tej chvíli by ste najradšej všetko zobrali na seba, len aby jej bolo lepšie,“ pokračuje Lenka.
Strach, o ktorom sa medzi mamami málo hovorí
Lenka sa s úzkosťou stretla ešte pred materstvom. Napriek tomu ju prekvapilo, ako veľmi dokáže narodenie dieťaťa psychické prežívanie zosilniť. „Odrazu tu bol malý človek, ktorého som milovala viac než čokoľvek na svete, a práve tá obrovská láska so sebou priniesla aj obrovský strach.“Priznáva, že ju často ovládali katastrofické scenáre: „Stačila choroba, vyššia teplota alebo niečo nečakané a moja myseľ okamžite vytvárala tie najhoršie scenáre. Myslím si, že veľa mám sa v tom nájde. Len sa o tom často nehovorí.“ Materstvo mi ukázalo, že psychická pohoda nie je samozrejmosť a že aj tie najsilnejšie ženy potrebujú podporu, oddych a pochopenie.“
Materská nie je dovolenka
Hoci sa o práci matiek veľa hovorí, podľa Lenky jej spoločnosť stále dostatočne nerozumie. „Materská dovolenka totiž nie je dovolenka v pravom slova zmysle. Je to práca bez voľných dní, bez víkendov a často aj bez možnosti vypnúť. Mama je psychológ, zdravotná sestra, kuchárka, upratovačka, organizátorka, učiteľka aj bezpečný prístav v jednej osobe. Mamy si zaslúžia viac rešpektu a uznania za to, koľko energie, času a lásky každý deň dávajú svojim deťom a rodinám,“tvrdí jedna z nás, Lenka.
Nestrácame samy seba, objavujeme novú časť osobnosti
Mnohé ženy po odchode na materskú dovolenku zápasia s pocitom, že stratili časť svojej identity. „Práca sa stane súčasťou toho, kým sme, a preto je prirodzené, že keď zrazu odídeme na materskú dovolenku, chvíľu trvá, kým si zvykneme na novú životnú rolu. Nemyslím si, že žena stráca svoju identitu, keď sa stane mamou. Skôr sa jej identita rozširuje o úplne novú dimenziu.“ A dodáva vetu, v ktorej sa nájde nejedna mama: „Možno práve preto sa mnohé mamy po čase obzrú späť a uvedomia si, že nestratili samé seba. Len objavili ďalšiu časť svojej osobnosti, o ktorej dovtedy ani netušili.“
Mnohým mamám najviac chýba pocit, že aj ony samy sú dôležité. Po narodení dieťaťa prirodzene venujeme väčšinu svojej energie rodine a často zabúdame na vlastné potreby. Práve preto je dôležité, aby si ženy aj počas materstva našli chvíľku pre seba, na svoje záujmy, oddych alebo obyčajnú kávu v pokoji. Lenka je presvedčená, že žena si nemusí vyberať medzi sebou a svojou rodinou. „Šťastná mama totiž nie je sebecká mama. Je to mama, ktorá má z čoho rozdávať energiu aj svojim najbližším.“V dnešnej dobe sa veľa hovorí o veľkých gestách, no sú to práve drobné prejavy podpory, ktoré ženám najviac pomáhajú zvládať náročné obdobia. Medzi nimi je aj čas pre mamu.
Keď úzkosť zmenší celý svet
Najťažšie obdobie jej života bolo spojené s úzkosťou a panickými atakmi. „Boli obdobia, keď som sa bála ísť sama do obchodu, cestovať alebo byť sama mimo svojho bezpečného prostredia. Ľudia okolo mňa často videli usmiatu ženu, no nevideli ten vnútorný boj, ktorý sa odohrával každý deň. Môj mozog neustále vyhľadával možné hrozby a vytváral katastrofické scenáre aj v situáciách, ktoré boli v skutočnosti úplne bežné,“ hovorí Lenka o svojej minulosti. Navonok vyzerala ako úplne bežný človek, no vo vnútri každý deň bojovala sama so sebou. Postupne sa začala vyhýbať miestam a situáciám, v ktorých sa
necítila bezpečne. Niekedy to bol obchod, inokedy cesta autobusom alebo miesto, kde mala pocit, že v prípade panického ataku nebude môcť odísť. Jej svet sa postupne zmenšoval a často si to ani neuvedomovala. Veľmi vyčerpávajúce bolo aj neustále premýšľanie. Človek nie je unavený len fyzicky, ale aj psychicky. Úzkosť vám dokáže zabrať obrovské množstvo energie, pretože neustále bojujete so svojimi vlastnými myšlienkami. Práve vlastná skúsenosť ju priviedla k založeniu projektu Funkčná mama.
„Počas liečby som si uvedomila, že človek sa neuzdravuje len liekmi, terapiou alebo knihami. Chýbalo mi miesto, kde by sa o úzkosti, pani ckých atakoch, depresiách či vyčerpaní počas materstva hovorilo otvorene a bez odsudzovania.“Veľkým krokom bolo aj verejné zdieľanie vlastného príbehu.„Nemôžem povzbudzovať druhých, aby si zložili masku, ak si tú svoju nechávam nasadenú,“vyznáva sa mamina. Keby mjej niekto v tom období povedal, že raz bude o svojej ceste otvorene hovoriť v médiách a že z nej vznikne samostatný projekt, pravdepodobne by mu neverila. Dnes však vie, že aj z veľmi ťažkých období môže časom vzniknúť niečo dobré. Veľmi často sa u matiek stretáva s obavami o zdravie detí, strachom z budúcnosti alebo s pocitom, že zlyhávajú, keď sú unavené, vyčerpané alebo si potrebujú oddýchnuť. Mnohé ženy majú pocit, že musia všetko zvládnuť samy a že požiadať o pomoc je prejav zlyhania.
Požiadať o pomoc nie je slabosť
Obávala sa reakcií okolia, výsledok ju však prekvapil. Namiesto odsúdenia prišli stovky správ od ľudí, ktorí mi napísali, že sa v jej príbehu našli a že sa prvýkrát necítia sami. Aj dnes je presvedčená, že uzdravovanie nie je jednorazová udalosť. „Uzdravenie nie je jeden veľký skok, ale množstvo malých krokov, ktoré sa časom spoja do veľkej zmeny,“vysvetľuje Lenka. Podľa nej by spoločnosť mala prestať vytvárať tlak na ženy, aby boli dokonalé vo všetkých oblastiach života. „Požiadať o pomoc nie je prejav slabosti. Je to prejav odvahy a starostlivosti o seba,“tvrdí dnes už s úsmevom. A možno práve v tejto jednoduchej vete sa skrýva najdôležitejší odkaz všetkým ženám, ktoré sa usmievajú navonok, no vo vnútri zvádzajú svoj vlastný boj: na všetko nemusia byť samy.
Foto: archív L. S.